„Všetci zomrieme. Cieľom nie je žiť večne, cieľom je vytvoriť niečo, čo žije večne.“
Chuck Palahniuk
No hej, pravdaže, dnes o životnom poslaní – a o jeho napĺňaní. Uvažujete niekedy o svojom životnom poslaní? Ja túto vec už nejaký čas riešim – a tak mi Zámer sveta k tomu prihráva kadečo zaujímavé, čo ma v tom smere v úvahách posúva, podelím sa s vami o to teraz – ak chcete.
Životné poslanie…
Je to maximálny spôsob využitia nášho potenciálu a osobného rastu v tomto živote. V najvyššej možnej miere napĺňa zmysel nášho života, dodáva mu maximálnu zmysluplnosť. Dokonca je to niečo, čo nás vnútorne hlboko uspokojuje, baví, v čom sme dobrí.
Zdanlivo je to iba niečo najvýhodnejšie pre nás samých. Nie je to však tak – je to zároveň aj najvyššia možná miera využitia potenciálu, ktorý máme, pre blaho spoločnosti, v prospech iných. Ak sa niekomu podarí dopracovať ku pravému životnému poslaniu – jeho poznaniu a prijatiu, vytvára potom niečo významne hodnotné, nadčasové, niečo čo nás prežije…
Preto naše životné poslanie je väčšie ako my sami, presahuje nás.
Pár otázok o životnom poslaní (aj odpovedí, pravdaže)…
Ako k pravému životnému poslaniu prídeme? Jednoducho – veci sa poskladajú ako treba. V pravý čas.
A ten pravý čas ako spoznáme? Opäť jednoducho – ten je vtedy, keď sme dostatočne pripravení, silní a zrelí na svoje poslanie. Poslanie k nám nemôže prísť, pokiaľ nie sme pripravení.
Čo robiť, aby sme sa dostali k nášmu pravému životnému poslaniu? Videli ste Pána prsteňov? Nuž, Gandalf sa v jednej situácii zmenil zo sivého na bieleho. Na plnenie životného poslania musí prebehnúť naše hlboké vnútorné očistenie – „musíme zbelieť“.
Ako môžeme cestu ku svojmu pravému životnému poslaniu urýchliť? Nepomôže putovať kamkoľvek, ani meditovať v jaskyni netreba. V našom bežnom a všednom živote môžeme rásť, byť lepší a zmúdrievať prinajmenšom rovnako, ako keby sme putovali do Indie.
Moja predstava je, že ak „dosiahneme určitý počet bodov“, postúpime na vyšší level – ak by sme to vysvetľovali modernou rečou. V skutočnosti to ale celkom podstatu nevystihuje, lebo tu nezbierame žiadne body kvôli bodom, ani kvôli svojmu postupu v leveli, a už vôbec sa tu nedá podvádzať. Jednoducho ak máme správny smer, celou svojou bytosťou cítime, že to je tá správna cesta, bez akéhokoľvek premietania do osobných výhod a otázok „prečo“ ňou kráčame. Čas nám postupne prináša pochopenie. Dôležité je vedieť, že to je cesta, ktorú neprejde nikto za nás, že sme to my, kto musí vnímať koincidencie a konať v ich smere. Alebo nekonať a žiť v nižšom leveli, je to na nás.
Ale pre ten najvyšší level sú dôležité dve veci – prejaviť našu úprimnú snahu – jasné rozhodnutie, a tiež dať do toho celé svoje srdce – meniť sa naozaj vnútorne, a nie účelovo. Zvláštne je, ako tú cestu nám potom Zámer sveta otvára – nemusíme pre ňu prekonávať krkolomné prekážky, ide to náhle samo, ak kráčame vnútorne tým správnym smerom. Zámer sveta nám ukazuje ten správny smer, ak kráčame tou cestu, cítime pokoj a radosť, naplnenie.
Dôležité je porozumieť tomu, prečo sa chcem meniť – a tým cieľom rozhodne nie je môj osobný prospech v štýle „nech sa zlepší môj život“, dokonca ani „nech môžem plniť svoje pravé životné poslanie“, ale „pretože cítim, že je to tak správne“… Hlboko sa s tým stotožňujem vnútorne, je to pre mňa zmysluplné, že sa takto mením…
Ak koincidenciu neprijmeme, neprečítame, nerozumieme jej – vedú naše kroky do boku, odvádzajú nás z priamej cesty – možno nás tým posilnia a podporia intenzívnejším tlakom zmenu. Ja si myslím, že niektoré vybočenia nám možno cestu správnym smerom úplne znemožnia, no neviem to celkom presne – nemám správne odpovede na všetky otázky, poznanie k nám prichádza časom.
Nie je jednoduché cítiť tak hlboko správnosť smeru, ktorým máme kráčať. Úmerne miere našej zrelosti sa nám ukazujú koincidencie. Čím viac „belieme“, tým jasnejšie vnímame koincidencie. Sú akousi odmenou za naše predchádzajúce úsilie – vedú nás ako nášľapné kamene na chodníku, nimi sa posúvame ďalej. Zachytiť nám ich nepomôže rozumová úvaha, ale intuícia – ak sa ju naučíme využívať.
Ak múdrieme a máme dôveru k Zámeru sveta, robíme niektoré kroky bez toho, aby sme si ich museli a vedeli vysvetliť rozumovo – jednoducho cítime, že tak je to správne. Pretože podstatu tých najhlbších koincidenčných rozhodnutí pochopíme až oveľa neskôr, keď k tomu dozrieme. Kúsok skladačky, ktorý sme nechápali, nám potom v istom okamihu zapadne do mozaiky a my pocítime hlbokú vďaku, že sme ten krok vtedy spravili.
Budem úprimná – výnimočne úprimná. K zmúdreniu prichádzame len spokornením, sama cítim ako ma tam ešte kadečo tlačí. Napadlo mi, že 2 ľudí vymažem zo všetkých svojich ďalších životov. Kedysi by som to spravila bez zaváhania napriek akémukoľvek dopadu, dnes viem, že „nemám to vo svojich rukách“.
Cesta ku pravému poslaniu…
Niektoré návody sú jednoduché – tento som objavila na internete. Skúste, ak chcete – v mojej upravenej verzii – ak by ste mali miliardu eur, akej práci by ste sa venovali? Čo by ste robili?
Ja by som sa venovala projektu ÚA, je pre mňa silne inšpiratívny a má obrovský potenciál – vlastne to nie je o práci, ale o životnom štýle a hlbokom zmysluplnom prepojení A už viem presne, kde by som ho realizovala…
A čo vy, čo by ste robili?
Génové kľúče…
Z môjho pohľadu zaujímavým krokom ku spoznaniu vlastného životného poslania sú génové kľúče. Sú súborom 64 základných existenčných aspektov v evolúcii človeka aj ľudstva, hovoria o vyššom životnom zámere a žití vyššieho osudu. Som na začiatku cesty k ich pochopeniu, dostala som sa k nim nedávno – a tak trpezlivo čakám na ďalšie lekcie, ktoré mi pomáhajú postupne sa oboznamovať s poznaním. I z toho mála, čo o nich zatiaľ viem, uvedomujem si múdrosť v nich ukrytú a cítim hlbokú vďaku za možnosť ich spoznávať.
Záverom…
Prezradím vám ešte niečo – občas fungujú posúvacie myšlienky ako hlas, ktorý povie vetu. Taká silná myšlienka sa v hlave rozsvieti – už to poznám a venujem tej myšlienke pozornosť. A aká myšlienka ku mne prišla predvčerom?
Pravé životné poslanie rozvíja našu nádej, vieru a lásku.
Mám teraz pocit, že keď naozaj pochopíme túto myšlienku, pochopíme všetko…
Elena Predná Hora, 14.7.2018
Velmi zaujimavy a inspirativny clanok. Dakujem. ...
Celá debata | RSS tejto debaty