Niekedy nie je jednoduché vykročiť ku riešeniam.
A tak sa týraná žena nechá otĺkať, šikanovaný zamestnanec týrať, či naivne dobrosrdeční ľudia zneužívať „pre dobré ciele“. Trvá dlho, kým pochopia, že táto cesta by nemala dobré pokračovanie.
Ako keď sedíte v nesprávnom vlaku, nedorazíte do správnej stanice nikdy, iba ste čoraz ďalej od cieľa.
Napriek tomu veľa ľudí nasadá do takýchto vlakov, lebo nemajú schopnosť anticipovať.
O tom, že hodne ľudí u nás nemá ani základnú predvídavosť svedčí i nedávna situácia s medvedicou, ktorá si mláďatá pri brlohu bránila, čo je prirodzená a predvídateľná reakcia. Napriek tomu nám tu Kuffa predvádzal verejne hlúpe argumenty, ako má ktokoľvek právo chodiť kamkoľvek kedykoľvek.
Veď v poriadku, pán Kuffa vám ale neprezradil, že človek potom má i povinnosť niesť následky za svoje správanie. Ak poleziete na prechádzku v daždi, nemôžete očakávať, že nezmoknete. Ak vyrazíte na zasnežené cesty s kamiónom na letných gumách, musíte rátať s tým, že u nás v horách budete mať s cestou problém a že ho môžete zablokovaním cesty spôsobiť i iným ľuďom. A ak sa idete prechádzať večer (slnko zapadlo o 16,50 v ten deň!) lesom v predjarí, kedy sa liahnu mláďatá, vyslovene rizikovým skalnatým svahovým terénom, nemôžete sa čudovať, že vás ľudia viac anticipujúci riziká označia ako vraha medvedice a jej detí.
No takže tá anticipácia je moc dôležitá pre všetky časy, oblasti života i miesta na zemeguli.
V európskych podmienkach vidno jej nedostatok pri situácii s migrantmi. Lebo umožniť migrantom prichádzať vo veľkých – evidentne neintegrovateľných – počtoch do Európy, to teda nebol rozumný nápad. Doplatili naň už kedysi Indiáni, mali sme sa z toho poučiť. Namiesto poučenia však mnohí iluzívne verili, že ak sa budú tváriť ústretovo, tak sa tu migranti usadia a budú žiť usporiadane, slušne, prispôsobivo.
Nie, nefunguje to tak – opakovane v mojom blogu spomínam, že sú dva typy ľudí – jeden má morálne hranice a svedomie, a platí na neho, že pri slušnom správaní sa snaží. No ten druhý typ slušné a ústretové správanie berie ako slabosť druhého a využíva to čoraz viac. Bohužiaľ, k ceste sem sa odhodlávajú hlavne tie druhé typy – chce sa mať ekonomicky lepšie, vo svojej vlasti pre to neurobil ani kurací prd. Práve naopak, často ide o ľudí bez vzdelania a akejkoľvej praxe, so psychickými problémami a kriminálnou minulosťou – tak ako sa asi chcú mať lepšie, ak nie na úkor iných?
Isteže to neplatí len o migrantoch, je to všeobecný princíp – i agresor po nenastavení hranice odchodom zo vzťahu čoraz viac otĺka úplne samozrejmo tú ženu naivne veriacu, že sa už zmení a uvedomí si nečestnosť svojho správania.
Takto to skrátka nefunguje – sú ľudia, ktorí sa zmenia vtedy, keď peklo zmrzne.
No a teraz sa jasne ukázalo, že tento princíp by sme mali aplikovať i u „utečencov“ z Ukrajiny.
Máme ich tu viac ako dosť
Iste, podaktorí utekali z území ohrozených vojnovým konfliktom, no mnohí z nich sa pousádzali na Ukrajine v prenajatých bytoch, ktoré im prenajali tu utekajúci. Takže podaktorí tu poutekali za pohodlnejším životom či rovno za dávkami, špekulantsky, v tom lepšom prípade sem len pre ne dochádzajú. Že sa im to oplatí robiť, svedčí i skutočnosť, že takto putujú aj do Česka.
Iste, hodne ľudí sa hnevá i na to, že tu berú peniaze, obsadzujú bývanie či pracovné pozície, znižujú mzdy u nás. Už len to, že do nášho zdravotníckeho systému pribudlo bezmála dvestotisíc ľudí navyše, ktorí do neho nijako nesprispievali, je predsa problémom. To isté sociálny a vzdelávací systém.
No včerajšok odhalil ďalší a oveľa závažnejší rozmer toho problému, ktorý tu podaktorí nechceli či nedokázali vidieť.
Ja naň poukazujem už dlhšie nie preto, že by som nedokázala pomáhať iným ľuďom a nemala srdce, ale preto, lebo veľmi jasne anticipujem riziká. Je potrebné o nich otvorene hovoriť a ich aj čím skôr riešiť v tejto spoločnosti. Lebo vojna na Ukrajine skončí skôr či neskôr, i keď mnohí ktorým plní kešene to nechcú dopustiť. Čo bude s „utečencami“ u nás? Mali by sme si s nimi jasne dohodnúť pravidlá, že budú odchádzať a nie sem ťahať ešte i vojenských veteránov po vojne. Lebo podaktorí sa tu usádzajú, domy a byty kupujú, kšefty podnikateľské rozbiehajú. Nejdem písať o tom, ako sa tu podaktorí správajú, nemám s tým osobnú skúsenosť – no tie avízované skúsenosti nie sú často dobré, zrejme to podaktorí viete.
Ako ich odtiaľto dostaneme? Štát by mal určiť jasné hranice, že do pol roka po ukončení vojny odtiaľto všetci odídu, aby to vedeli dopredu a zariadili sa podľa toho. O to viac, že sa len potvrdzuje ako som napísala nedávno, že ktovie či nakoniec by sme nemali radšej na hraniciach Rusov ako ich.
Toto je vďačnosť národa a mierumilovný sused, ktorému my máme pomáhať – len sa potvrdzuje, čo som nedávno napísala, že lepšie je mať asi za susedov Rusov ako ich podľa historických skúseností. Lebo predstavte si – podľa ukrajinského veterána a publicistu Jevhena Dikija je načase, aby ukrajinská armáda vstúpila do Maďarska a na Slovensko a násilne obnovila dodávky nafty
zdroj: Facebook
Čo dodať k týmto slovám – už teraz dokážete anticipovať, že je nutné čím skôr nastaviť jasne pravidlá odchodu Ukrajincov od nás?
Treba vykročiť k riešeniam…
Elena
P. S.: Pre naivných – koniec rozprávky o tom, ako Rusi zničili ropovod…
hlavnespravy.sk/obnova-dodavok-ropy-cez-druzbu-sa-odklada/4237376
Ukrajinská strana informovala o posune termínu obnovenia toku na 25. februára, pričom dôvody tohto rozhodnutia nateraz nie sú známe.Slovenský prepravca ropy, akciová spoločnosť Transpetrol, obdržal od ukrajinského prevádzkovateľa informáciu o predĺžení odstávky ropovodu Družba.
P. P. S.: Nech sa dívam do histórie akokoľvek, nenachádzam nikde zmienky o tom, že by Rusi bezdôvodne útočili a vojny rozpútavali
Celá debata | RSS tejto debaty