Už by sme celkom slušne zaplnili námestie, ak by sme naň vybehli my a naši blízki.
Ľudí, ktorí sa pridávajú ku Otvorenému listu premiérovi SR pribúda, takmer každý deň sa ozve niekto nový. Niektorí nechcú zatiaľ svoj prípad medializovať, a tak radšej sú s nami neverejne.
Je mi z toho smutno, toľko bolesti a utrpenia, toľko neprávostí, toľko ľudskej a odbornej bezohľadnosti.
No hej, dnes ďalší z príbehov v rade…
Rozhodla som sa s vami podeliť i ja o moju zlú skúsenosť vo FN – Nitra…
Volám sa Silvia Straková mám 33 rokov, minulý rok ma po viacerých problémoch museli operovať a vybrať mi maternicu. Mala som už dve deti, tehotenstvo už nepripadalo do úvahy, ledva som donosila ich dve .Myslela som si, že konečne budem mat hádam od tých veľkých bolestí pokoj. Mala som dlhé roky silnú endometriózu. Lenže opak bol pravdou , ani vo sne by ma nenapadlo ako dopadnem. Môj ošetrujúci lekár, ktorého som poznala roky, z nemocnice odišiel tesne pred mojou operáciou. Neuvažovala som o zmene termínu operácie, myslela som si, že čo by sa mohlo stať, veď tá operácia sa vykonáva bežne, navyše bola to moja v poradí 10. operácia.
Problémy začali už 5 deň po nej, keď už ma prepustili domov – horúčky, rana začala hnisať, brucho som mala ako v ohni, preto sme hneď ráno šli na prijímaciu ambulanciu vo FN Nitra. Tam mi zobrali krv, ster, a pustili ma domov. Týždeň som čakala na výsledok steru, čudujem sa, že som to vôbec prežila. Po týždni mi brucho neskutočne narástlo, bolelo, z rany mi šlo veľa hnisu, hoci každý deň som si to doma sama dezinfikovala. Zo steru vyšlo MRSA (methicillin-resistant Staphylococcus aureus). Masívne !!
Doktorka sa v tom momente pozrela na sestru, ale nič mi nepovedali. Pýtala som sa, čo je to za baktériu, vôbec to neznie pekne! Ona mi len odpovedala že to je bežná baktéria, predpísala mi ATB na 5 dni a potom kontrola. Rana sa mi trochu uzavrela ale brucho bolo veľmi opuchnuté a strašne bolelo. Týždeň čo týždeň som chodila s bolesťami do nemocnice, ale márne. Po mesiaci som si všimla na jazve obrovský vačok hnisu, rana mi praskla, každý večer som mala strašné triašky, horúčky, z rany mi šiel stále hnis.
Bála som sa o život, najhoršie obdobie môjho života. Zlom nastal po 5 mesiacoch chodenia do FN – Nitra, prišla som v bolestiach a odmietli ma ošetriť. Boli tam síce dvaja lekári, ale povedali mi, že to je tak vážny prípad ,že to musí riešiť len profesor M. Ošetrujúcej sestre ma už asi bolo ľúto, že som tam čakala v bolestiach 3 hodiny a ostala som neošetrená, odobrala mi krv, aby sme vedeli, že to nie je v krvi .Objednala ma k profesorovi o týždeň na vyšetrenie, sama mi povedala, že tam už s týmito problémami chodím dlho, že sa to musí vyriešiť.
Prišiel deň vyšetrenia, čakala som konečne posun, konečne sa niečo zmení a zbavím sa tej bolesti. Pán profesor prišiel, opýtal sa ma ako sa mám, žiadne vyšetrenie sono alebo gynekologická prehliadka, predpísal mi obyčajnú mastičku na ranu a poslal ma po pol roku na infekčné, že tam si s tým hádam poradia. Ostala som ako obarená, to vážne, nič. Našla som si iného lekára v nádeji, že mi pomôže, môj stav už bol veľmi vážny, cítila som ako tá infekcia stále pokračuje – boleli ma rebrá, žalúdok začala ma bolieť pravá noha – všetko to šlo z môjho brucha. Po prvom vyšetrení a prečítaní liečby, akú mi predpisovali v nemocnici, ma lekár poslal ihneď na infúznu liečbu do nemocnice. Lekár mi zároveň povedal, že je to veľmi nebezpečná baktéria, život ohrozujúca. Musím spomenúť, že pri každej návšteve aj ošetrujúca sestra sa pýtala lekára, prečo mi nedajú infúzie .Ostala som nakoniec na infekčnom ležať, trvalo to len 7 dni, počas ktorej mi dali infúzie a tie pomohli, rana sa zahojila. Nechceli ma hospitalizovať na gynekológii, až vtedy som pochopila, prečo to všetko trápenie, táto baktéria MRSA je nákazlivá.
Tým, že sa to neliečilo správne a hlavne veľmi dlho, spôsobilo mi to trvalé následky, ktoré si ponesiem už navždy. Asi mám byť len rada, že som to vôbec prežila, mala som viacej šťastia ako ten pán, ktorý v FN Nitra umrel práve na toto.
Silvia Straková
Záverom…
Už by sme celkom slušne zaplnili námestie – napísala som v názve tohto blogu.
Je to tak, a zrejme aj budeme musieť vyjsť do ulíc. Lebo nič sa v slovenskom zdravotníctve nemení k lepšiemu, kompetentní mlčia a obetí pochybení lekárov pribúda.
Alebo sa azda chcete uspokojiť s typom ošetrenia „chválabohu, prežil som“?
Elena 20.1.2019
Bráni im to, že vedia, že absolútne nič ...
A čo, resp. kto Vám bráni? ...
Celá debata | RSS tejto debaty