Tenký pásik sa vinul do klbiečok, nožnice ustrihávali zo starého zeleného trička, cyklámenovej nočnej košele či čiernobieleho pulóvra.
Som rád, že sa smeješ, povedal Zámer svet pobavene.
No aby nie – som šťastná, že som tú posteľ dala dokopy, povedala som milo.
Prerobila si ju kreatívne, prikývol.
Ďakujem ti za pomoc, iste by som ju skladala ešte teraz, podotkla som pravdivo, lebo odpíliť desať centimetrov bolo treba z dvoch dosiek, no potom zrazu sadli ako uliate i bez akéhokoľvek môjho zásahu.
Zasmial sa. Si bystrý cicavec.
Povedz mi, na čo myslíš, dodal.
Na cuketovú zmrzlinu, priznala som. Cukety mi moje šikovné prostredné dieťa v nedeľu prinieslo, Vyprážaná cuketa rozvoniavala v nedeľu večer, včera bola v cestíčku, dnes paprikáš. No a o chvíľu bude i cuketová zmrzlina, vytiahnem ju z mrazáku, som na ňu naozaj zvedává. Prezradím vám, že som síce videla nejakú verziu na internete, le moja je skrátka moja, originálna verzia.
Na čo ešte myslíš, povedal Zámer sveta naliehavo.
Zapátrala som úprimne. Vynoril sa mi pamätníček – počkaj, je to pamätník mojej starej mamy – s prekrásnymi maľbami, s atramentom vpísanými veršíkmi.
Šípová ružička nad vodou sa kníše, spomeň si Marienka, kto ti toto píše… Fúha, boli tam samé krásne obrázky, dodala som, celé hodiny to niekto maľoval. Tiež som mala pamätníček, obrázky boli kreslené zväčša pastelkami, veršíky písané perom. Moje deti mali pmätníčky, obrázky boli kreslené zväčša fixkami, text písaný samopiskou. Ktovie, či dnešné deti vôbec majú pamätníček…
Mám pocit, akoby sa vytrácalo čosi cenné, pozrela som sa na Zámer sveta zamyslene. Netuším však, prečo si ma k tomu poznaniu priviedol, pamätníček si zakladať neplänujem.
S tými pamätníkmi je to ako s listami, dodala som po chvíli. Nijaké sms či lajky nemôžu potešiť tak ako list – s listom si musel človek dať námahu kúpiť papier, obálku, list odniesť na poštu. Rýchlo a lacno, tak by sa dala nazvať táto doba.
Elena
Celá debata | RSS tejto debaty