otvorene

Naštvané diskusie sa valia i v týchto dňoch ešte z rôznych kútov tejto krajiny. V mestách sa zjavne novoročné oslavovanie u podaktorých ešte neskončilo – ľudia sa hnevajú, že trieskanie petárd nemá konca kraja.

I príbehy o mŕtvych, ťažko straumatizovaných  či postrácaných zvieratách pokračujú

Facebook

No čo, ohňovystrájači, všade sa v pohode ohňostroje robia, len tu zlý Fico vám ich chce s nami nespokojnými zakázať? Toto  je zo sveta.

Viac ako 1 000 mŕtvych vrabcov horských nazbieralo Centrum na záchranu voľne žijúcich živočíchov Green Balkans na Nový rok 2025 a deň po ňom na okraji bulharského mesta Koprivshtitsa. Po pitve mŕtvych vrabcov, ktorá bola vykonaná v ambulancii záchranného centra, sa všetci veterinárni špecialisti centra zhodli, že išlo o smrť spôsobenú stresom. Potvrdilo to masívne krvácanie v brušnej dutine a na lebkách vtákov.
My z organizácie Wildtierschutz Deutschland (Ochrana voľne žijúcich zvierat Nemecko) sa chceme naďalej zasadzovať za to, aby boli súkromné ohňostroje úplne zakázané, ako to bude od budúceho roka v Holandsku: Podpíšte teraz našu petíciu.

Nuž, tak nielen u nás petície podpisujú čo rozumnejší, aby konečne toto peklo skončilo.

Príspevok k tej téme na fb som objavila

Hovoríme, že milujeme prírodu.

A potom ráno po Silvestrovskom večeri je na zemi toto.

Nie sú to „len vtáky“ – sú to stvorenia spiace v korunách stromov ešte včera, keď sme odpočítavali do „šťastného“ nového roka.

Ich nervový systém nepozná slovo ohňostroj.

Pozná len výbuch, paniku, útek, šok. A niekedy aj koniec.

Zavesme si okolo toho pár pekných viet:

„Robíme to pre bábätká. „

Len raz za rok. „

„Vždy to bola tradícia. „

Ale úprimne – nerobíme to pre deti ani pre nový rok.

Robí to naše EGO.

Chce vidieť, že má moc rozžiariť oblohu, otriasť celým blokom, byť na chvíľu v strede vesmíru.

Ale každý náš „wow efekt“ bude zaznamenaný niekde inde ako trauma, smrť alebo zmätok v lese.

Milovať prírodu neznamená zdieľať fotku lesa na jar.

Znamená to premýšľať, čo stojí naša zábava tých, ktorí sa nedokážu brániť.

Možno je čas začať oslavovať inak:

sviečky, prskavky, hudba, ticho, objatia, oheň…

čokoľvek po čom ráno nezostane na zemi niekto, kto zaplatil za naše oslavy svojím životom.

Tak šťastný nový rok …. Nech je taký aký si zaslúžime

Nuž, podaktoré rodiny u nás zjavne nemajú čo do úst vložiť a žijú v biede, keď nakúpia svojim potomkom toľko petard.

Ak teraz akúsi pozmenenú formu toho rodičovského prilepšenia chce vláda dávať, určite by mal Fico s Kamenickým rozlíšiť medzi rodičom a rodičom. Lebo ak niekto porodí a „vychová“ problémových jedincov s kriminálnym štýlom života, páchajúcich trestnú činnosť, za čo mu spoločnosť má byť vďačná? Mal by jej platiť nejakú náhradu škody za to, že nevydareného potomka vychoval a škodu tým spôsobil.

Je mi ľúto, ale skutočne neverím príbehom o tom, ako úžasne vychovával niekto svoje deti – no a potom sa v dospelosti náhle zmenili na lumpov. Asi by bolo namieste zamyslieť sa nad svojim štýlom výchovy v takom prípade – teda podľa mňa presnejšie skôr nevýchovy potomka.

Je varovné, ako hlúpo niektorí bagatelizujú problémové stanovenie výchovných hraníc deťom – však že čo, len deti sú to, nech trieskajú petardy dokedy ich to baví. Vo vzťahu ku extrémnemu násiliu študujem i veci okolo štúdií o nevhodnosti tvrdej disciplíny u detí v podobe drezúrovania a drilu. No naopak, celý rad výskumov poukazuje na nesmiernu dôležitosť rodičovstva v smere nenásilnej disciplíny, s jasne stanovenými hranicami dieťaťu a vysvetľovaním vhodnosti či nevhodnosti niektorých druhov správania.

Podľa Lansforda, ktorý o rodičovstve a dôležitosti disciplíny štúdiu v roku 2019 publikoval, je práve prostredníctvom takéhoto rodičovského výchovného správania v podobe vysvetľovania vhodného a nevhodného správania deťom i s dôvodmi spôsobom, ako dieťa rodina vovádza ku hodnotám a začleňuje ho do spoločnosti.prostredníctvom pochopenia a prijímania pravidiel, ktoré v nej fungujú.

Veru, netreba sa s Langsfordom osobne zoznamovať, postačí prečítať si jeho múdre slová a  pouvažovať o dosahoch svojich činov vo vzťahu ku výchove potomkov.  Lebo prístup „veď je to len dieťa, nech vystrája ako mu napadne“ je veľmi nešťastným rodičovským prístupom.

Dieťa takto nevhodne vedené rodičmi nadobudne pocit, že nemusí rešpektovať pravidlá, že môže dokonca porušovať zákony – však petardy už teraz zákon výslovne zakazuje. I že nemusí brať ohľad na nikoho okrem seba.

Záverom sa vrátim k téme z úvodu blogu – ohňovystrájači, to skutočne vás vaši rodičia naučili takto „oslavovať“ silvestrovsky, trieskať, vrieskať a slopať „na oslavu novoročne“? Či idete mimo rodinných hodnôt a kdesi ste to na ceste životom takto pokrivili sami? 

Nespomínam si na takéto besné vystrájanie  silvestrovské v časoch môjho detstva a mladosti, u nás doma sme naozaj sviatky inak trávili ako morom alkoholu a vystrájaním s ohňostrojom. – jedine prskavky u nás zažiarili

Skutočne nedokážeme žiť inak, ohľaduplnejšie?

Elena