Založ si blog

Rozprávky pre Teba 2. – Ten, komu Vianoce nevedeli nič dať. ..

Vločky snehu poletovali, prstom veľkého maliara usilovne pretierali krajinu do bielobiela. Bolo už predpoludnie, keď sa chodníkom v parku ktosi blížil.

Vianoce sa s očakávaním zadívali na prichádzajúcu postavu. Bol to akýsi bezdomovec, v ošúchanom tmavohnedom kabáte a teplej béžovej ušianke. V pravej ruke niesol igelitku, ľavou sa opieral o palicu, vyrobenú z hrubého konára. Na ľavú nohu kulhal, zjavne ho bolela.

Vianoce sediace na lavičke zbadal až v poslednej chvíli – usmiali sa na neho, kývli priateľsky, či si neprisadne. Zastal prekvapene, strapaté šedivé vlasy si prehrabol rukou, kývol nesmelo hlavou na pozdrav. Prisadol si na kraj lavičky. Rozpačito sa pozrel na Vianoce, úkosom, nevedel čo povedať. „Ja som Peter“ dodal napokon.

„Sadni si, Harrík“ zašemotil na psa. Ten si aj bez toho sadol k jeho nohe, a poslušne čakal.

Vianoce sa zadívali na psa – nebol ani veľký, ani malý, v neurčitej sivobéžovobielej farbe. Ale malé orieškové očká mu hrali šibalsky, bol spokojný. No vlastne, očká – ľavé oko mu chýbalo, mal ho zašité.

„To nie ja, ja by som zvieraťu nikdy neublížil, tak som ho našiel v priekope“ povedal bezdomovec obranne, keď zachytil pohľad Vianoc. „Očko mal vybité, ošetril mu ho zadarmo veterinár, a už dva roky žije so mnou.“ Pokrčil plecami rezignovane, pokojne.

Vianoce pohli rukou, a tiahol sa za ňou pás zlatistých hviezdičiek. A ďalší, a ešte jeden. Pes i bezdomovec spozorneli, dívali sa na ne očarovane, ticho, natešene.

„Všade je teraz veľa svetielok, je to krása, tieto Vianoce“ pousmial sa bezdomovec. „Veru hej, krása, chodíme a pozeráme sa, ako to všetko žiari, vytešujeme sa z toho“ dodal radostne, potľapkal psa po hlave, ten vďačne zavrtel chvostom.

Vianoce sa natiahli, z vrecka vytiahli pre psa kosť, s veľkými kusmi mäsa na okrajoch. Pes si ľahol a spokojne ju začal ohrýzať.

„A čo dať Tebe, Peter?“ povedali Vianoce láskavo.

„Nuž, veď ja vlastne nič nepotrebujem, ja som spokojný, dobre je tak, ako to je všetko“ zaváhal. „Nič by som nemenil teraz, mám taký pokoj v duši, mne stačí sa len dívať na Vianoce.“

„Len sa dívať?“ začudovali sa Vianoce.

„No viete, ja, ja som už dávno nevidel Vianoce, také naozaj“ zašepkal nakoniec ticho. „Vlastne možno nikdy, mal som päť súrodencov, otec pil, a… nuž, ozajstné Vianoce u nás nebývali… “ zvesil hlavu.

„Ale zato teraz je fajn – no povedzte, čo nám dvom s Harríkom chýba?  Bez neho by som nikam nešiel, a do žiadnej ubytovne ho nechcú vziať so mnou. Tak sme takto, tu, spolu. A vianočné šťastie nás postretlo dnes – jeden známy nám dal za tašku jediva, aj kľúč od chatky v záhradke, tam môžeme cez zimu pobudnúť. Vianoce sú krásny čas, ľudia sú plní lásky…“ usmial sa ticho. „Je to radosť pozerať – ako sa všetci tešia, a túžia, a snívajú. Moc im to všetko vianočné šťastie prajeme, však, Harrík…“ Harrík súhlasne zaštekal.

Vianoce sa dívali na oboch mäkko, láskavo, so záujmom. „Máš pravdu, Peter,“ dodali napokon ticho. „Vianoce sú sviatky nezištnej lásky, pokoja v duši a úprimnej radosti – a to všetko Ty už máš….“

„Tak my pôjdeme,“ zdvihol sa bezdomovec Peter k odchodu. „Ďakujem – a šťastné Vianoce prajem.“

Pomaly sa vzďaľovali s Harríkom zasneženou cestičkou, sneh zakrýval ich stopy.

Vianoce sa za nimi zamyslene dívali a ticho si pospevovali pieseň Tichá noc…

 

 

Elena   Blava, 7.12.2017

Ariadna 6. – Choď a dívaj sa. . .

05.05.2024

Ak mlčím, neznamená to, že nemám čo povedať. A už vôbec to neznamená, že veci nevidím, Dnes vám prezradím jednu z vecí, ktoré naozaj sledujem. Tá kopa medveďov. Sú všade, aj tam, kde nikdy neboli. Prečo ich je odrazu tak veľa, keď minulý rok ešte takto všade nepobiehali? A je ich vôbec veľa? Prečo pobiehajú? Akým spôsobom možno medvede dohnať k tomu, aby [...]

Ariadna 5. – Kde je vôľa, tam je cesta. . .

03.05.2024

Pouvažujeme o tom, že nie všetko, čo sa tvári ako podpora, je v skutočnosti podporou. Polepši sa, Elena, dodala som sebakriticky popri všetkých tých článkoch, čo sa tu o Ukrajine valia z médií, vezmi si príklad z tých, ktorí si berú z Ukrajiny príklad. Tak som si dala poctivé predsavzatie, že niečo nasledovaniahodné pohľadám. Predstavte si, že polmaratón [...]

Ariadna 4. – Zabi bobra, zachrániš strom. . .

03.05.2024

Slová profesorky Hogenovej sa mi vynorili v mysli o banalizácii zla, ktorá prebieha v spoločnosti. Kedysi som o nich aj blog písala https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2021/05/17/ejha-3-ked-hodnoty-zomieraju/#google_vignette Nezvažujeme dôsledky svojich činov, priplávalo mi k tomu do mysle dnes. Veľa príkladov mi k tomu napadá. O robotickom psovi som čítala, ktorý má [...]

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Muža z Missouri obvinili z vraždy, ktorá sa stala pred takmer šiestimi desaťročiami

05.05.2024 23:02

Jamesa Barbiera zatkli obvinili z vraždy 18-ročnej Karen Sniderovej v novembri 1966 v okrese Cook v štáte Illinois.

Gabriel Attal / Pcheng Li-jüan / Si Ťin-pching /

Odmena za Taiwan? Si pricestoval na štátnu návštevu Francúzska. Stretne sa s Macronom, budú rokovať aj o Ukrajine

05.05.2024 21:45

To, že si čínsky prezident vybral pre svoju návštevu Francúzsko potvrdzuje postavenie Macrona ako mocenského hráča EÚ.

ťava

V zoo sa narodilo mláďa samičky ťavy dvojhrbej

05.05.2024 21:21

Gravidita ťavy dvojhrbej trvá približne rok a rodí sa väčšinou jedno mláďa.

európsky parlament, peter pellegrini, europarlament

Od EÚ sa izolovať nechceme. Čo teda od nej chceme?

05.05.2024 20:23

Nechceme, aby Slovensko bolo opäť čiernou dierou v srdci Európy. Chýba nám však vízia a stratégia našej hry v EÚ. Čo teda chceme a čo nie? Zapojte sa do novej DEMDIS diskusie!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,860
Celková čítanosť: 9032495x
Priemerná čítanosť článkov: 3158x

Kategórie

Archív