otvorene

No o čom inom ako o rádioaktivite v našom živote? Je jej iba zanedbateľné množstvo a vôbec, ale vôbec neškodí? Takže hej, o tom v dnešnom blogu. Začiatok februára… Začiatok februára bol neradostný – médiá priniesli informácie o zvýšenej úrovni radionuklidu jódu 131, ktorý namerali v niektorých európskych krajinách. Je vraj úplne […]

Temnota sa rozprestrela všade dookola. Zatiahla nepriehľadnú sieť hviezdnou oblohou, aj hladinou mora, vietor zmĺkol. Zavládla tma a ticho. Modromodrý vták sa chúlil v temnote. Ukrývala tisíceré modrasté odtienky jeho peria, no i v tej čiernočiernej tme boli stále jeho súčasťou. Horúce slzy prerazili chlad noci. Modromodrý vták podišiel ku kameňu […]

Nuž, milí spoluobčania, ako inak, ak nie zázrakom alebo kúzelníckym trikom sa darí dlhodobo „regulovať primerane“ ceny energií na Slovensku? Takže už viete, o čom dnes pohovoríme v mojom blogu. Skutočne nám Fico zaisťuje lacnú cenu životných nákladov? Nie, ani zďaleka to nie je pravda. Cena elektriny je u nás aj v rovine minuloročných cien predražená […]

Krajina sa strácala v hustnúcej temnote. Nastupovala vláda noci. Nebo sa roztrblietalo tisícimi hviezdami a vrhalo ligotavé odlesky na hladinu mora. Nad morom zavial chladný vietor, silnel každým okamihom. Prinášal špľachot vĺn, narážajúcich na breh a ostrý slaný morský vzduch, ako tajný plač mora, znásobený tmou. Čajky usínali v bezpečí svojich úkrytov v […]

Slnko sa pomaly skláňalo k obzoru, zlatisté lúče pohládzali pobrežné skaliská a vrhali predlžujúce sa tiene na piesčitý breh. Vetrík nabral na sile a nedočkavo pobiehal ponad morskú hladinu. More šumelo, vlnky ticho tancovali v ústrety blížiacemu sa večeru. Čajky poletovali ponad more ako biele šípy, plné energie po popoludňajšom oddychu. Ich volanie sa nieslo do […]

Akého sveta sme súčasťou? A čo to znamená pre nás samých – byť jeho súčasťou? Prezradím vám tajomstvo – náš svet je taký veľký, aký veľký sme ho schopní vidieť. A nestačí ho len vidieť… O tom je dnešný blog. Sila a slabosť pohľadu… V prvej chvíli sa zdá, že byť súčasťou len malého, „svojho“ sveta je bezpečnejšie. Sú tam […]

More ticho-ticho šumelo. Slnečné lúče už nešírili žeravú páľavu, ale hriali, ich pohladenie šírilo príjemné teplo. Postupujúcim popoludním svet ožíval, malátnu idylku vystriedala svieža pohoda. Z diaľky sa vynorili obláčiky, striebristé a jemné. V belaso-belasej krajine priťahovali zrak. Nad more vzlietli aj čajky, s hlasným krikom poletovali nad vodnou […]

Aj lúče slnka zmalátneli, vetrík sa márne namáhal rozvievať páľavu popoludnia. Morská hladina bola nehybná, len občasná vlnka sa pozabudla a tíško šplechla na piesočnatý breh. Deň už neskákal ako zvedavý vrabec, zdalo sa, akoby v tom belaso-belasom súzvuku neba a mora sladko zaspal. Popoludňajšia horúčava uspala aj čajky. Žiadna nekrúžila nad morom. Všade […]

Sú dni, ako minulotýždňové… Čím sú výnimočné? O tom napíšem viac v dnešnom blogu. A hej, ešte jedna jedenástka. Že prečo? Nuž, blíži sa marec, moje srdce ním bije. Je to prelomový mesiac v mojom živote. Takže touto jedenástkou vítam prichádzajúci marec. Sú dni… Sú dni, ako boli tie v minulom týždni… Čím sú výnimočné? Nuž, bola […]

Slnečné lúče sa zabárali do bieleho piesku pláže, poludnilo sa. Vzduch bol horúci a voňavý tisícmi kvetov, rastúcich obďaleč. Na nebi nebolo ani obláčika. A tak belasá obloha splývala s vodnou hladinou v nekonečnej belasosti krajiny. Nekonečne modrú krajinu nerušili v tej chvíli ani biele čajky, usadené v nepatrnom tieni, vrhanom v horúcom poludní pobrežnými […]