Smutný príbeh o našej dobe, povedala som si po prečítaní článku v linku, ktorý píše, že
Supermarket predajnej siete Biedronka v poľskom meste Gdansk na ul. Piecewska riešil v sobotu šiesteho januára veľmi kuriózny prípad, do ktorého bol zapletený jeden zo zamestnancov.
Príbeh, ktorý článok včera uverejnil, sa stal ešte v januári.
Jeho dejová línia je jednoduchá – pani si kúpila v obchode dva suché rožky a potom hľadala niečo vyhodené v kontajneri pri predajni. Ochrankár ju zamkol do kontajnera, kde mrzla a až okoloidúci, ktorí nezostali ľahostajní, ju zachránili.
Ak som včera písala, že zlu sa netreba prizerať, tak vďakabohu za tú pani. Lebo šla do toho obchodu „a požiadala som o rozhovor s manažérom a členmi ochranky. Snažila som sa im vysvetliť, aký nevhodný bol postup člena ochranky a že týmto činom ďaleko presiahol svoje kompetencie. To, čo urobil bolo jednoducho nepochopiteľné,“ priblížila Lucyna.
Staršiu pani vyslobodili z kontajnera a bola premrznutá, vystrašená, plakala, mala poranené ruky. Nie je celkom jasné, či šlo o bezdomovkyňu, ale to nie je podstatné.
Obchodný reťazec sa síce nakoniec ospravedlnil a ochrankára údajne vyhodili.
Ale nepáči sa mi, že celá tá správa je formulovaná bagatelizujúco.
GDANSK – V poľskom meste sa odohrala kuriózna situácia, kedy staršia pani začala hľadať zvyšky jedla v jednom z odpadkových košov. Keď si ju všimla ochranka, ženu pri kontajneroch zavrela. Pomohli jej okoloidúci, ktorí z nej vykreslili obeť šikany.
Šikany je v tejto spoločnosti viac ako dosť, a nijako tomu neprospieva bagatelizovať prípady šikany. Obeť šikany z tej pani nespravili okoloidúci, ale ochrankár, ktorý ju evidentne šikanoval.
K tomu ochrankárovi poviem jediné, že zapadá do môjho konceptu, ako sa dostávajú pracovníci do SBS. Buď v štýle „lepšie toto zamestnanie ako nič“, alebo „som cvok“. Pán patril zjavne do tej druhej kategórie.
A k tomu prípadu pani, ktorá po košoch hľadala jedlo – opakovane som spomenula v blogu, že predstava ako poctivo u nás ľudia nosia plastové fľaše do výkupu nie je reálna. Do výkupu sa mnohé z nich dostávajú pomocou hľadačov. V našom regióne nie je problém vidieť, ako ľudia chodia po košoch hľadať prázdne plastové fľaše. Ak som čakala na bus pol hodiny, tak prešlo i zopár ľudí hľadaciu trasu. A sú aj takí, ktorí chodia s igelitkami a hľadajú vo vyhodených veciach ešte niečo užitočné na jedenie.
Nemá zmysel sa pohoršovať nad tým ich správaním – majú hlad. A takisto im neviete všetkým pomôcť – lebo prispejete jednému, a vidítte, že pomoc potrebujú ďalší desiati. Ja si tento zúfalý kolobeh uvedomujem pri túlavých mačkách a psoch – pošlete pomoc jednej, ale vynorí sa ďalších dvadsať, ktoré ju zúfalo potrebujú tiež.
Nuž, kedysi sme mali spoločnosť, v ktorej nikto nemusel po košoch chodiť hľadať jedlo. Skutočne ste ju chceli vymeniť za toto?
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty