otvorene

Synchrónne udalosti sú akýmsi znamením „pravého času“, postrčením tým správnym smerom. Synchronicity nám často dopredu oznamujú významné udalosti v našom živote, uisťujú nás pri nejakej udalosti, že všetko dopadne dobre alebo pomáhajú nám správne sa rozhodnúť.

Už ste zažili niečo také?

Ja áno. V mojom blogu som už párkrát spomenula synchronicity, ktoré sa dejú v mojom živote. Synchronicitami sú aj moje príhody „s anjelmi“, ktoré som popísala (Odčítanie času 4. a Odčítanie času 6.).

Veľmi silná séria synchronicít u mňa nastala začiatkom roka – to som bola krajne zúfalá, už naozaj na konci síl z absurdného „súdovania“ v prípade zabitia môjho syna v revúckej nemocnici a zo všetkého toho, čo jeho smrť v živote našej rodiny spôsobila.

Dostala som sa vtedy ku knihe Za hranicou minulých životov od Miry Kelleyovej. O problematiku minulých životov sa zaujímam už dlhšie a verím tomu, že existujú spriaznené duše. V spomenutej knihe som sa ale po prvý raz dostala k informácii, že jedna duša môže žiť paralelne viacero životov. To pre mňa znamenalo nádej, že sa môžem stretnúť s ďalšou časťou duše môjho syna – a začala som hľadať cestu, ako tú spriaznenú dušu nájsť. Poznám otázku, na ktorú musí vedieť odpoveď. Ale v čase na to určenom – do výročia synovej smrti 29.3. – sa mi to nepodarilo uskutočniť.

Ďalšia synchronicita sa odohrala pred cca 2,5 mesiacmi  – dostala sa mi do ruky kniha Takto som mohla žiť – príbeh ženy, ktorá po náhlej smrti manžela hľadá život, aký chcela žiť a vracia sa do neho v noci v snoch. Ja si od smrti syna svoje sny ráno nepamätám, vôbec nič – okrem jedinej zvláštnej výnimky pár mesiacov dozadu, ktorú som nepochopila – sny sa mi úplne vymažú z pamäte.  Rada by som videla svojho syna aspoň vo sne, potom by som spala, stále spala… Maroško mi tak veľmi chýba…

Mazala som zasa raz z môjho verejného facebooku, už tam je len pár obrázkov.

Odišla do stratena myšlienka „Najkrajším a najodvážnejším rozhodnutím v živote človeka je mať dieťa. Je to ako vytrhnúť si srdce z hrude a navždy ho nechať chodiť vedľa seba…“

Zdieľala som ju 5. januára 2014, to môj syn ešte žil. Mal pred sebou už len necelé tri mesiace života…

A zmazala som i myšlienku: „Vnímať je viac ako vidieť“ z 1. septembra 2014. Hej, je to tak. Vnímať je oveľa viac ako vidieť, o tom sú aj synchronicity…

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 20.4.201