Hm, vôbec neviem, kto je pán Šeliga, čo svetoborné urobil pre národ.
Ale písali nedávno v médiách o ňom, že vraj táto situácia – to čo sa tu deje u nás – podľa neho nie je porušením ľudských práv.
A to ešte nebolo ani to vydieranie nezaočkovaných, ktoré sa tu teraz rozbieha…
Tak si povieme, prečo je vydieranie nezaočkovaných veľmi zlý nápad…
Bijú sa tu dva práva – tvrdia podaktorí právnici.
https://dennikn.sk/1840998/ma-stat-v-case-pandemie-uprednostnit-zivot-alebo-sukromie/
Dovolenkári majú právo cestovať do zahraničia. A tí, ktorí tu žijú, majú právo chrániť svoje zdravie a život. Nechcú jedni ani druhí trpieť obmedzenia.
Drahí právnici, právo nemám vyštudované, ale zato mám jasno v tom, že život je kľúčovou hodnotou. Aj vy by ste v tom jasno mali mali, dvojnásobne – keďže ste právo študovali.
Ako prirodzené ľudské právo má právo na život prednosť pred právom na cestovanie po zahraničných dovolenkách.
Predstavte si, Ústavný súd v tom má jasno tiež
– oni zrejme chodili na prednášky z práva poctivejšie, ako ten pán Šeliga.
V náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014 Ústavný súd pripomenul, že právny poriadok Slovenskej republiky chráni ľudský život ako kľúčovú hodnotu právneho štátu (porov. nález Ústavného súdu PL. ÚS 12/01 zo 4. decembra 2007) – pripomína sa v spomenutom článku.
Štát má pozitívny záväzok prijať príslušné kroky na ochranu života osôb, ktoré sa nachádzajú v jeho jurisdikcii. Má vo vzťahu ku tomuto právu občanov povinnosť procesnú (vyšetriť riadne, ak vás niekto o život pripraví, vyvodiť voči nemu zodpovednosť), ale i povinnosť právo na život chrániť účinnými právnymi prostriedkami.
No a tak si povedzme – kto z vás si myslí, že štát účinne chránil právo na život nás občanov, keď v čase celosvetovej pandémie púšťal ľudí na zahraničné dovolenky a nechával ich sa sem vláčiť bez testovania a dôslednej štátnej karantény.???
I na ochranu zdravia máme právo.
Ako uvádza právnik v článku v linku vyššie spomenutom, kým právo na život v zmysle článku 15 Ústavy Slovenskej republiky je právom prirodzeným a priamo aplikovateľným z ústavy, právo na ochranu zdravia podľa článku 40 Ústavy SR je obsahovo naplnené až vydaním zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (a iných súvisiacich zákonov). Tento článok ústavy však upravuje tiež pozitívny záväzok štátu prijať takú právnu úpravu na úrovni zákona, ktorá zabezpečí ochranu zdravia obyvateľstva a zdravotnú starostlivosť.
Určite za takú právnu úpravu nemožno pokladať Mikasove vyhlášky, práve naopak, sú v priamom rozpore s ochranou zdrvia občanov – lebo nimi umožnil vstup osôb bez testov a karantény, čím sa podieľal na ohrození nášho zdravia ako jedincov, aj verejného zdravia.
V prípade právnej úpravy týkajúcej sa povinného očkovania,
ktoré je spojené s bezprostredným zásahom do telesnej integrity človeka spadajúcej pod ochranu práva na súkromie fyzickej osoby v zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy, sa do vzájomnej kolízie dostávajú dva ústavou chránené záujmy, pričom právo na súkromie je v tomto smere zákonom obmedzené v prospech verejného záujmu na ochrane obyvateľstva (ľudstva, resp. života a zdravia obyvateľstva) pred vznikom a šírením prenosných smrteľných ochorení stanovením povinnosti každej fyzickej osoby podrobiť sa povinnému očkovaniu. Tak to analyzuje právnik v článku v linku. Nuž, tu sa vlastne dostáva do konfliktu nielen proporčnosť opatrení – lebo napĺňaním ich „práva na slobodný pohyb“ nás dostali do situácie, ktorá zjavne nie je proporčná.
Podľa právnika v článku v linku test proporcionality je štandardne založený na nasledujúcich troch krokoch:
- Prvým krokom (A) je test dostatočne dôležitého (legitímneho) cieľa, teda (i) test vhodnosti, t. j. či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu, a (ii) test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu, t. j. či daným prostriedkom (obmedzením práva na súkromie) možno dosiahnuť akceptovateľný cieľ (ochranu verejnosti pred šírením pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby).
- Druhým krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku/zásahu), teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah.
- Napokon tretím krokom (C) je test proporcionality v užšom slova zmysle, ktorý zahŕňa jednak (C1) test zachovania maxima z obidvoch základných práv a jednak (C2) takzvanú Alexyho vážiacu formulu. Vážiaca formula pracuje s trojstupňovou stupnicou hodnôt: „nízka“, „stredná“ a „podstatná“. Intenzita zásahu do jedného základného práva sa dáva do pomeru s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú jednu z hodnôt „nízka“, „stredná“ a „podstatná“.
Právnik v tom článku píše, že pri povinnom očkovaní Ústavný súd na základe hodnoverných a dlhodobých vedeckých poznatkov konštatoval, že „povinným očkovaním sa preukázateľne dosahuje predchádzanie vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení“.
Ibaže to čo tu teraz máme, nie je očkovanie, ale experimentálna štúdia.
Navyše, vzhľadom na doterajšie poznatky a skúsenosti s obdobnými opatreniami v zahraničí existuje legitímne očakávanie, že opatrenia tohto druhu nie sú výrazne účinné – aj očkovaní ochorejú opätovne. A podľa správ z Česka, dokonca ťažko ochorejú, čiže tí, ktorí tvrdia že očkovanie chráni pred smrťou a ťažkým priebehom nákazy, vám evidentne klamú.
Prejdime k druhému kroku, t. j. testu nevyhnutnosti. Pri povinnom očkovaní Ústavný súd videl nevyhnutnosť zásahu do súkromia v tom, že „k dnešnému dňu v súlade so stupňom poznania v danej oblasti a technickým a praktickým možnostiam vedného odboru medicíny neexistuje účinnejší spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení ako očkovanie“. Samá voda, tvrdím, lebo oveľa účinnejšie je realizovanie opatrení štátnej karantény – tá má ak je realizovaná pri každej osobe hranice prechádzajúcej povinne v rozsahu 14 dní, stopercentnú účinnosť. A to bez akejkoľvek úmrtnosti či závažných vedľajších účinkov, čo vakcíny preukázateľne majú.
Právnik dodáva, že neštandardné problémy obvykle nie je možné účinne riešiť štandardnými spôsobmi. V rámci realizácie pozitívneho záväzku štátu chrániť život a zdravie obyvateľstva má zákonodarná moc pomerne veľký priestor voľnej úvahy na určovanie vhodných nástrojov na dosahovanie tohto legitímneho cieľa, obzvlášť ak ide o krízovú situáciu, a súdna moc by preto do tohto uváženia nemala vstupovať. Pri posudzovaní ústavnosti povinného očkovania Ústavný súd Slovenskej republiky, použijúc ústavnoprávnu komparatistiku, poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických vo veci Jacobson vs. Massachusetts sp. zn. 197 U. S. 11 (1905), v ktorom najvyšší súd pri posudzovaní ústavnosti povinného očkovania vychádzal rovnako z testu nevyhnutnosti. Podľa najvyššieho súdu „existujú početné obmedzenia, ktorým sa jednotlivec musí podriadiť v záujme všeobecného dobra… Je všeobecnou pravdou, že v každej dobre spravovanej spoločnosti viazanej povinnosťou zachovania bezpečnosti jej členov, práva jednotlivcov, rešpektujúc ich slobodu, môžu v prípade hrozby veľkého nebezpečenstva byť podriadené obmedzeniam, ktorých výkon, na základe rozumného rozhodnutia, môže byť vyžadovaný z dôvodu ochrany verejnosti… Navyše nie je úlohou súdu… určiť, aké metódy sú najefektívnejšie na ochranu verejnosti proti chorobám. To je úlohou legislatívy… Posudzujúc uvedenú právnu úpravu nemôže byť potvrdené zo strany súdu, že táto… je v rozpore s ústavou. Tiež… nik nemôže dôveryhodne tvrdiť, že prostriedky určené štátom nakoniec nemajú žiaden podstatný súvis s ochranou verejného zdravia a ochrany verejnosti.“ Čo sa týka testu proporcionality v užšom slova zmysle, z podstaty oboch chránených záujmov (právo na súkromie c/a verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva pred pandémiou alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby) nie je objektívne možné zachovať obidva chránené záujmy popri sebe bez akéhokoľvek obmedzenia jedného z nich, respektíve zachovať absolútne maximum z obidvoch. Kľúčovou je teda vážiaca formula.
V našom prípade je intenzita zásahu do práv dlhodobo vysoká, lebo sme sa kvôli rozvláčačom nákazy museli obmedzovať, kupovať a nosiť rúška či respirátory, znášať zavreté obchody. Navyše kvôli nim by sme mali trpieť diskriminačné opatrenia preto, že sa nechceme očkovať. Keďže ide o zásah do telesnej integrity a zásah nemá dočasný charakter, vystavuje človeka riziko vedľajších účinkov i možnej smrti.
Veľká skupina občanov sa nechce dať očkovať, čiže štát chce diskriminovať, zastrašovať a obmedzovať veľkú skupinu občanov kvôli pár desiatkam tisícov občanov, ktorí sa prevláčajú cez hranice bez štátom zaistenej karantény, ktorá by spoľahlivo garantovala, že dotyčný pravidlá karantény neporuší a neohrozí tak nás ostatných.
Miera uspokojiteľnosti verejného záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľstva pred pandémiou alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby aplikáciou povinnej štátnej karantény v rozsahu 14 dní je podstatná. Prevažuje nad nízkym až stredným záujmom na ochrane práva na súkromie fyzických osôb, a na ich slobodu pohybu na zahraničnú dovolenku a späť. Preto je nutné dať prednosť verejnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľstva realizovaného prostredníctvom zavedenia povinnej štátnej karantény na hraniciach a zrušením všetkých výnimiek.
Právnik v citovanom článku uvádza, že je nutné brať do úvahy extrémnosť situácie, v akej sa momentálne nachádza Slovenská republika i celý svet. Čelíme bezprecedentnej hrozbe, pričom v „hre“ sú státisíce, možno milióny ľudských životov, úpadok či dokonca rozpad jednotlivých ekonomík sveta, a teda aj úpadok a ohrozenie existencie jednotlivých štátov. Sme v krízovom stave, keď ani právne pravidlá nemožno interpretovať a aplikovať celkom bežnými spôsobmi, ale je potrebné použiť primeraný nadhľad. V demokratickom a právnom štáte má vládnuť právo. Sú však situácie, keď právo musí dočasne ustúpiť suverénnej moci. „Vo výnimočnom stave, ako sa hovorí, štát suspenduje právo z moci práva na sebazáchovu“ (Schmitt, C.: Politická theologie. Oikoymenh. Praha, 2012, s. 14). Nezabúdajme, že prapôvodným dôvodom vzniku a existencie štátu a tiež jeho základnou funkciou je zabezpečenie vonkajšej a vnútornej bezpečnosti jeho obyvateľov.
Tak sa verejne pýtam, právnici, je zaručením našej vnútornej bezpečnosti to, že sa tu prevláčajú cez hranice ľudia do zahraničia a vracajú sa späť na výnimky, bez garancie štátnej karantény? Veď sa nielenže ukázalo, že domácu karanténu niektorí nezodpovední porušovali, ale domáca karanténa núti zostať doma i rodinných príslušníkov, čí sa škoda štátu platením ich karantény navyšuje. Spôsobujú škodu veľkého rozsahu – a my sa budeme nútene skladať s nimi na jej náhradu. Povinne sa nútene testujeme dookola, v súvislosti s nimi navláčanou nákazou.
Predstavitelia štátu nám dlhodobo klamú, zavádzajú nás a manipulujú nás. Namiesto efektívnych a účinných krokov v prospech zaistenia vnútornej bezpečnosti krajiny pred pandémiou a ochrany životov a zdravia nás všetkých. Namiesto účinných krokov voči tým, ktorí prechádzajú cez hranice k nám – takým krokom by bola ich povinná 14dňová štátna karanténa bez výnimiek.
A predstavte si, čo by nastalo, ak by sa potvrdilo toto – verejne vyzývam k overeniu pravdivosti, najlepšie ŠUKL, keď už sú tam takí odborníci – prečo netestovali tie špajdle antigénové a rúška doteraz? – ak niečo v špajdličkách na testovanie či v rúškach je, potom treba kohosi stíhať, okamžite, bezodkladne a tvrdo – lebo autor takého nápadu určite vie viac ako dosť o hniezde, odkiaľ tie mutácie covidu vylietajú
Obmedzenie ich práva by bolo malé v porovnaní s našim obmedzovaním práv –
a to ako početnosťou obmedzovaných, tak i časovým trvaním obmedzení, aj rozsahom zásahu do práv -štátna karanténa oproti rozsiahlym opatreniam povinným núteným testovaniam s poškodením zdravia, lebo mnohí máme už sliznice nosa krvácajúce. A nehovorím o diskriminovaní vo vzťahu ku výhodám očkovaných – my musíme znášať nevýhody kvôli nezodpovednému konaniu navláčačov nákazy alebo sa vystaviť riziko ohrozenia života a zdravia núteným zapojením do experimentálnej očkovacej štúdie.
Pýtam sa preto tiež, možno alebo nemožno kvalifikovať ako neúmerne obmedzujúce opatrenia, ktoré dlhodobo musíme my všetci kvôli ich pohodlnosti znášať?
Keď tu máme právnikov, mali by sme tu mať aj právo, nie?
Elena.
P. Šeliga nemal času chodiť na prednášky, lebo... ...
Oprava "dáždnik" ...
Vo filme Dážnik svätého Petra (adresované... ...
na pouličného slušáka by to stačilo, akurát na... ...
keď pán Šeliga vyštudovali také právo, ako... ...
Celá debata | RSS tejto debaty