Augiášov chliev 9. – „Ľudské práva“ Breivika a obetí trestných činov. . .

Uff, dopísané – teda, môj blog ešte definitívne nie, ale konečne som dopracovala moju prácu na jednu medzinárodnú konferenciu. Téma – odpúšťanie a obete trestných činov.

 

Popisovala som v nej postavenie obetí trestných činov v súčasnej slovenskej spoločnosti. A zrejme nielen v slovenskej spoločnosti – keďže včera sa médiami prehnala správa, že na medzinárodnom súde uspel Breivik proti Nórsku za „porušovanie jeho ľudských práv, pretože sa nemôže stretávať s ďalšími extrémistami“ a tiež, za to, že „hoci má na izbe televízor i súkromnú posilňovňu, aj PlayStation, nemá najnovší model“, takže podľa názoru medzinárodného súdu vrah 77 ľudí Breivik je tým diskriminovaný.  

 

Nesúhlasím s takýmto ochranárskym prístupom voči páchateľom závažných trestných činov. Môj osobný názor je, že človek by mal mať priznané ľudské práva úmerne tomu, koľko vlastných ľudských povinností rešpektuje a plní on sám.

Aká úžasná synchronicita – osud mi prihral túto správu včera večer, na poslednú chvíľu, aby som ju do rána stihla zapracovať do mojej práce, ktorú dnes musím odoslať.

 

A keďže medzinárodný súd priznal odškodnenie za porušenie práv Breivikovi, obete trestných činov zo Slovenska s poukázaním na zúfalú situáciu, akej ich Slovenská republika pri riešení transgresie a jej následkov vystavuje, tam isto tiež nájdu pochopenie…

 

 Aké je postavenie obetí trestných činov na Slovensku?

Oveľa horšie ako postavenie páchateľa.

 

V prvom rade – je to reakcia okolia.

Ľudia často reagujú na to, čo sa obetiam stalo, úplne nemiestne. Odborníci hovoria o ich očierňovaní, nerešpektovaní súkromia, prenášaní viny na obeť, poškodzovaní jej dobrého mena, či bagatelizovaní ujmy – ide najmä o ignorovanie psychickej a morálnej ujmy.

My sme sa dočkali každej z tých reakcií,

napríklad

 

V druhom rade – je to nesprávny postup štátnych orgánov.

U obetí nejde iba o prvotnú stratu kontroly – t. j. o samotný trestný čin, ktorý závažným spôsobom zasiahne do ich života. Ale aj o celý rad následných situácií, ktorým sú vystavené – odborníci hovoria až o druhotnej strate kontroly a sekundárnej viktimizácii a retraumatizácii. Čo k nej patrí?

My sme sa dočkali:

  • nesprávnych postupov orgánov činných v trestnom konaní, http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2015/09/04/dnes-88-ak-ste-este-nevideli-alias-kalinakov-chliev/, kde vyšetrovateľ dal svedkyni kópiu zápisnice z výsluchu do ruky,
  • sekundárnej retraumatizácie inštitúciami, ktoré pôvodne mali obete chrániť – napríklad tým, že napriek môjmu nesúhlasu sudca ponechal pojednávanie prístupné verejnosti a sedeli tam cudzí ľudia „ako v kine“,  čo preukázateľné zhoršovalo moju nepohodu, http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2015/06/03/dnes-67-i-tak-se-da/,
  • súd dokonca pri preukázanom závažnom pochybení s následkom smrti dokonca ani páchateľa nemá povinnosť zaviazať verejne sa ospravedlniť poškodeným (pozostalým),
  • aj samotná slovenská legislatíva však stavia obete do nerovného postavenia nielen voči orgánom činným v trestnom konaní, ale aj voči páchateľovi. Podrobný popis nedostatkov slovenskej legislatívy v tomto smere odosielam Európskej komisii s prosbou o pomoc vo veci – s dôrazným poukázaním na skutočnosť, ako Slovenská republika dlhodobo ignoruje svoju povinnosť (mala implementovať do našej legislatívy podporné opatrenia pre obete trestných činov do 16.10.2015) a ako obete sekundárne viktimizuje a retraumatizuje.

 

V dôsledku takýchto postupov inštitúcií, určených pôvodne na pomoc obetiam, dochádza ku kumulácii traumy, čo blokuje u obetí nutnú fázu vyrovnávania sa so stresom, vzniká prelomenie psychickej integrity obete a následné zdanlivo nepochopiteľné zhoršenie jej duševného stavu.

 

V takej situácii dlhodobo nie je možný proces úzdravy obetí – prehlbujú sa ich ťažkosti v dôsledku prístupu spoločnosti k nim.

A nie je možný ani proces odpúšťania vinníkovi zo strany obetí, ktorý by zvýšil subjektívnu pohodu a ochránil zdravie obetí v situácii závažnej traumy – pretože v dôsledku nových a nových prekážok je obeť na Slovensku opakovane retraumatizovaná a tým v procese odpúšťania  brzdená, namiesto podpory takéhoto procesu zo strany spoločnosti a jej inštitúcií, pôvodne určených na ochranu obetí trestných činov.

 

 

V treťom rade – je to nesprávny postup spoločnosti, médií, ale aj podaktorých odborníkov v oblasti práva, ale o tom viac v budúcom článku môjho blogu.

 

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 21.4.2016

 

Only you 1. – Hlas rozprávok

21.08.2026

Na krajinu sadal súmrak v tichu včerajšieho podvečera. Náhle zapípal vtáčik kdesi v objatí stromov a kríkov pod kopcom. Z úbočia smerom k rekreačným chatám sa ozval štekot líšky. Na kopcami smerom k Revúcej v temnejúcom šedomodrom pozadí plával žiarivý perleťovo marhuľový oblak. Svet pôsobil zdanlivo v poriadku, čarokrásne. No ja som si na balkóne dívajúc sa [...]

Nemlčme 5. – Moderné hodnoty v praxi

20.08.2026

Nemci sa do nás starajú A čo je podľa nich tým najväčším hriechom Slovenska? Že odmietame úradne uznávať a zapisovať do matrík manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí! https://www.hlavnespravy.sk/nemecky-spiegel-poucuje-slovensko-general-im-posiela-tvrdy-odkaz/4452624 No ale pozrite, kam by sme došli – najskôr páry rovnakých pohlaví, potom [...]

Nemlčme 4. – My Slováci sme spevavý národ

19.08.2026

Utĺkanie srnky partiou lumpov zdvihla na nohy nielen Slovákov, ale i z Česka kopy ľudí. Byť lumpom sa nevypláca – to celá situácia mohla pomôcť pochopiť kadejakým indivíduám. Ľudia zrejme písali odušu páchateľom, lebo tí si údajne fb porušili rýchlo potom. Ktosi dokonca i klubu futbalistov v Machulinciach, kde jeden z páchateľov údajne hrá futbal, napísal a [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,487
Celková čítanosť: 12416849x
Priemerná čítanosť článkov: 3561x

Kategórie

Archív