Kvapky srdca 4. – Aspoň jeden strom. . .

Ste človek prírody a vidieka, alebo človek mesta?

Možno si teraz poviete, že ste človek mesta a pritom aj prírody. Hm, to je veru pravdepodobné – veď i „mešťania“ si kus prírody uchovávajú vo výsadbe na terasách, či aspoň v črepníkoch na balkóne alebo na okne. Prírodu má rada iste väčšina z nás – výnimkou dlaždičov a betónovačov, pravdaže, ako ja volám tých, ktorí by najradšej každý kúsok plochy dali „dočista do čista“.

U mňa sa vzťah k prírode dá označiť slovami „viac ako rada“. A práve preto prírode venujem môj dnešný blog.

 

Život na lazoch…

Kedysi som v blogu písala o živote, ktorý sa mi páči – taký dedinský, prepojený s prírodou, „ďaleko od hlučného davu“…

Prednohorský život je taký – „ako na lazoch“. Zvláštne, keď žijete dlhšie na takomto mieste, prestanete vnímať ticho ako niečo rušivé. Prestanete ho vnímať vôbec. „Aké je tu ticho“ povedala ohromene Janka, moja spolubesedníčka z minulovíkendovej slobodnovysielačskej debaty, keď vystúpila z auta. Ja sa tak ohromene nadychujem, keď ma osud zavedie do väčšieho mesta. Vždy znovu si v takých chvíľach pripomínam, aký je tam hluk. Aj v noci!!! Rozumiem, že ľudia žijúci v meste ten hluk prestávajú vnímať, inak by sa museli z tej presily podnetov zblázniť.

Mládež vyrazila podvečer veseliť sa narodeninovo (moje najmladšie dieťa má dnes narodeniny) ešte do neďalekého rekreačného zariadenia – otvoreným oknom spálne som počula, ako ich štebotanie pomaly zaniká v diaľke. Rozľahlo sa tu znovu ticho, prerušované len občasným zaštekaním susedovho psa. Ticho je aj v bytovke, pretože väčšina bytov je pre ich majiteľov len rekreačná, zjavia sa tu sporadicky.

V takom tichu počujete naozaj šumieť vietor korunami stromov, ševeliť lístie. A po hodine a pol znovu z diaľky doliehajú hlasy, to sa mládež vracala z chaty.

Nuž, áno, život v takýchto lokalitách má svoje čaro.

 

Čo znamená „mať rád prírodu“?

Uvažovala som včera večer o tom, čo pre mňa znamená „mať rád“. A tak som to následne prepojila s dnešnou úvahou „mať rád prírodu“.

Mať rád podľa mňa znamená niesť v srdci – a základným prejavom v správaní je neubližovať, byť starostlivý. Takže voči prírode by sme sa mali správať citlivo – a pod vplyvom dnešných správ, ktoré som výnimočne po dlhej dobe sledovala, to znamená, že – žiadne vysekanie stromov v lokalite hniezdenie vzácneho orla krikľavého, ani žiadne vypúšťanie vody z odkalísk do potoka. A dodám ešte, že i žiadne smeti v prírode, čo najmenej chemikálií a kadejakých ďalších škodlivín v pôde, vode, vzduchu. Radostné vrabce, ryby a raky pokojne žijúce v potokoch, lúky plné kvetov. Ozeleňovanie miest – dobre, nejdem naštvávať vašich primátorov v tejto chvíli  tým, že budem menovať mestá, kde je zeleň úbohejšia ako úbohá. Sami to dobre viete, ako je to u vás. Mali by sme to nielen vedieť, ale aj za ochranu životného prostredia a ozeleňovanie miest vystupovať aktívne.

Pretože, vážení, súčasťou prírody sme aj my. Ak nechránime prírodu, nechránime ani seba.

 

Prírodou…

Včera sme vyrazili so strednou dcérou Svetlankou na huby. Odvážne, s veľkým košíkom, v podvečernom slnku. Vlastne som sa chcela len trochu prejsť, lebo les… – niekedy stačí, aby urobil „fúúúú“ a dýcha sa nám ľahšie, však? No po pár krokoch dieťa našlo nejaké kuriatka. Potom dubáčik, kremenáčik nám pribudol. A tak sme šli a za necelú hodinu sme mali v košíku dosť na večernú hubovú praženicu, aj na dnešnú večeru zopár kuriatok a kremenáčikov zvýšilo. Vyrastala som pod Tatrami, kde sú čisto ihličnaté lesy, kremenáčiky u nás nerástli. Tu som si ich obľúbila, ich červené hlávky svietia v tráve či v suchom lístí. Pripomínajú mi farbou líšku, možno preto ich mám tak rada.

Mne to silne „líškovalo“ tento týždeň – cestou do práce som videla na ceste dve mŕtve líšky, prejdené bezohľadne sa rútiacimi šoférmi. A včera ráno nádherná líška kráčala u nás popri ceste skorým ránom – a ticho vkĺzla do lesa, keď sme ju míňali. Presne tou cestou som predtým chodievala – i v zime – k autobusu ku horárni, po celé roky. Občas čosi lomozilo v temne lesa popri ceste a v zime bolo vidieť v okolí sporadicky svietiacich lámp v neporušenom snehu menšie či väčšie stopy labiek, no musela som premôcť strach a vykročiť ďalej, brodiť sa snehom pod kopec. Neskôr chodieval autobus hore ku liečebni, to už bolo o čosi ľahšie a tá cesta mala svoju poetiku – hviezdy v mrazivej temnote, svitanie, slnečné lúče prenikajúce lístím… Zakaždým som si vďačne uvedomovala, o čo radšej mám túto verziu života, než dobiehať ku MHD kdesi v uliciach s rútiacimi sa autami všade vôkol.  Raz darmo, som človek prírody, veď vravím.

 

Záverom…

Niekedy stačí málo. Akciu „aspoň jeden strom“ by sme si mali zaviesť. Každý by sme zasadili každý rok strom, aspoň jeden.

No nebolo by to prekrásne?

 

Elena  14.9.2019

 

P.S.: Týchto húb je v lese dosť, my ich nezbierame, no vraj sú jedlé. Ktovie…

Fotografia je moja, pravdaže, včerajšia.

 

 

 

No teda 7. – Nie, toto nie je prvý apríl. . .

01.04.2026

Odchádzali sme dnes z Popradu okolo pol jednej. Popoludňajšie slnko hrialo, pozerala som zamyslene ako sa ten včera nasypaný sneh topí. Zrazu ma trhlo – za mestom som nafotila divné postavy. Prišli, konečne prišli, zakričala som radostne po chvíli ohromenia. Dobíjali sa ešte energiou z vesmírnej lode, prechádzali sa poľom a potom sa časť skupiny vrátila do lode. [...]

No teda 6. – Kto rozhoduje o Tatrách?

31.03.2026

Veru, bielobiela prednohorská krajina ma ráno nenadchla. Sneh sa sypal a fúkal podchvíľou ostrý vietor. Ceste do Tatier som sa ale nevedela vyhnúť. Pri návrate už ranný nečas pripomínal len sneh a i ten sa kde-tu topil. Azda i u nás odbelie, vzdychla som si a začítala som sa do správ o tom ako počasie kdekade Slovákov potrápilo. Tak som i ku správe o Tatrách došla. Ak ste [...]

No teda 5. – Dievčatko z Ukrajiny?

31.03.2026

Smrť detí vnímame citlivo a tak správa o úmrtí dieťaťa púta našu pozornosť mimoriadne. Správa o smrti iba 13-ročného dievčatka na Ukrajine, zabitého zlým ruským dronom, na fb putovala Facebook Pánovi čo tú správu šíril „srdce údajne pukalo“ – a i ja som mala slzy v očiach. Pravdaže len do chvíle, kedy som som si prečítala, že to hoax zasa raz [...]

cirkev, kňaz, biblia, omša, kostol, kresťania, kríž, Kristus, Ježiš

Zruší cirkev celibát? Chceme slúžiť omšu, žiadajú pápeža ženatí kňazi

02.04.2026 06:00

Katolíckej cirkvi chýbajú tisíce kňazov. Dôvodom, prečo mladí muži nemajú záujem stať sa duchovnými, je aj podmienka, že sa nesmú oženiť a mať deti.

bajo holečková, michelko

Absolútna červená čiara, komentuje Bajo Holečková stranu Hlas. S Matovičom istota deštrukcie zaručená, reaguje Michelko

02.04.2026 06:00

Predlženie volebného obdobia aj iniciatíva to súčasné skrátiť referendom. Bolo by pre nás výhodnejšie, keby sa pri moci udržal Orbán?

železničná stanica Bratislava príchod vlak Galanta Senec Bra

Nechcete stáť vo vlaku? Slováci čoraz častejšie volia pohodlnejší spôsob cestovania. Nový trend posilňujú aj nižšie ceny

02.04.2026 06:00

Nie každý sa chce tlačiť v preplnených vagónoch. Čoraz viac ľudí preto volí inú možnosť, ktorou je spolujazda.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,368
Celková čítanosť: 11778566x
Priemerná čítanosť článkov: 3497x

Kategórie

Archív