Hej, sporivosť Slovensku vládne. S pobavením či zdesením to čítam – kládla som si otázku pri včerajšom rannom prezeraní si mojej obľúbenej stránky o jedlách domáceho pôvodu.
Kapustnice plný hrniec niekto teraz ponúkal na fb, ešte predvianočnej. Nuž, kopy kapustnice a vaničky plné zemiakového šalátu nepokladám za dobrý nápad. Kapustnicu sterilizujú potom, no to si radšej čerstvú uvarím.
Niektorí i napiekli, akoby Vianoce po celý rok mali trvať. Teraz už prejedene tie koláče dojedajú, zamrazujú, rozdávajú a ako som sa dozvedela, opätovne z toho napečeného i pečú. Filozofickú otázku som si položila – ak nejedia už napečené, bude im chutiť napečené z napečeného? Neviem, asi by som to radšej šla odniesť bezdomovcom či do domovov sociálnych služieb ešte medzi sviatkami na ich mieste, spravili by tak niekomu iste radosť.
Elenka, nikoho posviatočne nenavštevuj, povedala som si dumajúc o tej slovenskej sporivosti a znovupečení z pečeného vrátane krémových zákuskov.
Minulý rok o hraniciach pre mňa bol – tak prirodzene vrastali ich korene do mňa. Už nedávam tretie, piate a desiate šance, či nepomáham každému odušu na úkor seba. To čo je pre mňa naozaj dôležité, dávam do popredia. I na vianočné sviatky som skutočne šetrne piekla i varila, a tak niečo dcéram som nabalila, niečo doma ostalo, ale len toľko, že sme to s mojim najmladším dieťaťom zjedli do konca vianočných sviatkov. Posledné perníčky som zabalila predvčerom najstaršej dcére, ktorá ma v rámci turistického putovania pribehla obetavo pozrieť s chlebom a mliekom. Dnes som v skorom ráne som síce čerstvé linecké rohlíčky vyrobila, nech trochu postoja, no dcére k meninám o pár dní ich vytiahnem.
Keby prišli zlé časy, som pripravená sa nezrútiť – viem prežiť skromne, tvrdší suchý chlieb a jablko je pre mňa v pohode kombinácia.
Sporivo som sa ale dnes i ja zachovala. Nedávno som dcéru do kaderníctva sprevádzala a kaderníčke na otázku, kto ma strihá a farbí, že to mám super, som jej povedala, že „salón zlaté ručičky“. Po celé roky som ja takto šetrila popri deťoch, takže si zastrihujem do vlasov bez zaváhania. I dnes v skorom ráne som si nový účes zostrihala.
Hmmm, niekoľko farieb na vlasy mám v skrinke už pár rokov, kedysi som si vlasy farbila často. Nuž dnes prišla chvíľa pre ohnivoryšavú – azda ju nevyhodím, napísala som dcére. Dobre som urobila, oplatí sa správať sporivo…
Sporivosti podľa predstáv EÚ sa ale obávam. Článok
Bez dodatočných opatrení sa Slovensku nepodarí dosiahnuť klimatickú neutralitu
mi pripadá ako vymývanie mozgov naivným občanom. Zdierať ich čoraz viac – ja vidím cestu úplne inde, musíme sa zbaviť tých, ktorí parazitujú na emisných povolenkách. NIe sme povinní dotovať pre nich luxusný životný štýl.
Nie, bruselské nápady i samotná EÚ u mňa nie sú v kategórii „veď to azda nevyhodím“.
Aj tie sporivé slovenské energetické opatrenia mi lezú krkom – štát neposkytuje pomoc bytovkám, kde sú vlastné kotolne, hoci v niektorých lokalitách nie je nijaký centrálny zdroj tepla a ich vykurovanie je už teraz šialene drahé. Budete o tom ešte niečo čítať, a možno i počuť. Zatiaľ zbieram informácie o tom, kto v tom tíme pre energopomoc je, takže ak viete niečo k tomu, pokojne mi to hoďte do správy.
Elena


Celá debata | RSS tejto debaty