otvorene

Osadu nepresťahujú samozrejme, ale ľudí z nej. Nové bytovky budujú a diskusiu pod článkom o tom počine obmedzili

Facebo

lebo ľudia tam písali nahnevaní riadne. Ozývali sa, že dnes mnohí pracujúci ani hypotéku nedostanú a splácať ju desiatky rokov je riadne bremeno na krku. K nájomnému bytu sa dostanú ľudia len protekčne, lebo poradovníky sú veľké. Chajdy na cudzích pozemkoch si tiež stavať nemôžu, ak teda nepatria ku istej menšine, dodávam cynicky.

No a práve tie nelegálne stavby spomína článok v linku

Obyvatelia nelegálnych osád v Košiciach sú častejšie tŕňom v oku – Správy STVR

Obyvatelia trinástich nelegálnych osád v Košiciach sú stále častejšie tŕňom v oku miestnych. Nechávajú za sebou neporiadok, žobrú a sú neprispôsobiví. Otázka zostáva, dokedy budú nelegálne osady a ich rozširovanie tolerované. „Schádzajú sa často pred obchodmi, žobrú tam. Keď už sú spití, tak robia neporiadok a bordel, vykrikujú,“ ozrejmil člen Miestnej občianskej a preventívnej služby Nikolas Balogh.

Sťažujú sa obyvatelia viacerých mestských košických častí, či i mnohých lokalít na východnom a strednom Slovensku – ale to sú určite všetci extrémisti, fašisti a diskriminujú osadníkov kvôli tomu, že sú Rómovia.

Hovorím to ironicky, pretože u nás ak začnete na problém s neprispôsobivými spoluobčanmi poukazovať, tak vás podaktorí rýchlo označujú ako fašistu a diskriminátora. Pritom pravda je niekde úplne inde. Sú to ľudia, vedľa ktorých by „nediskriminátori “ sami so svojimi rodinami určite žiť nechceli. Rozdávajú sa dobre rozumy z bratislavských víl či i panelákov, kde o takýchto problémoch ani nechyrujú.

Najnovšie tí múdri nediskriminátori melú – a osadníci rýchlo pochytávajú ich rétoriku – že to preto deti nie sú v školách, a je ten bordel, kriminalita a  všetko okolo toho, lebo vraj generačná chudoba. A vraj i preto, že nemajú cesty, dobré domy s elektrinou a vodou a chodníky do školy.

Včera som do diskusie vbehla, lebo pán vypisoval, že deti nemôžu chodiť do školy, lebo deti nemajú oblečenie a obuv, a  preto, že autobus nechodí po osade deti zvážať. Na oblečenie a obuv majú slúžiť peniaze od štátu, ktoré rodičia hojne už dni dávok preslopú. Nehovoriac o tom, za aké peniaze fajčia, ak nepracujú. No a autobus brázdiaci osadu? To vážne? Mne deti dochádzali od prvého ročníka základnej školy, mnoho detí tak cestuje. Ale som si istá, že nejaký múdry navrhne, aby tie autobusy po osade deti zbierali. Pritom v lokalitách, kde postavili školy pri osadách, aby to deti nemali do školy ďaleko a mohli prísť i keby zaspali, tak tam školy porušili, lebo  pokladali za diskriminačné, že tam iné deti okrem osadníkov nechodili.

Jednoducho treba začať otvorene hovoriť o tom, že čím viac títo ľudia dostávajú, tým menej sú ochotní robiť sami. Mantra že „ich nikto nezamestná, lebo sú Rómovia,“ ktorú obvykle používajú ako dôvod svojej celoživotnej nezamestnanosti podaktorí, veru nie je pravdivá. Opakovane v blogu pripomínam, že v našom okresnom meste pracuje Róm i ako pokladník v obchode a je to úžasný pán. I v školách pracuje kopa asistentiek učiteľov a robia užitočné prácu, i rómske učiteľky máme dokonca,  Každé ráno so mnou prvým busom chodili i niektorí Rómovia do práce. Takže kto pracovať chce, ten si prácu skôr či neskôr nájde. Lenže to musí mať nejaké vzdelanie, niečo vedieť. No a ak sa deti nedostavia do škôl, tak sa nenaučia ani len čítať a písať – veru, sú u nás aj negramotní ľudia, ktorí si nedokážu ani prečítať kam ktorý autobus ide. Vo všeobecnej populácii nad 15 rokov máme takých ľudí okolo 6400, stovky z nich sú v krimináloch. Takže s nevzdelanosťou ide ruka v ruke nielen chudoba, ale i kriminalita.

A keď konečne robia „zhora“ – lebo nie jedno ministerstvo, kde to tomáš vymýšľa, ale i školstvo na čele s Druckerom a i ombusdman to podporujú, spustila opozícia s niektorými „nediskriminátormi“ pokrik, ako rodinám so záškolákmi nemajú brať prídavky. Pritom za tri mesiace po prevzatí tých peňazí do rúk osobitného príjemcu by mali rodiny dosť času na nápravu situácie. No nie, kdeže, oni nič také neplánujú. Píšem o tom v blogu opakovane, pretože chcem poukázať na to, že úlohou opozície nemá byť brzdiť užitočné veci  a škodiť spoločnosti. Že je spoločným záujmom nás všetkých, aby tie deti do školy šli a boli v nej, aby sa v nej riadne vzdelávali aj sa niečo naučili a využili. Lebo netuším, kde by ste chceli azmestnávať ľudí, ktoré nevedia ani len čítať a písať, vonkoncom to nemusia byť Rómovia.

No a s Rómami je tá kombinácia nevzdelanosti viacnásobný problém, nakoľko ich pribúda a tak tí experti vykladajúci ako im treba čoraz viac dávať nech nám vyrátajú, kedy presne – pri akej finančnej záťaži – táto spoločnosť prestane byť schopná či ochotná na nich pracovať a pohodlne ich bezpracne živiť. Vonkoncom nejde len o dávku v hmotnej núdzi, ktorými sa podaktorí oháňajú, ale o všetky financie na život tých rodín – náklady vzdelávacie,  na obedy a pomôcky v školách či škôlkach, ale i náklady zdravotné, sociálne, na bývanie a upratovanie smetísk nimi vyrábaných, i náklady na výjazdy policajtov či pobyty v kriminále. I náklady na všetky nimi spoluvyužívané služby, však keby prispievali i oni, platili by sme  ostatní menej – napríklad cesty či obecné služby. Boli by to úplne iné sumy ako „dávočky v hmotnej núdzi“, keby sme zrátali všetko, čo spokojne čerpajú, že?

No ale vráťme sa k tomu z úvodu povedanému .V rámci toho postavia na Luníku IX štyri nové bytovky. Projekt prestupného bývania by mal prispieť k zrušeniu Mašličkova, jednej z najväčších nelegálnych osád v Košiciach. Vyrieši to ale problém? Nebude to „prestupné bývanie“ znamenať, že prestupujú z jednej zdevastovanej bytovky do druhej novopostavenej dookola, alebo že popri bytovkách vybudujú kvôli početnému potomstvu ďalšiu osadu? Nie, nie je to moja neprajnosť, presne takto to funguje opakovane zatiaľ, napríklad tu  sa o tom píše

V Gelnici vzniká nelegálna osada – Korzár Spiš a Gemer SME

Mesto Gelnica sa snažilo problémom predísť a miestnym najprv postavilo v minulosti bytovku. Tá je však zruinovaná a postupne vedľa nej začali vyrastať domy. Najprv si osadníci postavili dva, no zakrátko prišli na to, že im priestorovo nevyhovujú a treba pristaviť. Dali sa teda do práce, pritom prvá rodina postavila dom na mestskom pozemku. Bez povolenia. Miestni sa obhajujú, že nemajú peňazí nazvyš a nikto sa o nich nestará. Jeden z domov stojí dokonca pod vedením vysokého napätia. Pribúdajú aj unimobunky.

I v Mašličkove to bolo tak. Ako píše článok v horeuvedenom linku

„Niekedy to boli záhradky, potom sa do nich nasťahovali. Momentálne máme týchto obyvateľov okolo 350, majú zväčša trvalý pobyt na Luníku IX,“ ozrejmila starostka mestskej časti Košice-Juh Anna Súkeníková.

Stačí sa pozrieť pár rokov dozadu, v roku 2015

Nová rómska osada naháňa strach: Mašličkovo sa poriadne zauzlilo

„V prípade úspešného riešenia bytovej otázky osada Mašličkovo spontánne zanikne!“ myslí si starosta Lunika IX Marcel Šaňa. Mesto sa snaží od súkromných majiteľov pozemkov pod osadou získať splnomocnenie, aby mohlo areál vyčistiť.

NIč nebolo vyčistené, samozrejme. Len ľudí v osade pribúda a pribúda.  V diskusii sa objavili i otázky, aké budú tie „prísne kritériá“ na osadníkov, aby získali byt v tých nových bytovkách, koľkí budú v jednom byte – a tiež, že i tak za pár rokov to dopadne rovnako. Lebo rodičia majú deti, tie už ako deti majú deti a tak pristavia pri bytovkách chajdy, a bude to ako predtým. Len 8,8 milióna eur pôjde do vzduchu.

Neviem, riešenie vzdelávania detí problém tu a teraz nerieši, je to beh na dlhé trate. Môžu mať potomkov koľko len chcú, bez ohľadu na to či sú schopní ich živiť – je to ich ľudské právo. No ale nie je ľudské právo tých, ktorí sa musia skladať, nemať na krku čoraz väčšie bremeno? Podaktorí baláchajú spoločnosť, že to preto nemáme dosť peňazí, lebo pribúda dôchodcov. Keby pracovali všetci spoluobčania, naše HDP by sa zvýšilo o 11 percent

https://www.sme.sk/domov/c/zaclenenie-romov-do-spolocnosti-by-mohlo-zvysit-hdp-o-11-percent

Toto písal článok z roku 2009, takže tie percentá by vzhľadom na nárast rómskej populácie mohli byť teraz i vyššie.

No a toto si pozrime

https://iness.sk/10057-romsky-mytus-kolko-nas-stoja-romske-rodiny-naozaj-trend/

„Škrtanie v oblasti dávok a príspevkov by spôsobilo sociálnu katastrofu, no deficit verejných financií by sa znížil len o štvrtinu, píše analytik v roku 2014. Skutočným problémom je nezamestnanosť Rómov. Podľa štúdie Svetovej banky na Slovensku pracuje len 20 percent rómskych mužov a deväť percent rómskych žien v produktívnom veku.

V celej SR eviduje Štatistický úrad vo veku 15 až 64 rokov zamestnanosť mužov na úrovni 66,6 percenta a žien na úrovni 53 percent. Zamestnanosť Rómov je teda približne štvrtinová oproti zvyšku populácie. Štatistiku pritom výrazne deformuje obyvateľstvo niektorých osád, v ktorých dosahuje nezamestnanosť rovných sto percent.

Keďže bytová situácia u nás nie je dobrá a zhoršili ju ešte Ukrajinci, ktorí sa sem navláčili a odkupujú tu domy a byty početne, čo iné napadne niektorým progresívne ladeným ekonómom ako vyštvať z ich domovov dôchodcov. A tak pán expert NBS – iste kvalitne platený za svoje nápady – vydal článok o tom, ako sa u nás výrazne zvýši daň za nehnuteľnosti a ako to úžasne pomôže byytovej situácii mladých ľudí

https://nbs.sk/aktuality/vyssia-dan-z-nehnutelnosti-moze-dostupnost-byvania-paradoxne-zlepsit/

Tento posun môže byť výhodný práve pre mladších ľudí s nižšími úsporami a príjmami, zatiaľ čo pre starších vlastníkov znamená vyššiu motiváciu aktívne pracovať s bývaním. 

Takže si to vysvetlime po lopate pre tých jednoduchších.

Mladí budú mať domy a byty, len z nich musia vyštvať dôchodcov, ktorí by chceli dožiť život vo svojom známom prostredí a dôstojne. Zvýšene náklady neutiahnu a budú musieť za lacno predať svoje domovy, no a potom za lacno ich kúpia mladí s tým, že budú rátať s platením vysokej dane ako ceny za lacný nákup.

No to je ale riadne zvrátená filozofia. Využívať ľudí desiatky rokov, ťažiť z nich za nízke mzdy, a potom ich na staré kolená neúmernými daňami za nehnuteľnosť vyštvať z ich domovov do maringotiek, či kam, pán expert – do stanov?

Pochopila by som, keby sa daň za nehnuteľnosť radikálne navýšila od druhej nehnuteľnosti vlastnenej rodinou. Lebo jednu strechu nad hliavou nepovažujem za luxus pre nikoho. Zato mať viacero bytov či domov a kšeftovať s prenájmami, no to spoločnosť veru podporovať nemusí. Že by hrozilo enormné zvýšenie cien nájomného nehrozí, lebo nemali by nájomníkov potom.

Samozrejme naskytá sa i ďalšia otázka – a ja ju záverom blogu otvorene položím – ak spoluobčania budú mať postavené byty a domy, aby žili pohodlne a mohli pouvažovať, či sa nebudú chcieť zamestnať, môžu si potom z ich domovov neúnosnou daňou vyštvaní dôchodcovia stavať beztrestne nelegálne chajdy na cudzích pozemkoch?

Hej, hej, všetci čo by ste takto stavať chceli, nezabudnite – pri akomkoľvek probléme a snahe vás stade dostať sa odvolajte na „prípad Torysa“   – lebo máte tam predsa pocit domova, že?

Elena