Jediná 1. – Dnes. . .

Nie je ľahké niekedy dodávať si odvahu.

Čo je to odvaha vôbec? Kedy nám chýba najviac a kedy jej najviac potrebujeme? Ako ju nájsť v sebe?

O tom uvažujem v tomto čase nadrána…

 

Kedy potrebujeme najviac odvahy?

Ľudia si niekedy myslia, že najviac odvahy potrebujeme vo chvíľach, kedy bojujeme proti niečomu či niekomu. Možno ani nie, lebo súčasťou toho boja je vždy boj za niečo pre nás dôležité – a tak dokážeme do takého zápasu dať svoje srdce a energiu. Boj sa začína a boj sa končí, ak niečo vybojujeme, predstavujú si. Niekedy to tak je, ak bojujeme za konkrétnu zmenu – zmena nastáva a boj ustáva.

Niekedy bojujeme i nevyhrateľné boje – aby sme nestratili vlastnú tvár a dušu, takých ľudí si ja cením najviac. Ak má niekto odvahu bojovať i nevyhrateľný boj, je taký človek moja krvná skupina.

Niekedy v živote nastanú situácie, ktoré nás zavalia, vo chvíľach tragédií a utrpenia – žeby práve vtedy bolo treba najviac odvahy? Bolestné chvíle nám ukazujú, ako dokážeme zosilnieť. Je to ako keď izbovú rastlinku dáme na balkón, a zrazu na ňu svieti slnko a prší a fúka vietor. V prvej chvíli jej možno spáli jej lístky a máme pocit, že sme ju dorazili, no potom zosilnie a je vitálnejšia ako kedykoľvek predtým. I nás tak menia ťažké časy, myslím.

Možno že najviac odvahy treba na každodenné veci, ktoré si vyžadujú vytrvalosť a zodpovednosť za svoje záväzky? Udržiavanie sveta, ktorý sme si vybudovali, všedné maličkosti zakotvujúce ho pevne v zemi.

Či azda najviac odvahy je treba na vytváranie nových vecí? Na vykročenie k nim v našom živote?  Nebojovať so zmenami, ale prijať ich a nechať sa nimi viesť kamsi do neznáma, nevedno kam s dôverou – namiesto vzpierania sa, zaviaznutia na pôvodnom mieste a vracania sa naň dookola – to si vyžaduje ozajstnú odvahu. To je naša „cesta hrdinu“ – na ktorej si kladieme otázku  „kam ma vedieš“? Nie my meníme svoju cestu, ale cesta mení nás – a chce to odvahu vnímať to a kráčať.

 

Vyvstáva otázka, čo je to odvaha?

Niektorí pokladajú za odvážne hovoriť iným pravdu. No nie je odvážnejšie hovoriť pravdu sám sebe?

A možno práve o veciach, na ktoré nemáme odvahu. Hľadáme ju v sebe, ako ja teraz. Sedím a tajne tíško plačem v nadráne – taký malý darček k mojim dnešným narodeninám si touto úvahou dávam, aby som si dodala odvahu na ešte dlhý čas čakania, kým sa najmladšie dieťa u nás doma odkarantenizuje a ja budem môcť ísť domov. Vlastne sa niet na čo sťažovať – som v byte u najstaršej dcéry, v teple, usadená v pohodlnej posteli, v pohode trávime čas a debatujeme, popri pár mojich z domu prinesených knihách mám k dispozícii i výbornú knižnicu môjho dieťaťa, aj televízor, wifi, môžem písať. No chýba mi domov, príroda pod balkónom, horizont hôr všade okolo. Snažím sa vyplniť čas niečím zmysluplným, oceniť že konečne stíham čítať. Nie som však šťastná v meste, prehlbuje to môj pocit „another brick in the wall“. Hej, treba mať odvahu aj si priznať to, že niečo nezvládame.

Zámer sveta mi hodil záchrannú sieť už predvčerom, krásne posolstvo mi privial v správe s linkom. Ach, je to tak, niekedy by sme naozaj mali pozrieť do minulosti, aký veľký kus cesty sme prešli a čo všetko sme zvládli, ako nás to zmenilo, a tým načerpať odvahu ku ďalšiemu kroku.

Súčasťou odvahy je i schopnosť čakať na zmenu. Mať trpezlivosť, kým príde ten správny čas. Kým semienka klíčia v zemi, nevidno ich – trvá to nejakú dobu. A potom zrazu klíčky ukážu hlávky – začnú rásť rastlinky, veci sa dajú do pohybu…

 

 

Elena

 

Ach, malá pripomienka našej prírody…

https://www.youtube.com/watch?v=v8KwKWNFr7k

 

K diskusii: Ďakujem krásne.

 

I tu 9. – Krvavé stopy vraha

01.06.2025

Uvažovali ste niekedy nad zlom zlého činu? Nejde iba o jeden z kopca padajúci balvan. Je ako lavína, ktorá so sebou strháva ďalšie a ďalšie kamene. Včera som v blogu písala o spartakiádnom vrahovi. Dnes sa pozrieme na tú lavínu, ktorú jeho vraždenie spustilo. Jeho rodičia Krátko po čine sa jeho rodina musela z Prahy odsťahovať. Museli sa vzdať svojej pôvodnej [...]

I tu 8. – Vrah a čas. . .

31.05.2025

Spartakiádny vrah – hovorí vám niečo toto slovné spojenie? Možno ani nie, prešlo už pár desiatok rokov od tých vrážd. Práve v minulom týždni som o ňom čítala – akosi sa mi táto informácia priplietla pod ruky a tak som jej venovala pozornosť. Prechádzala som si ten príbeh pár hodín, pozrela som si nahrávky a chvíľu som o tom všetkom uvažovala. Dnes som [...]

I tu 7. – Pravda o ukrajinskom dlhu. . .

29.05.2025

Že vraj dokonca i úroky na dlh za Ukrajincov platíme – to ozaj niečo také škaredé si prokremeľskí hoaxeri vymysleli? Opakovane som si túto otázku v mojom blogu kládla, a médiá opakovane čušali. Nehovoriac o vláde. Nuž, som človek priamy – ak niečo chcem vedieť, spýtam sa. Odpoveď už viem. Podelím sa s vami o ňu teraz. Odpoveď MF SR: Podmienené [...]

Figurína má na sebe repliku lamelového panciera

V múzeu vystavujú figurínu mimoriadneho muža. Za jej neuveriteľnou realistickosťou stoja majstri z Hollywoodu, ktorí spolupracovali na tvorbe Duny

04.06.2025 07:30

Na výstave majú návštevníci možnosť vidieť nielen kostrové pozostatky bojovníka, ale aj jeho podobizeň.

Ukrajina, vojac

Operácia Pavučina: dal Kyjev Trumpovi do rúk karty proti Putinovi?

04.06.2025 06:00

Aký bude mať ukrajinská operácia Pavučina vplyv na vojnu? Niektorí experti radia Donaldovi Trumpovi, že toto je moment, keď môže zatlačiť na Vladimira Putina.

vojna na Ukrajine, Donecká oblasť

ONLINE: Kellogg: Útok Kyjeva na ruskú jadrovú triádu prudko zvyšuje riziká. Vplyvná ukrajinská poslankyňa: Opustite Sumy

04.06.2025 05:00, aktualizované: 06:30

Útoky Kyjeva na ruské vojenské letiská prudko zvyšujú úroveň rizika v konflikte na Ukrajine, uviedol generál Keith Kellogg

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,163
Celková čítanosť: 10456115x
Priemerná čítanosť článkov: 3306x

Kategórie

Archív