Európsky deň národných parkov bol v nedeľu.
Žijem neďaleko Národného parku Muránska planina, tak sme sa v ten deň boli na Veľkej lúke poprechádzať.
Svorka detí a vnúčat vyrazila dopredu vodu v neďalekom prameni hľadať, keďže ju so sebou neprozreteľne nevzali – a tak krajina stíchla a ozývali sa zvuky lesa. Hlbokým tichom sem-tam zašramotil konárik. Malý pohoďák v kočíku zaspal tíško a hlboko v náručí hôr a ich sladkom čistom vzduchu
Pomaly som krajinou putovala a viedla som s ňou tichý dialóg, tak ako to mám rada. Niektorí ľudia sa prejdú krajinou autom či bicyklom a majú pocit, že ju už spoznali. Ja poznávam pomaly a do hĺbky. I ľudí tak poznávam, nepotrebujem davy, cez hranice môjho sveta ich púšťam iba niekoľko a približujem sa k nim dlho, krôčik po krôčiku. Úprimne, nerozumiem dnešnému náhlivému spoznávaniu.
Krajina mi odpovedala, načúvajúc trpezlivo jej tichému hlasu som sem-tam niečo odfotila, aj dva srdiečkové kamienky od cesty ma po chvíli sprevádzali. Slnečné lúče presvitali pomedzi stromy, roztrblietali krajinu v odtieňoch zelenej.
Na konárikoch mach, prezrádza čístočistý vzduch tejto krajiny
Ľudia, ktorí krajinu neprijímajú srdcom, ju s ich predstavou vylepšení len nivočia. Drancujú všetko, lebo „turistický ruch“ a „prachy, prachy, prachy“. Nám tak pod bytovkou vysekali kríky a turisti lezú „náučným chodníkom“ rovno popod balkóny. Keď o tom, že im nie sú príjemné davy ľudí, píšu ľudia žijúci v meste, v diskusiách dostávajú odpovede, že sa majú do hôr presťahovať. Otázne je, kam majú utekať ľudia z hôr, keď im niekto takto drancuje okolie. Inak, i obrovskú vŕbu, prvú potravu včiel vyťali, i dve nádherné slivky, ktoré už i plody prinášali. Su ľudia, ktorí sa nezastavia pred ničím vo svojej hlúposti a bezohľadnosti. Veru, presne kvôli takým sú i medzinárodné dni ochrany prírody či ten spomenutý deň národných parkov skôr výstrahou ako pripomienkou. Lebo pri nich ani v tých ochranných parkoch príroda nevie dych polapiť, i tam ich chcú zónovať a uberať z nich. Novoobjavené pleso je pre nich len mláka vody
Viete akých turistov mám rada? České rodiny, vynárajúce sa chodníkom od planiny s ruksakmi na chrbte a deťmi, ktoré viedli či niesli na rukách. Kráčali s úsmevom a tichým pozdravom po noci strávenej v prírode skorým ránom pred šiestou, keď som čakala pri horárni na bus do práce. Boli to ľudia prírodu si vážiaci a snažiaci sa jej rozumieť.
Striebristobiele chumáčiky semienok žiarili, rozprávkovo krehké biele hlávky.Zatúžila som sa ich dotknúť a tak som kočík na chvíľu odstavila na kraji cesty a vykročila k nim – hebké a jemnučké boli, dojemne krehké. Rýchlo som kráčala späť, lebo ani tu v prírode nebol pokoj od civilizácie a turizmu, aj napriek závore sa po tej ceste za čas našej prechádzky prevliekli tri autá a niekoľko turistov na elektrobicykloch.
Čaro planiny na svitaní sme s mojim najstarším dieťaťom ocenili v časoch, kedy tu spadla cesta a do práce do Revúcej sme sa sunuli so semaformi okľukou cez planinu. Semafor o piatej bol prázdny, a tak na minútu či dve niekedy na planine auto pristavila a fotili sme si. Prvé lúče slnka vytvárali trblietavé záblesky na tej rozľahlej ploche. Čas sa na chvíľu zastavil a ja som túžila zostať uprostred tej rozprávkovej krajiny.
V skorom ráne je planina čarovná. Kedysi dávno som ju zažila i večer, tiež je nezabudnuteľná. Dva dni som ňou putovala s deväťročným bratom, prespali sme v prírode. Chvíľu sa bál vlka, no po mojom uistení, že tam vlci nechodia a rozprávke pri pohľade na hviezdy dôverčivo zaspal. Nazbierali sme si za veľké vedro lesných jahôd za tie dva dni a večer som z nich urobila úžasnú penu s bielkami. a čiapkou zo šľahačky.
No i cez deň mala svoje čaro v nedeľu, vzduch sladko voňal
V tichom podvečere som na balkóne čaj pila, mesiac sa usmieval s porozumením môjmu smútku a viedli sme tichý dialóg. Moc a moc planine k tomu sviatku národných parkov prajem, aby sa jej nemohli dotknúť nenechavé ruky lumpov, ktorí túžia len po rozvoji turizmu s prílevom prachov. Stačia tie davy na sysľovisku navalené, nech nezavalia ešte i planinu. Aby aspoň niektoré mikesta zostali svetom, v ktorom môžeme dýchať.
Asi tak.
Elena
P.S.:
https://www.youtube.com/watch?v=yldsHgDF3Kw&list=PLvw_Ogw4jQw7kN6xl6_DwUOX2x7II3n4M&index=7
pekný májový blog... ...
Celá debata | RSS tejto debaty