Dvaja mŕtvi mladí chlapci. Vlastne traja, ak pripočítame páchateľa.
Obete – dvaja mladí muži – boli homosexuálmi. Niektorí politici sa snažia teraz tváriť, že ide iba o útok voči LGBT a treba voči nim viac tolerancie. Opak je pravdou – je to nielen o LGBT, ale o celom rade javov úzko spolu súvisiacich v tejto spoločnosti.
A kto vám o nich povie lepšie ako ja v tejto chvíli?
Koho či čoho sú obeťami tí mŕtvi – o tom pár slov v tejto chvíli.
Pozrime sa na niektoré riziká.
Nie je v poriadku mať v držbe zbraň a nechať ju dostupnú komukoľvek.
Predpokladám že strelec mal zbraň od ocka – v oboch spomenutých prípadoch. Je na zamyslenie, či sú vhodnými držiteľmi zbrane ľudia, ktorí ju nedokážu pred nepovolanými rukami dostatočne zabezpečiť. Na druhej strane – zrejme niet na svete skrine, ktorá by uhájila zbraň, ak sa k nej chce ktosi dostať. Za oveľa efektívnejšie než zvažovanie ako zamkýňať účinne zbraň, pokladám preto vytvárať podmienky, aby ľudia zbraň nepotrebovali.
Nie je ani v poriadku umožniť dieťaťu stať sa strelcom – alebo mi niekto chce tvrdiť, že ten chlapec držal zbraň po prvý raz v ruke pri útoku?
V prvom rade však nie je v poriadku vytvoriť v spoločnosti atmosféru, v ktorej ktokoľvek pokladá za správne a hrdinské konanie Breivika, akékoľvek násilie a nechápe, že najvyššou hodnotou v medziľudskej komunikácii a vzťahoch je úcta k iným ľuďom a mier.
Je to atmosféra nedostatočnej úcty ku človeku, a rizika dehumanizácie akejkoľvek skupiny, čo tu nesie riziká fašizácie spoločnosti.
Naši dezoléé, dezoláti – tieto slová zaznievajú z úsť niektorých verejných činiteľov – verejne a úplne bez následkov.
Žiarivý príklad je minister Naď – pripomeňme si tie výroky
Je to neschopnosť spoločnosti chápať riziká a efektívne konať. Lebo ak niekto o nejakej skupine občanov vykladá ako o dezolátoch – potrebuje buď akútnu pomoc psychiatra, alebo basu.
Upozorňovala som na riziká dehumanizácie vo vyjadrovaní niektorých verejných činiteľov opakovane. Nie je v poriadku povykovať o dezolátoch – taký verejný činiteľ by mal byť trestne stíhaný. Bolo predsa zrejmé, aké je to návodové správanie, a nakoľko rizikovo sa šíri v istej časti populácie.
Nie je v poriadku ani podporovanie akejkoľvek agresie namiesto mierového riešenia konfliktov a delenie terorizmu na „dobrý náš“ a „zlý susedov“. Na takéto postupy spoločnosť skôr či neskôr doplatí,a my všetci s ňou.
Najnovšie sú všetci vyslovujúci akýkoľvek kritický postreh „prokremeľskými agentmi“. Politici produkujúci tieto nápady polarizujú a rozdeľujú spoločnosť takýmto spôsobom. Namiesto toho, aby politici viedli ľudí ku kultivovanému vyjadrovaniu rôznych názorov a diskusiám, spúšťajú v spoločnosti dehumanizáciu. Umlčiavajú a zastrašujú. A nijako ich neospravedlňuje to, že pravdepodobne to robia iba z hlúposti,´a nie premyslene.
Nuž, aj strelec si dehumanizoval ľudí – na „buzny“ – a takto to dopadlo.
Škola by mala byť miestom bezpečia.
Keď som nedávno písala v blogu varovne o nahlásení bomby na akejsi bratislavskej škole
https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2022/09/17/oooooch-2-su-veci-o-ktorych-sa-nezartujee/
vyzývala som vtedy ku prísnemu postupu voči páchateľom takýchto činov. Podaktorí si zrejme mysleli, že riadne preháňam.
A v tomto týždni, keď sa mihla médiami správa ako prvák na strednej škole v konflikte s druhákom bol – a jeden z nich zbraň vytiahol a dokonca z nej aj strieľal, nemala som už ani chuť napísať, že ľudská hlúposť je zrejme nekonečná a že nevidíme riziká, ani keby nám tancovali na konci nosa.
Lebo nie je v poriadku nosiť do školy zbraň.
Nie je v poriadku umožniť niekomu nosiť do školy zbraň.
Toľko k riziku, ktoré ešte nevidíte – lebo nedokážete anticipovať. Preto naň verejne a otvorene poukazujem – školy je potrebné začať chrániť, musia byť miestom bezpečia. Nemôžu sa nám tam premávať osoby so zbraňou v taške. Je potrebné kontrolovať, kto a čo tam donesie.
A rovnako je potrebné aby sa školy stali miestom bezpečia z hľadiska ochrany pred šikanou a zachytávali riziká vo vývine.
Páchateľ putoval zo školy do školy – zrejme aj opakovane. Čo bolo dôvodom?. Dostal v takej situácii zvýšenú odbornú pomoc? Sotva, keďže škola sa vyjadrila, že to bol tichý žiak, nekonfliktný
Nevedeli o ňom zjavne nič. Kto ho šikanoval? Páchateľ podľa spolužiakov už pár rokov pozeral násilné videá, smial sa na násilí, atď. Upozornil na to niekto učiteľa, či výchovného poradcu? Veď chlapec bol vo výberovej škole pre mimoriadne nadané deti.
Je to neschopnosť spoločnosti vidieť problém v jeho zárodku. Opakovane kladiem otázku „kedy vieme, že niekto robí pizzu???“. Až keď ju má upečenú na tanieri a už si z nej uhryzuje? Pri šialených strelcoch (ja radšej používam pojem extrémne násilie, lebo názov laikom zavádzajúco evokuje, že strelci sú šialení, čo nie sú) – je vidieť problémové správanie o dosť dopredu. Akurát že na nich všetci kašlú a nevenujú im pozornosť. Páchateľ je tichý a nenápadný podľa okolia po čine – nakoniec vysvitne, že sa cítil šikanovaný a izolovaný, bol z neprijatia zúfalý, žil vo svojom svete a pred útokom šíril posolstvá. Nuž, je to nejaká doba, kedy páchateľ pred činom vysiela varovné signály. Je to skrátka mechanizmus, ktorým ten človek ide v čase, ako keď chystáte cesto na pizzu. Pocit neprijatia, hnev, izolácia, drobnosti stupňujúce nepohodu. Rozhodnutie – vedel, že zomrie. Pár mesiacov to vedel, pár mesiacov chodil s tým rozhodnutím – a nikto v jeho okolí to nezistil? Ako asi osamelý musel byť?
Vyrobil manifest – 60 strán. Priznal sa v ňom aj k tomu, že bol šikanovaný…
Že komunikoval po čine na sieti a vysmieval sa polícii? Je smutné, ak človek ide filozofiou „radšej nech sa o mňa zaujíma polícia, ako nikto“.
I pre páchateľa to bol šok – zabil dvoch ľudí, potreboval s niekým komunikovať. Možno to mala byť mama, s kým by hovoril po čine. Lenže páchateľ sa pred činom emočne odstriháva od blízkych. Tí, ktorí s ním po čine diskutovali, zjavne s ním diskutovať vhodne nedokázali. Tu utneme ďalšiu analýzu páchateľa – nedávam všetko, čo mnou v tejto chvíli beží a o čom vo vzťahu k nemu uvažujem.
Toto musí skončiť.
Niekto musí prevziať zodpovednosť v spoločnosti za spôsob komunikácie, ktorý ju patologizuje. Mali by to byť odborníci, ktorí by mali vidieť riziká dehumanizačnej komunikácie.
A mali by to byť čelní predstavitelia štátu – vláda a prezidentka – kto pravdivo a spravodlivo vystupuje proti dehumanizačným tendenciám v spoločnosti. Ibaže prezidentka, ktorá včera zaplakala nad právami LGBT komunity, dlhodobo kašľala na práva veľkej skupiny občanov, ktorých nám tu politici verejne označovali ako dezolátov. A zrejme i ona by nacapila spokojne nálepku prokremeľských agentov ľuďom iba preto, že za najvyššiu hodnotu pokladajú mier, a nie vojnu.
Je to tá istá krajina, a je to tá istá prezidentka.
Elena
P.S.: K ďalším rizikám sa vyjadrím v budúcom blogu.
Nuž, vyplavujú sa info o strelcovi postupne – útok plánoval od roku 2019.
No a presne ako som predpokladala, už sa objavil i článok o jeho osamotenosti a labilite
So spolužiakmi vychádzal veľmi zle a nemal prakticky žiadnych kamarátov. Odporúčania pedagógov, aby navštívil psychológa, vraj rodičia neakceptovali. „Akoby nemal zábrany, spolužiakom hocičo povedal. Bol nevyrovnaný. Dokázal sa rozplakať a zrazu sa hnevať, zúriť,“ povedal jeden z učiteľov pre denník N.
Nestačí len spomínať. Ja pri tom - ako píšeš -... ...
Spomínať aj ty môžeš koľko chceš ,ale tým... ...
Áno, boli tam problémy. Dlhodobé. Názor... ...
Micuška - ciganečka , tvoja opätovná projekcia... ...
Aj tento elaborát je len a len o jeho autorke... ...
Celá debata | RSS tejto debaty