otvorene

Nuž tak to v živote niekedy býva.

Všetko je raz po prvý raz.

Vždy som za obete kopala a hovorila som si, že „nie, nie, páchatelia nie sú blízki môjmu srdcu“.

Vždy doteraz to tak bolo. Možno i zajtra budem zasa kopať len za obete – a nie za páchateľov, povedala som si.

Dnes je však dnes – ako o tom krásne spieva Elán v jednej z mojich obľúbených pesničiek

Všednosť si trúfa, že nás raz skrotí Ak, tak až zajtra, dnes je však dnes…

No potom som si spomenula, že už kedysi som tiež urobila výkop za páchateľku – no presne v tom blogu v linku  o dvoch kriminálnych prípadoch

Dnes robím výkop za páchateľov.

Týmto dvom by som i buchty do basy odniesla – a vonkoncom nepokladám za spravodlivé dať im čo najprísnejšie tresty, ako sa dožaduje „chudák obeť“. Lebo koľko si on vytrpel, a pred očami sa mu vynárali tie veci dookola. Ako vykladá

Dnes už jsem se s tím vyrovnal, ze začátku jsem ale nemohl spát, pořád se mi to vracelo,

Nuž, budem tvrdá – to čo sa mu podľa mňa  malo pred očami dookola vynárať, bolo jeho vlastné konanie – ako utĺkol brutálne svoju babičku

kterou zfetovaný ukopal a dorazil židlí kvůli pár tisícům korun,

Vrahovi babičky připravili ve věznici peklo, zbili ho a donutili k sexu – Plzeňský deník

Isteže, vykladá nám spoločnosť ako máme nechať veci v rukách spravodlivosti svetskej  –  lenže koľko krát som písala o tom, že váhy nefungujú a meter je krivý? Je spravodlivé, že za brutálnu vraždu babičky dostal len 12 rokov?

Skutočne je to dosť za zničenie života a za brutálnu bolestivú desivú smrť?

Myslím si, že keby spravodlivo trestal zločincov štát, tak  by ľudia radi nechávali vykonávanie spravodlivosti len v jeho rukách. 

Ak sa dejú takéto prípady, tak sú signálom systémového zlyhávania – že nie sú trestné sadzby nastavené dostatočne prísne, že ich podaktorí obhajcovia a sudcovia kadejako poznižujú a  ľudia necítia, že ide o postačujúci trest za zlý čin.

Nie, nie je to ojedinelý prípad – v blogu som pred časom poukázala na takú darebáčinu i u nás

O jednom z tých prípadov písala už tu

Namojveru 10. – Smutná vizitka slovenskej spravodlivosti. . . – otvorene – Blog – Pravda

60-ročnú Rómku u nás napadol a dobil recidivista z majoritnej spoločnosti, ktorý ju chcel znásilniť. Spôsobil jej ťažkú ujmu na zdraví i celoživotnú traumu. Predstavte si, že by sa objavil takýto titulok v slovenských médiách. Boli by to obrovské titulky, a vykladalo by sa o tom najmenej mesiac. Ešte i Brusel by sa ozval, ako tu chudákov Rómov utláčame a diskriminujeme. No a Čaputová by na to miesto dobehla v čiernom závojčeku, ktorý mala i u pápeža.

Potom som k nemu ešte jeden prípad pridala

Pozorne 10. – Dvojitá tvár spravodlivosti na Slovensku – otvorene – Blog – Pravda

– pokladáte to, ako oba tie prípady riešila slovenská justícia, naozaj za spravodlivé? 

Neschvaľujem a neospravedlňujem nijaký trestný čin, nemali tí dvaja riešiť s lumpom nič sami, ak to teda údajne riešili. Len chápem z akých pohnútok asi mohlo ich konanie vychádzať, ak to naozaj urobili. Z morálneho rozhorčenia, ak im o smrti svojej babičky ním spôsobenej vykladal tak, že ich to pobúrilo.

Poukazujem na to, ako sa správanie dotyčnej „obete“ pravdivo volá – je to chucpe.

Písala som o tom jave už tu kedysi

Niekedy 4. – Chucpe – otvorene – Blog – Pravda

Predstavte si mladého muža, ktorý zabil svojich vlastných rodičov. Oboch. Kruto, brutálne, bezdôvodne, bez akýchkoľvek morálnych zábran. A potom na súdnom pojednávaní, ktoré jeho vražedný čin rieši, sa dovoláva toho, aby súd zvážil ako poľahčujúcu okolnosť, že je sirota…

Silne mi to pripomína i tento prípad.

Otvorene – myslím, že je potrebné prešetriť nielen či „pán obeť“  chcel či nechcel znášať to, čo mu údajne spôsobili tí dvaja spoluväzni – páchatelia. Malo by sa vziať do úvahy i to, aké bolo jeho popisovanie ním vykonanej vraždy svojej babičky pred tým ako mu vraj začali ubližovať.

Elena