Založ si blog

Rozprávky pre Teba 7. – Tretia Agátkina rozprávka. ..

 

Dievčatko ticho kráčalo parkom. Sneh sa takmer roztopil, už len kde tu jeho drobné zvyšky prerážali suchou trávou. Namiesto vetrovky sivomodrá vesta, citrónovožltý šál však ešte stále prehodený okolo krku.

Na konári stromu neďaleko lavičky, na ktorú si dievčatko sadlo, poskakoval vrabec. Vtáčik bystro sledoval očami každý pohyb v okolí. Podchvíľou potriasal krídelkami, akoby sa rozhodoval, či má vzlietnuť.

Dievčatko vrabca chvíľu pozorovalo. A zrazu mu zrak padol na zem, medzi koreňmi stromu bol akýsi malý čierny zápisník. Skutočne ležal zápisník pod stromom, medzi jeho koreňmi? Fúha, čo to je? Dievčatko zvedavo vstalo a podišlo bližšie.

Agátka strčila drobnú rúčku medzi korene. Vytiahla po chvíli ten predmet vonku. Naozaj zápisník. Ktohovie odkedy tu ležal, bol taký vyblednutý a ošumelý, akoby sa tu ukrýval najmenej sto rokov. Povrch mal trochu obdratý, od častého používania…

Dievčatko sa vrátilo späť na lavičku. Zápisník pohladilo jemne, jemnučko, očístilo z neho prilepené lístie.

A potom ho otvorilo. Ach, drobné písmo vo vnútri akoby žilo svojim životom začítala sa do príbehu…

 

Žijeme svoj obyčajný život

Motto:

„Je taký deň, zdanlivo obyčajný, a predsa naň spomíname po celý život.“

                                                                                    (Mamin príbeh)

Baba Jaga  zliezla z prípecka. Pomaly krivkajúc sa postavila k vyhasnutej peci, pravú ruku dala na chrbát a narovnala si boľavé kríže. „Ach, kríže moje jak dva snopy“ sťažka si vzdychla.

Zazívala hlasno.

„To zas bola noc. Vlci vyli ako besní, ani spať sa tu nedalo. Veď počkajte, darebáci“ zahrozila kostnatou rukou. A podľa jej výrazu pritom – no, málokto by chcel byť v koži tých vlkov.

Ešte raz si hlasno zívla.

„Nič sa nedá robiť, je ráno“ zašomrala si, nohy vsúvajúc do vydratých papúč. Otvorila okenicu, do chalúpky zvedavo vbehli lúče vychádzajúceho slnka. Zatriasla hlavou, rozstrapatené vlasy prihladila rukami. Aj vestu a halenu od zvyškov slamy otriasla.

Zívla si do tretice.

„Musím sa vody napiť, nech sa preberiem“ pokývala hlavou „zvečera si radšej skôr ľahnem, aby som dnešnú nevydarenú noc dospala. A vlčiskám tŕnie a bodľačie na noc po celej lúke vyčarujem, aby tu nemohli lietať a zavýjať.“

Z plechového vedra vody si naberačkou k ústam podniesla, chlipkala ju pomaly.                                       „Fuj, aká je teplá“ znechutene zvyšok vody do vedra chcela vrátiť, no ruka sa jej zatriasla a tak ho na dlážku vyliala. Znechutene rukou kývla a prázdnu naberačku zakvačila na kraj vedra.

Sťažka si sadla na stoličku, hlavu podoprela rukami a chvíľu len tak sedela, oddychovala, podriemkavala.

Za dverami čosi zamraučalo, strhla sa baba Jaga.

Otvorila dvere, dnu vbehol veľký čierny kocúr. A s ním slnečné lúče, skackali zvedavo kade-tade. Rýchlo zabuchla dvere.

„No, kde si bolo toľké časy, kocúrisko? Divná to bola noc, vlci tu vyli ako nikdy doteraz. Ani spať som nemohla“ posťažovala sa mu.

Kocúr chápavo zamraučal, obrovskými sírovo žltými očami zasvietil a babe Jage sa o sukňu obtrel.

„Tak veru, vidíš, bude to dnes dlhý deň, už radšej keby večer bol“ vzdychla si túžobne.

Kocúr zamraučal a vyčkávajúco sa na ňu zadíval.

„Veď hej, voľačo zjeme, tej hubovej polievky nám odvčera zostalo v hrnci“ prikývla. Z veľkého liatinového hrnca na peci mu do misky črpla. Aj sebe nabrala za tanier a zvyšok ešte kocúrovi do misky vycedila.  Jedla nenáhlivo, bez veľkej chuti. Kocúr svoju polievku schlípal raz-dva a teraz nedočkavo očami svietil o ďalšiu porciu.

„Na, dám ti aj túto“ vyliala mu do misky vyše pol taniera. „Ja si na cestu chleba vezmem a keď sa vrátim,  v peci rozkúrim a dačo uvarím potom. Máme pár netopierích krídel a aj žihľavy trochu nazbieram.“

Obtrela si rukou ústa.

„Ach,“ zívla si opäť „veru by som si ešte ľahla a oddýchla. Lenže treba na bylinky ísť a dačo aj uvariť musím. Slnko už vyšlo…“

Vzdychla si ospalo, prikyvovala strapatou hlavou. „Nedá sa nič robiť, bylinky treba.“

Papuče vymenila za vydraté topánky, zásteru s veľkými vreckami si zapásala, kus chleba do vrecka strčila,  tmavosivú kožušinovú vestu na seba navliekla (taká čudesná farba, ktožehovie z čoho ju kedysi vyrobili?).  Luskla prstami, košík z kúta pri okne jej do ruky skočil. Domček na kuracej nôžke sa k zemi sklonil, baba Jaga na lúku vyšla. Kocúr vykračoval popri nej, tichý a spoľahlivý ako tieň.

Po pár krokoch sa otočila späť k domu, príkazy dať mu chcela, no potom rukou kývla, veď domček na kuracej nôžke za tie časy čo v ňom žije dobre vie ako a čo má robiť – všetko vo vnútri strážiť a nedopustiť, aby dakto cudzí do neho vošiel.

 

 

Elena  Predná Hora 30.3.2018

 

 

Tornádo 7. – Nech sa nám premiér verejne ospravedlní. . .

20.10.2020

Zázraky nad zázraky sa dejú, milí spoluobčania. Vďaka nášmu premiérovi, pravdaže. Prezradím vám o nich viac práve teraz. A aj to, prečo očakávam jeho verejné ospravedlnenie občanom. Čo sú to za testy? Nakúpil v súčasnosti testy na ten celoplošný cirkus s pomocou malej firmičky z Trnavy, po 4 eurá i niečo – nechce sa mi hľadať presnú sumu. Tak vám [...]

Slniečko 5. – Akí sme?

20.10.2020

Akí sme? Čo by ste si tam dosadili? Uvažovali by ste polaritne – dobrí či zlí, láskaví či krutí, obetaví či sebeckí? Alebo skôr kontinuálne, že v každom je snáď nejaký kúsok dobra, a každý z nás občas urobí prešľap cez nejakú hranicu? O ľuďoch… Radkin Honzák je známy český psychiater a terapeut – už som ho kedysi spomenula v mojom blogu [...]

Tornádo 6. – Povedzme si pravdu, kto je tu nezodpovedný. . .

19.10.2020

Je to medzinárodná hanba, ako premiér Matovič obišiel pri príprave celoslovenského testovania s pomocou armády jej vrchnú veliteľku – prezidentku. Samozrejme nie pre ňu je to hanba, ale pre neho – a pre nás všetkých s ním. Mám voči prezidentke veľa výhrad, no teraz objektívne kopem „za ňu“. Tak sa trochu pozrime na súvislosti a dôvody toho jeho [...]

bielorusko nina beginská

Lukašenko výslovne zakázal zatknutie známej 73-ročnej aktivistky

21.10.2020 09:02

Nina Baginská sa vďaka svojej neúnavnej účasti na demonštráciách stala jedným zo symbolov protivládnych protestov.

Kokaín

Paraguajská polícia zadržala rekordnú zásielku kokaínu za 500 miliónov dolárov

21.10.2020 08:39

Drogy boli ukryté v zásielke drevného uhlia, ktorá mala byť dopravená do Izraela.

Lokca, koronavírus, ambulancia

Za lekárom, ktorý prehral boj s koronavírusom, plače celá Lokca

21.10.2020 08:30

Smrť všeobecného lekára z Oravy, ktorý v ružomberskej nemocnici podľahol koronavírusu, zarmútila širokú verejnosť.

okresný úrad, prednostovia

Vláda schválila výmenu prednostov na okresných úradoch

21.10.2020 07:13, aktualizované: 07:55

OĽaNO ešte na jar tohto roku avizovalo zámer vybrať prostredníctvom výberových konaní prednostov všetkých 72 okresných úradov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,712
Celková čítanosť: 4066044x
Priemerná čítanosť článkov: 2375x

Kategórie