Tak naozaj 8. – Len pár krokov. . .

Predvčerajším popoludním sa bus vliekol krajinou, v ktorej beloba strání  pútala zrak.

Je čas rozprávkovo rozkvitnutých divokých jabloní, čerešní, trniek, kotrbok.

Čas lupeňov nežne poletujúcich vetrom.

Čas tichého volania vkročiť do tej nádhery. Tomu hlasu som ani ja neodolala.

 

Zakotvila som u dcéry a na druhý deň sme vyrazili za tým hlasom ďalej.

No kam inam ako na Brdárku?

Bielobiele stráne Brdárky tvorí hlavne beloba čerešňových sadov, no sú tam i jablone, hrušky a slivky – moje srdce im radostne mávalo na pozdrav.

Zosmutneli sme pri odbočke k sadom, kde ktosi pozahrádzal cestu snopmi slamy k Aleji života. Pešo sa tam dalo ísť, no keďže tam so psami ľudia sady obdivovali už, nevyrazili sme s vnúčikom čo len chodiť začína radšej pešo, ale zvolili sme inú cestu.

Vystúpili sme po chvíli a čierne auto, ktoré odtiaľ práve odchádzalo, náhle zastalo a vybehol z neho Janko Tribula. Markíza nádheru Brdárku tiež divákom ukáže – s dcérou pohovoril, ja som radšej mlčala, lebo tá zahradená cesta sa mi vonkoncom nepáčila a pokojne by som to i na kameru povedala – no azda ju odhradia na víkend, kedy na Brdárku dorazia iste davy.

Cez víkend miestni usporiadajú akciu v sadoch. Bolo by lákavé, isteže, lebo ponúkajú i miestne produkty  a občerstvenie

Kvitnúca Brdárka 2026

a poviem vám, med z Brdárky je úžasný, dostala som ho pred rokom k Vianociam od dieťaťa.

Ponúkajú i komentované prehliadky párkrát, i prehliadku ich 330-ročného nádherného kostola. Brdárka ožíva podujatiami aj inokedy, pravdaže, i letný koncert usporiadali v sadoch, i úžasné kurzy už roky bežia. Aj ich skvelú permakultúrnu knihu mám.

 

My sme sa poprechádzali v tichu a pokoji, lupene vietor rozvieval a stromy žiarili bielobielo svahmi. Všetky fotky sú moje, isteže okrem tej v linku o Brdárke.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cestou späť som sa pohľadom rozlúčila s domčekom, ktorý je za tým sivým domom a postupne odchádza každý rok  viac a viac. Tento raz už i bez okien a len rozpadajúce sa múry…

Ktovie kto v ňom kedysi žil…

I nebo sa rozplakalo, keď sme stadiaľ odchádzali.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tak pekný deň všetkým.

 

Elena

Pozooor 10. – Ceuta a la Amnesty International. . .

07.08.2026

Amnesty International má skutočne podivuhodné nápady, povedala som si zadumane, keď som ich príspevok videla. Podľa nich máme dbať hlavne na ľudské práva a ľudskú dôstojnosť chudáčikov, ktorí sa privalili do Ceuty. Akým právom nám tu vešajú na krk hordy príživníkov? Články o Ceute, kde podľa niektorých zdrojov sa navalilo až okolo stotisíc migrantov, sa [...]

Iskričky 2. – Zázračný liečiteľ na Slovensku

06.08.2026

Niekedy netreba veľa slov. Včerajším podvečerom ma dcéra k busu odprevádzala. Pozri, podotkla náhle, zjavne má ten obchod liečivú silu. Fotka i postreh sú dcérine, ja sa na ňom zabávam ešte i dnes, a tak sa s vami oň podelím. Ako vidíte, obchod XY lieči… Elena

Pozooor 9. – Anka, Denisko a pravda, ktorá zvíťazila. . .

05.08.2026

Anka sa mi dnes ozvala s prosbou, či napíšem blog o tom všetkom. Bláznivý deň, v ktorom som šla pomáhať dcére k výmene meračov, lebo ona musela do práce. No a potom ma neplánovane prevážali policajti po dvoch mestách, čistila som bielou šamanskou šalviou, robila zemiakový paprikáš i palacinky, a i krásnu fialovú vlnu som si stihla kúpiť. Zdanlivo nesúrodé veci [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,471
Celková čítanosť: 12349671x
Priemerná čítanosť článkov: 3558x

Kategórie

Archív