Čas vždy najlepšie overí pravdivosť činov každého z nás.
A tak keď som napísala pred časom blog s otázkou koľko z ľudí na covid mohlo prežiť, keby dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, bola to otázka, ktorá ma v tej dobe už dlhšie trápila. Koľko z tých ľudí zomrelo, lebo im ani pri najepšej snahe nedokázali pomôcť, a koľkí z nich zomreli preto, že – slušne povedané – tá snaha o ich záchranu nebola najlepšia.
Keď som potom čítala, že lekári musia rozhodovať, koho napojiť a koho nie – lebo niet pre všetkých dosť pomoci – uvažovala som koľko ľudí u nás takto nedostalo šancu. A ako asi volili koho nechať zomrieť, veď každý má niekoho, kto za nám plače…
Vedela som, že pravda svoju tvár odhalí.
Aj odhalila.
V blogu Anjelské krídla 4
priniesla som vyjadrenie pána Valjenta, ktorý bojuje za spravodlivosť pre svoju mŕtvu ženu a naniesol otázku svojim statusom, že či skutočne v ten deň mala dostatočnú starostlivosť lekára.
Je i nie je to pokračovanie príbehu – to, čo vám teraz predložím.
Keďže podľa mňa je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby posúdili mieru zavinenia zdravotníkov na jej smrti, tomu som objektívne ponechala po pomenovaní problému priestor. A tak nie na ten príbeh budem v tejto chvíli poukazovať – tú časť statusu som nechala len pre objektívnosť ako súčasť celku.
Ale varujem vás – ak zomrel na covid niekto z vašich blízkych, nečítajte to večer, aby vás otázky na ktoré nebudete mať odpovede nemátali do rána…
Pozrite si tento status – uverejnený so súhlasom autorky – a urobte si názor sami.
Mne beží hlavou jediná otázka – kto boli tí dvaja muži? A koľko bolo takých „rozhodovaní“?
Drahí priatelia,
skôr ako budete čítať môj zverejnený príspevok, prečítajte si prosím mnou zdieľané príspevky Milana Valjenta a reakciu primára Kulkovského z NsP Považská Bystrica, aby bolo dostatočne vysvetlené, prečo som sa rozhodla napísať a zverejniť tento môj príspevok.
Mnohí z vás viete, že minulý rok 7. marca sme prišli o našu Maťku, mnohí sa ma pýtate, čo sa stalo. Príspevky Milana Valjenta, ako aj môj, vám prinesú jasnejšiu odpoveď.
Pán primár Kulkovský, dlho som zvažovala, či ako Maťkina sestra zareagujem na vaše slová, ktoré píšete v reakcii na príspevok Milana Valjenta. Priznám sa, nie som nejak aktívna na sociálnych sieťach a skoro vôbec sa nevyjadrujem k statusom. Ale nedá sa na váš príspevok nezareagovať. Nie som ani podporovateľ nenávisti, nakoľko som presvedčená, že nenávisť plodí nenávisť.
Príspevok nepíšem z nejakej nenávisti k vám alebo iným lekárom. Príspevok som sa rozhodla napísať, aby som vyjasnila niektoré fakty a hlavne sa podelila o reálnu skúsenosť s vami a s vašim tímom.
1. Ako prvé budem reagovať na vaše slová adresované Milanovi Valjentovi, že tiež by ste mohli zverejniť celé znenie SMS Maťky Čičkovej, ktorú vám poslala. Áno my vieme, čo vám poslala a môžete ju kľudne zverejniť. Potvrdíte tým aká Maťka Čičková bola úžasná žena. Ako dokázala veriť a byť vďačná. A zároveň sám seba usvedčujete, že ako jeden uznávaný TOP primár ako vás citujú média, obhajuje svoju odbornosť a správnosť liečebného postupu na základe SMS správy od vyčerpanej pacientky, ktorá niekoľko hodín nato zomrela. Musím uznať, že dobrý pokus ale vaše vyjadrenie skôr svedčí o tom, že vo svoj prospech dokážete otočiť a interpretovať čokoľvek. Z morálneho hľadiska to vnímam z vašej strany za hlboko plytké až neúctivé verejne stavať svoju obhajobu na SMS správe od Maťky Čičkovej. Samozrejme, že vám verila, tak ako vám veria mnohí slepo aj teraz. Tak ako sme verili aj my. Áno pán Kulkovský aj ja som vám verila a nebyť nášho osobného stretnutia v nemocnici po smrti Maťky, by som vám možno ešte dnes v neskutočnej naivite verila.
Stretli sme sa osobne v nemocnici aby sme vám odovzdali vlhčený kyslík, ktorý bol pripravený pre Maťku, keď sa vráti domov. Áno darovali sme ho nemocnici a vám do rúk aby zachránil niekomu inému život. A napriek tomu, že vaše lekárske postupy vyšetruje kriminálka, toto rozhodnutie ani trochu neľutujeme a urobili by sme ho opäť aj keby mal len jeden jediný ľudský život zachrániť na vašich oddeleniach. Zrejme na toto ste narážali, keď ste spomínali korektné vzťahy aj po smrti Maťky.
No ale poďme k reálnej situácii, ktorá bola pre mňa impulzom začať sa na vašu prácu a odbornosť pozerať triezvo.
Predtým ako sme vám samotný prístroj odovzdali do rúk sme boli svedkom situácie vás a vašich kolegov ako ste rozhodovali na chodbe pred Interným oddelením o životoch dvoch mladších mužov, ktorých bolo treba napojiť na ventiláciu. Nie nevšimli ste si nás popri vašej družnej a zábavnej debate so svojimi kolegami. Za smiechu, dobrej nálady a patričnej mládeneckej frajeriny ste rozhodovali spolu s vašimi ďalšími 4 – 5 kolegami o dvoch ľudských životoch. Výroky typu: „ a čo ja ti viem….tento udýchal dva dni, tak možno ešte dá…..“ Vážení čítajúci tieto riadky, márne by ste hľadali únavu a vyčerpanosť v tvárach týchto lekárov, tak ako to opisuje pán primár vo svojich blogoch. Márne by ste hľadali súcit, pokoru a starosť, že nemôžu napojiť oboch. Márne by ste hľadali maximálnu nasadenosť urobiť všetko pre záchranu ľudského života. Márne by ste hľadali odbornú diskusiu, kto z hľadiska zdravotného stavu má väčšiu šancu na prežitie. Márne by ste čakali vyjadrenia kam ho môžeme previezť, v ktorej nemocnici majú voľnú ventiláciu. Neviem, či títo muži prežili, ale meno jedného z nich si budem pamätať do konca života. Pán Kulkovský, v jednom z vašich rozhovorov pre média ste uviedli, že bohužiaľ riešite aj situácie akého pacienta napojiť a akého nie. Ďakujem za túto skúsenosť a možnosť vaše odborné rozhodnutia a postoje k ľudským životom vidieť v priamom prenose. Táto vaša nenútená a žoviálna debata trvala cca 10min a zrejme by sme ešte čo to z vašej a vašich kolegov skutočnej a reálnej práce videli nebyť toho, že ste si nás všimli. Videla som ako vás zmrazilo, keď ste nás tam zbadali. Debatný veselý krúžok ste ukončili a pristúpili k nám. A teraz doslovne citujem vaše slová: „ Toto ste nemali asi vidieť ani počuť“ No to je pán primár otázne….na to ste si už odpoveď dali. To čo ste tam spolu s vašimi kolegami predviedli bol pre mňa osobne impulz začať sa zaoberať vašimi odbornými a liečebnými postupmi.
Aby ste zachránili veľmi pre vás nepríjemnú situáciu, citujem opäť vaše slová smerované k nám: „ viete ja svojich kolegov učím aby si k pacientom nevytvárali žiadny vzťah, samozrejme ku vašej sestre to bolo iné“ Chápem, že nič múdrejšie a vierohodnejšie vás v tej chvíli nenapadlo. Buďte v kľude pán Kulkovský, za ten čas, čo sme vás a vašich kolegov si vypočuli , sme dostatočne pochopili a navnímali, čo tým konkrétne myslíte.
Položila som vám ešte jednu otázku ohľadne mojej sestry Maťky. A to: Preboha čo sa stalo, že zomrela? Vaša odpoveď znela, citujem: „ No viete, to nikdy neviete, čo u Covidového pacienta nastane“ Ďalšia veľavravná fráza, ktorú učíte svojich kolegov, ako uchlácholiť príbuzných? Pár hodín vám stačilo na to urobiť z mojej sestry Covidového pacienta a schovávať sa za to! A kde sú tie 3 týždne, čo bola na vašom oddelení ako necovidový pacient? Tie neexistujú? Tie zmizli. Jaj, ja som pozabudla, vy vlastne na vysvetlenie máte Maťkinu SMS.
Takže pán Kulkovský, toto bola vaša pravá tvár, ktorú sme mali možnosť vidieť. Zrazu pred nami nestál úspešný bloger s nálepkou uznávaného odborníka ale skutočný reálny pán Kulkovský. V tej chvíli bez úcty k ľudskému životu od Vás, ako aj od vašich kolegov, ktorí tam vtedy s vami stáli.
2. Mnohé vaše blogy sú postavené na tom ako sa neustále staviate do pozície obete.
Nie pán Kulkovský, vy nie ste obeť. Tie skutočné obete ležia na cintorínoch, kam im nosíme kvety a chodíme zapaľovať sviečky. Zamýšľam sa nad tým, z čoho pramení tá vaša neustála potreba sa sťažovať aké to máte ťažké, ako vám je to ľúto, ako ste hrozne chceli pomôcť a nemohli ste, dokážete to tak excelentne podať, že ľudia vás začnú ľutovať. Aj toto je cesta ako zakrývať vlastné zlyhania.
Musím však uznať, že do vienka vám bolo dané pekne písať a vytvárať si neskutočné PR, žiaľ smútok rodín, využívate vo svoj prospech. Myslím však, že veľmi veľa ľudí číta vaše blogy práve preto, lebo sa prezentujete ako lekár a ľudia majú úctu a rešpekt k tomuto nesmierne dôležitému povolaniu. Bez tohto statusu lekára by možno o vaše blogy nikto ani len nezakopol. Nie je však nič pravdivejšie ako osobná skúsenosť, namiesto písmeniek, nech sú akokoľvek ľúbivé.
Buďte vo svojich príspevkoch obozretnejší, v mnohých sa sám usvedčujete a pri tom množstve, čo vyprodukujete sa dá veľmi ľahko zamotať a sám sebe si protirečiť.
Keby tak steny nemocnice vedeli rozprávať, čo všetko sa tam skutočne reálne deje?? Asi by sme z toho mali aj nočné mory.
3. Nie sme jediní, ktorí majú konkrétne s vami a s vašimi oddeleniami veľmi zlé a negatívne skúsenosti. Zatiaľ sme jedny z mála, ktorí o tom verejne píšu. Držím palce všetkým rodinám, ktoré bojujú za svojich blízkych, ktoré bojujú za spravodlivosť.
Chápem, že sa cítite neohrozený, nakoľko v našej spoločnosti, dokázať lekárom pochybenia je náročné. Pardon opravujem sa, nie je ťažké dokázať pochybenia, znalecké posudky to jednoznačne potvrdzujú ale je ťažké dosiahnuť aby lekári za svoje činy a pochybenia niesli zodpovednosť. Nevadí, bojovať budeme ďalej. Spravodlivosť si svoju cestu nájde.
4. Zrejme pán Kulkovský zablokuje aj mňa na svojom blogu. Nevadí.
5. A na záver, ospravedlňujem sa všetkým lekárom a sestrám, ktorých sa moje vyjadrenia dotkli.
Nie nehádžem vás do jedného vrecia, viem že je medzi vami množstvo takých, ktorí svoju prácu robíte naozaj poctivo a že pre záchranu ľudského života robíte maximum.
Minulý rok som komunikovala s veľkým množstvom lekárov, ohľadne zdravia, operácií svojich členov rodiny a naozaj nasadenie niektorých lekárov bolo úžasné. A poučená komunikáciou pána Kulkovského som sa tentokrát nenechala uchlácholiť prázdnymi frázami.
Pripájam voľne dostupnú fotku z médií. Takto neskutočne skormútené, zničene a súcitne vyzerá pán Kulkovský, keď poskytuje médiam tvrdenie, citujem „ Mrzia ma zbytočné tragédie“ Aj nás pán Kulkovský! Len s jedným zásadným rozdielom. Nám tečú slzy a vy sa usmievate.
Elena
Plynú dni, od 29. 3. , kedy zomrel môj syn – do jeho pohrebu 4.4. (kvôli súdnej pitve), lebo jeho smrť bola zavinená lekárkou.
Je pre mňa veľmi ťažké uvažovať o tom, čo pomenovala odvážne pani Janka. Môjho syna odpojii lekári napriek môjmu nesúhlasu vtedy – hoci som za neho zúfalo bojovala.
Predstava lekárov zabávajúcich sa nad telami tých dvoch mužov je pre mňa príliš desivá, príliš desivá…
Kam sme to došli v tejto spoločnosti…
Ako doktorka mojej dcéry, ktorá napriek... ...
Koľko takýchto "doktorov" - ako pán... ...
Celá debata | RSS tejto debaty