Keď ideme ulicami niektorých miest, môžeme si položiť otázku že kto zostal na Ukrajine.
Túto dnešnú úvahu prepájam priamo s ukrajinskými deťmi – lebo deti sú budúcnosť každej spoločnosti, a ak ich priveľa uteká do sveta s otáznou ochotou návratu, tak treba uvažovať ako ťažko skúšanej Ukrajine pomôcť, aby neprišla takto o svoju budúcnosť.
Vieme vôbec koľko detí z Ukrajiny u nás presne je? Neboli u nás školopovinné, takže ktovie koľko z nich ostalo bez vzdelávania. Teraz by do školy chodiť mali a bývalý minister školstva odhadol ich počet v našich školách na 17 000, ale nevieme koľko detí sa vzdeláva dištančne a diaľkovo
Gröhling hovorí, že je množstvo ukrajinských rodičov, ktorí nechcú dať dieťa do slovenskej školy. Ich deti sa vzdelávajú na diaľku a plnia tak povinnú školskú dochádzku na Ukrajine. O tom, koľko ukrajinských detí sa vzdeláva dištančne, nemá ministerstvo presné dáta.
Nehovoriac o probléme so škôlkami, lebo tam sme nemali dlhodobo dosť miest ani pre slovenské deti – mnohé mamy preto mali hlavy v smútku – čo nie je žiadne tajomstvo.
Ministerstvo zostavilo prehľadné plagátiky na modelové situácie so zaškoľovaním ukrajinských detí a zvýšilo počty žiakov v triedach škôl všetkých stupňov. Ibaže vyrieši to problémy?
Článok uvádza vyjadrenia analytikov, že
„Neriadené umiestňovanie detí z Ukrajiny do škôl má za následok, že sa deti z Ukrajiny vzdelávajú vo veľkej časti škôl, a teda aj veľký počet škôl potrebuje dodatočnú podporu na ich vzdelávanie“.
Rozumnejšie by podľa nich bolo cielene tieto deti sťahovať do malého počtu škôl, kde by dostali efektívnejšie podporu.
S tým plne súhlasím. A skutočne úprimne ukrajinským deťom prajem, aby sa čím skôr mohli vrátiť domov.
Nejde však len o deti – akosi priveľa ukrajinsky hovoriacich chlapov evidentne v odvodovom veku, sa nám tu premáva. Mali byť doma a pracovať v závodoch, aby sa udržala ukrajinská ekonomika, alebo brániť svoju vlasť, vravela som si.
No ale teraz Naď vyhlásil, že Ukrajincov tu budeme cvičiť vojensky – teda vyhlásil, že o tom jednať ideme, ale to už akoby bola ruka v rukáve – https://veci-verejne.sk/nad-slovensko-je-pripravene-rokovat-o-vycviku-ukrajincov-na-uzemi-sr/
tak možno tu tých s brannou povinnosťou začne odchytávať. Lebo je to veru náš škaredý počin voči Ukrajine ubytovať a dávať finančnú podporu i zbehom z armády. Veď na Ukrajine je vojna – a nečakáme azda, že to víťazné ťaženie proti Rusku zvládne Zelenskyj vybojovať sám – teda keby aj niekde náhodou išiel bojovať.
Pozrime sa, kto vôbec Ukrajinu bráni…
Ukrajinská armáda mala začiatkom roku 2022 stav podľa článku v linku
podľa štatistík Globalfirepower.com z tohto roka dokopy 1,1 milióna vojakov, z toho 200.000 aktívnych a v záložných jednotkách 250-tisíc členov, v polovojenských jednotkách má Ukrajina 50-tisíc príslušníkov.
Nuž ale z tých záložákov jej minimálne niekoľko desiatok tisíc za hranice zdrhlo. Tak kto to tam vlastne bojuje?
Pravdu o hrdinskej ukrajinskej armáde prezrádza článok v linku
námestníčka ministra obrany Anna Maľarová v rozhovore pre novinárku Mašu Efrosininovú po prvýkrát prezradila, koľko žien bojuje v radoch ozbrojených síl Ukrajiny. „Na fronte dnes nie je násilne prítomná ani jedna žena, všetky sú tam dobrovoľne. V súčasnosti máme v prednej línii asi 5 tisíc žien a vo všeobecnosti je v ozbrojených silách Ukrajiny viac ako 30 tisíc žien“.
Takže 30 000 žien bojuje, kým desiatky tisíc chlapov, ktorí by mali brániť vlasť, vybehlo cez hranice.
Myslím, že ženy by mali byť s deťmi, postarať sa o ne, o rodičov, prípadne by mali robiť vo fabrikách, aby im ekonomika celkom neupadla. Na vojnu by podľa mňa mali nastúpiť chlapi.
No a tak teraz uvažujem – budeme cvičiť dajakých ukrajinských mužov, alebo ženy?
Elena
možno by koalícia mala zriadiť nový flek:... ...
Celá debata | RSS tejto debaty