Územie anjelov 4. – Mikuláš, Mikuláš. . .

 

Mikuláš je túžobne očakávaný malými i veľkými. Darčeky, darčeky, darčeky – kto by sa im netešil… Darčeky sú dobrá vec, nie? A ešte pokiaľ ich dostávame za to, že sme po celý rok dobrí…

A tak dnes v mojom blogu o Mikulášovi a darčekoch, o dobre, ale aj o zle. Aj malý mikulášsky darček bude, veď uvidíte…

 

Mikuláš a darčeky…

Rada sa o iných starám, robím im radosť a preto rada dávam darčeky. Deti sú úžasný darčekový a mikulášsky objekt, to už som v mojom blogu spomínala.

Ale nespomenula som vám, ako som jeden rok mikulášsky prekvapila moje deti. To boli hodne malé – najmladšia Jazmínka mala cez 2 roky (je to septembrové dieťa), Maroško tri a pol, Svetlanka šesť a Kika osem. To bola moja zostava.

Maroško vtedy nechodil, len sa posúval na zadku po zemi. Mal rád zvukové hračky. Cukríky nejedol. Ale dievčatá – tie áno. A tak som sa rozhodla vytvoriť im nezabudnuteľnú mikulášsku spomienku.

Peňazí nazvyš nebolo, ale ja som dokázala po celý rok po troche šetriť a nakupovala som cukríky a keksíky už od jari – postupne po dva – tri balíčky a odkladala som to do škatule na skriňu v chodbe. Zo starého kabáta som v rukách ušila každej z dievčat veľkú hračku – zajaca.

V závere roka som týchto pokladov mala riadnu zásobu, ktorú som doplnila piškótami, jablkami, mandarínkami a banánmi. Takže keď prišiel ten úžasný deň, naplnila som igelitové vrece takmer do tretiny pestrofarebnými sáčkami, všetkými cukríkmi a keksíkmi, doplnila som ovocím a hračkami. Nafúkala som ho doplna a zaviazala červenou stuhou. Vyzeralo to úžasne.

Vrece som odvliekla na chodbu, za dvere bytu, kým sme na okne v spálni vyzerali všetky Mikuláša a nebadane som zazvonila. Deti ma presviedčali, že niekto zvonil, ale ja som tvrdila, že som nepočula nič. A tak sme sa dívali ešte chvíľu na okne, no potom som deti presvedčila, že práve teraz niekto zvonil. Rozbehli sa ku dverám a na tú ich radosť – keď uvideli to vrece – nikdy nezabudnem.  Dievčatá výskali a smiali sa. Mikulášovi bežali na okno poďakovať. Na toľký krik mohli prísť aj hasiči z Revúcej. Vliekli si ho všetky tri v malých rúčkach spolu, svorne a vysypali ho v obývačke. Sladkosti potom jedli naozaj dlho, ešte v lete z nich mali zvýšené.

Je to naozaj nezabudnuteľná spomienka.

 

Ja a Mikuláš…

Pravdaže, ako dieťa som darčeky milovala. Za dospela som ich nedostala veľa, ale dávam ich rada a nikdy som nerealizovala výmnený obchod, že za darček, ktroý dám, musím aj ja nejaký dar dostať.

Ale prezradím vám, čo mi Mikuláš doniesol dnes – návštevu u zubárky. Keďže minulý týždeň bola trhať zub stredná dcéra, vo štvrtok pol zubu, v piatok ďalšiu časť a dnes jej to dovyberali na zubnej klinike v Košiciach, tak dnes som k zubárke šla zababušená do obrovského ružového mohérového šálu, s rozčítanou knihou a strachom, ktorý sa ma pevne držal okolo krku.

Toto máš u mňa, Mikuláš, vravela som si v duchu nešťastne. Zjavne sa rozhodol vylepšiť náš vzťah, lebo už cestou v autobuse mi zvonil mobil – zubárka mi oznamovala, že nie je elektrina, takže nevie, či ma bude môcť ošetriť…

A Mikuláš si určite povedal, že to ešte nemá u mňa celkom „vyžehlené“, pretože sa snažil ďalej – a obdaroval ma touto krásnou príhodou.

Po vystúpení z autobusu mi nadšene začal mávať nejaký mladý muž a pribehol ku mne. „Vy si ma nepamätáte?“ povedal. Nepoznala som ho. Predstavil sa mi – „ja si vás pamätám, vy ste chodili za mnou“ (teda, aby sme nedošli k omylu, chodila som za ním do školy, kde som ho vyšetrovala ako psychológ). Predýchala som toto prekvapenie, pretože sme sa videli naposledy pred viac ako desiatimi rokmi. Podal mi ruku – „ja si vás pamätám, viete, vy ste na mňa boli dobrá…“

Navyše keď som po odchode od zubárky čakala na autobus, stretla som kolegyňu z bývalého pracoviska. Prihovorila sa mi a chvíľu sme hovorili o živote. Keď odchádzala, otočila sa a povedala mi s úsmevom „vieš, ja mám na Teba naozaj veľmi dobré spomienky…“

Čo dodať? Ach, Mikuláš, ty vieš, ako na mňa…

 

Dobro a zlo…

Každý náš krok zanecháva stopu nielen v živote nás samých, ale i v životoch iných ľudí. Ak sa k iným správame láskavo, donesie nám to raz život ako more ďalšiu vlnu na breh. A vyplaví presne to, čo do neho nahádžeme.

Ani dobrí nie sme pre iných –  sme dobrí voči nim, ale sme dobrí kvôli sebe samým, kvôli svojej vnútornej potrebe dobra. Nikdy nie je podstatné, či náš prípadný zlý čin uvidia iní, pretože sme to my sami, kto si ho potom ďalej nesieme životom, nie oni.

A povedzme si rovno – nemôžeme byť altruistickí 24 hodín denne 7 dní v týždni, pretože by sme nemali úplne oddignorovať vlastné potreby

Aby sme poznali radosť, musíme poznať i smútok, bez poznania nenávisti nepoznáme silu lásky – jednoducho všetko je polaritné. Na to, aby sme vnímali dobro, musíme poznať zlo. A tak dnes namiesto láskavého príbehu o dobre, dáme príbeh o zle.

Úžasná kniha…

Ach, hej, kniha je úžasná, aj keď je o zle. Popisuje i reálne drastické prípady zla, krutosti – sám autor v úvode knihy vystríha, že nemožno písať o ľudskej krutosti veselým spôsobom.

Samozrejme je kniha aj o dobre, lebo jedno od druhého oddeliť nemožno. Aj sa volá Věda zla a napísal ju Simon Baron – Cohen. Hľadá v nej odpoveď na otázku, prečo sú niektorí ľudia krutí voči iným, prečo dokážu bez zábran iným ubližovať.

Vysvetľuje, že koncepcia „vrahovia a teroristi sú zlí“ je hodne jednoduchá. Poukazuje na význam a silu empatie, jej genetické predispozície, aj vplyvy prostredia pri jej rozvoji.

Ak je empatia „zapnutá“, myslíme i na iných, ak je vypnutá, tak len na seba. Empatia je nielen schopnosť pochopiť, ako sa ten druhý cíti, ale aj primerane zareagovať na jeho pocity. Je to schopnosť predvídať, čo moje slová spravia s druhým človekom, pretože i keď ich ja beriem ako nevinný žart, on to tak prežívať nemusí. Zabraňuje nám vedomo urážať iného človeka, zraňovať ho.

Určitá časť empatie je vrodená, no ďalšia časť sa rozvíja v dôsledku výchovy pozitívne, alebo oslabuje zažívanou nepohodou.

Za základ  šírenia zla pokladá Baron – Cohen jeho banalizovanie, tak zlo preniká do nášho bežného života a prestávame proti nemu bojovať, pokladáme ho „za normálne“.

Veľmi zaujímavou súčasťou knihy sú testové prílohy – napríklad ako identifikovať človeka s nulovou empatiou, či ako zistiť mieru vlastnej empatie, kvocient empatie.

A hej, hovorí aj o superempatikoch, ľuďoch, ktorí sú mimoriadne citliví na pocity iných.

Je to silná kniha, ale citlivejšie povahy ju určite nečítajte večer pred spaním…

Citát, ktorý sa mi páči z knihy najviac…

„Empatia je niečo ako univerzálne rozpúšťadlo problémov“.

 

Záverom…

Zakončime tak mikulášsky radostne, dobre… Prajem vám naozaj úprimne, aby sa vám splnilo vaše prianie, ktoré si teraz pomyslíte. Zhlboka sa nadýchnite a želajte si.

Tak sa staň…

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 6.12.2016

A ešte i tu 6. – Keď si štát koleduje o problém. . .

20.10.2025

Čakala som pár dní, kým som k týmto slovám vykročila. Lebo oveľa tvrdšie by boli v tej chvíli ako teraz – a ani teraz to nebudú okruhliaky z pláže. Som hodne nahnevaná ako si niektorí obtierajú hubu o učiteľov i odborníkov, ľudí pracujúcich s rómskymi deťmi deň za dňom. Nálepkujú ich ako rasistov len preto, že im pravdivo hovoria o problémoch v praxi. Pritom [...]

A ešte i tu 5. – Nie Lurdy, ale Smrdáky. . .

19.10.2025

Veru, nie Lurdy, ale Smrdáky sa kľujú z tej skvelej reformy ministra Druckera. Pobúrené hlasy sa ozývajú naprieč Slovenskom. No kto mu to len predpovedal, že? V štýle hry Kedy vieme, že niekto robí pizzu už začínajú chápať problém i tí, ktorí vidia, že na pizzu cesto miesi ktosi a korenie na pizzu na stôl z tašky vykladá. I tak je ale ešte dosť tých, ktorí [...]

A ešte i tu 4. – Ešte dobre, že Rusi. . .

15.10.2025

Nuž, tak sa Šimečka zasa raz rozšupol v smere svojej inteligencie. V televíznej víkendovej diskusii táral o tom, že Mochovce vraj nemáme chránené. Zauvažovala som v prvej chvíli o tom, či to nie je to utajovaná skutočnosť. Hneď v druhej chvíli som si ale povedala, že určite nie je, lebo u nás predsa nie je chránené nič vďaka Naďovi a jeho kumpánii – a [...]

Téryho chata

Odklepli nových šéfov na vysokohorských chatách. Zmluvu dostali na päť rokov

20.10.2025 17:29

Valné zhromaždenie Klubu slovenských turistov v nedeľu schválilo nájomné zmluvy týkajúce sa vysokohorských chát.

antikoncepcia, lieky, tabletky

Japonsko schválilo predaj núdzovej antikoncepcie známej ako „tabletka po“

20.10.2025 17:25

Núdzová antikoncepčná tabletka môže zabrániť tehotenstvu do 72 hodín po pohlavnom styku.

Robert Fico, ústava, komunálne voľby

Bodka za Ficovými úvahami. Najbližšie komunálne voľby budú v riadnom termíne

20.10.2025 17:08, aktualizované: 17:37

Debata o predĺžení súčasného volebného obdobia je definitívne uzavretá.

Nebojša Pavkovič

Zomrel srbský generál Pavkovič odsúdený za vojnové zločiny počas vojny v Kosove

20.10.2025 17:08

Pavkovič sa v roku 2005 vzdal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý po ňom pátral.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,244
Celková čítanosť: 10936871x
Priemerná čítanosť článkov: 3371x

Kategórie

Archív