Deň Zeme je dnes.
A nie je len dnes. Deň nestačí, rok, storočie i tisícročie by bolo málo k tomu všetkému, čo jej už ľudstvo doteraz vystrojilo.
Je to jediný domov, ktorý máme. Nielen my, ale všetky živé bytosti.
Smutne si to pripomínam, keď sa dívam z balkóna na povytíňané stromy a kry. Naholo to vysekali, i slivky, ktoré už rodili. Nehovoriac o tom, že tým narušili i súkromie ľuďom, lebo turisti sa popod bytovky podchvíľou prevláčajú. Minule som čítala na fb diskusii, v ktorej pánovi v meste sa sťažujúcemu na kopy ľudí brázdiace mu pod oknami písali, že vraj sa má presťahovať do prírody, ak nechce mať pod oknami davy. No a kam sa majú presťahovať tí, ktorí v prírode žijú a i tak tam nemajú od turistov pokoj?
Akosi priveľa je tých turistov všade. Preplnené Tatry. Hej, i na Brdárku došlo počas soboty aj nedele po vyše tritisíc ľudí
Úprimne som rada, že sme tam boli skôr v tichu a pokoji.
Položme si otázku, čo dobré dnes urobíme pre Zem.
Neviem čo sa dnes pre ňu rozhodnete urobiť vy, mám jasný môj krok. Pomôžem jednej zúfalej živej bytosti a neviem koľkým ďalším s ňou. Je to smutný príbeh – ktosi chcel dať kastrovať mačku, ktorej o pár dni majú prísť na svet mačiatka. Treba ju kastrovať teraz, i tak by ich utopil, povedal.
Je ferálna, veľmi plachá, vôbec nežerie ani nepije, povedala veterinárka. Mmám odvahu to skúsiť. Prišla dnes ku mne – mačka, pravdaže, nie veterinárka – a bude tu mať bezpečie. Urobím všetko pre to, aby prežila ona i jej deti.
Elena
a hlavne mala veterinárka testy urobiť na... ...
nie mať odvahu- ale mať zdravý rozum je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty