Meditovať môžeme aj pri jedení kapustnice.
Horúcej, voňavej, jemne pikantnej. V nedeľu večer varená, u nás ešte v utorok ráno rozvoniavala. Taká moja nevianočná kapustnicová – bez sliviek a hríbov. Dva páry klobásy vyúdenej a poriadne vysušenej, kapusta i so šťavou, rasca, paprika a čierne korenie, majorán, soľ, paradajkový pretlak, sladká smotana, paprikový gulášový krém (obvykle pikantný). Jedla som ju a pritom som uvažovala o živote. Je ako kapustnica, vravela som si, presne taký aký si ho urobíme. A presne tak ako pri kapustnici, aj v živote sa mi páči jednoduchosť, kadečím nepreplácaná „čistá chuť“ – mal by byť plný tepla, radostný, intenzívny, rovnako voňavý a horúci ako tá moja kapustnica.
No vidíte, mysleli ste, že pri kapustnici sa nedá meditovať o živote?
Sloboda je určite dôležitá v živote – dýchlo k tej úvahe moje vodnárske Ja dnes.
To si ešte novoročnú úlohu Zámeru sveta plním. Bizón je nielen o vytrvalosti a húževnatosti, zašepkal novoročným ránom Zámer sveta medovo, predstavuje aj schopnosť postaviť sa tvárou v tvár búrke života a do tej búrky vojsť… A tak hľadám odpoveď na otázku s čím a kým som ochotná taký krok urobiť. Byť ozajstne slobodný je pre mňa dôležité kritérium.
Ozajstne slobodný je málokto podľa mňa. Lebo pravá sloboda je hodne ďaleko od detskej predstavy „môžem si robiť čo chcem“. Je našim dobrovoľným akceptovaním hraníc na základe voľby niečoho – a to potom chránime hranicami, ktoré sa s tou voľbou spájajú. Sloboda nie je o lipnutí na postavení a majetku, „ukážkovom živote“ a predvádzaní sa iným – tam som mala prirodzene tú vodnársku hranicu slobody vždy. Na druhej strane, ak niekto vyhlási, že názory iných ho nezaujímajú, rovno prestanem počúvať, čo hovorí – nie je ani zrelý, ani slobodný. Názory iných ľudí si vážim, vnímam ich a aj o nich uvažujem, len za rozhodnutie preberám zodpovednosť sama. Zneslobodňujú nás závislosti rôzneho druhu – fajčenie, pitie alkoholu, desivo zotročujú, a nemám pre ne pochopenie. Dokonca ma nenadchýňa ani workoholizmus, závislosť na práci – hoci veľa pracujem. Lebo je rozdiel medzi workoholizovať a drieť – mnohí z nás ťahajú dve práce ako životnú nutnosť, aby uživili rodinu. Ale keby mohli, tak to tak nerobia – to je rozdiel medzi workoholikom a človekom, ktorý drie pre uživenie rodiny. Mala som i ja obdobia dennej i nočnej práce, keď som vyčerpane na pár minút zaspávala, len čo som si sadla do kresla. A tak sa dívam na tých ľudí hodne súcitne.
Čo nás robí slobodnejšími? Nie tak dávno som precítila naplno, že práve súcit. Kráčame k slobode v živote súcitením, uvedomila som si, keď som stretla „moje niekdajšie kategoricky hodnotiace ja“. Pani pohoršená v nemenovanom obchodnom dome reakciou predavačky, že treba chvíľu počkať na papierové vrecká lebo má len dve ruky. Je to krava, povedala. Medzičasom som igelitové vrecko vzala a nakladala pečivo doň. To si niekedy môžeme každý povedať o iných alebo o sebe, prisvedčila som ústretovo, ale keď sme v pohode, nesprávame sa tak, nie? Možno je unavená, má veľa práce, alebo má doma choré dieťa, alebo mamu v nemocnici, ja fakt neviem. Hej, i ja mám doma choré dieťa, preto sa ponáhľam, vzdychla si pani už pokojnejšie, no tak si vezmem rožky tak ako vy.
Cítim, aké oslobodzujúce je byť súcitnejší k sebe aj k iným, aj k svetu. Snažím sa teraz ľudí naozaj vidieť.
Ozajstná sloboda je podľa mňa aj byť schopný na chvíľu nejaké veci nechať, nech dozrejú – a tak i ja raňajky dcére idem robiť, o ozajstnej slobode nabudúce douvažujem…
Elena
P.S.: kalioskop – je rozdiel medzi slobodou a neschopnosťou mať hranice. Bezhraničnosť je neslobodná. Ja by som s nikým z nich nemenila.
A áno, sloboda je veľmi vzácna vec. ...
Sloboda nie je pohŕdanie všetkými, alebo zásadnými... ...
čo je ozajstná sloboda v demokracii pociťujú ...
Celá debata | RSS tejto debaty