otvorene

Už sedemnástka svieti v kalendári. opäť sa blíži zimy čas, ľad tvrdý srdcia naše pevne balí, hoc plameňom by horieť mali zas… Sú cesty peklom, vieme o nich dobre, kde pravda v kúte je a láska ticho žobre, kráčajú davy a nemajú už sily zakričať rázne „kde to zviťazili, kde to k nám prišli, kde to vládnu teraz, keď pravdu, lásku volali sme […]

Ako more sú spomienky, vo vlnách valia sa a divoký vietor veje, bol si v nich vedľa mňa usmiaty, spolu sme kráčali – a teraz tu nikto nie je. Márne sa rozhliadam, putujem v nich z miesta na miesto v čase, zakaždým pritom zomieram, zakaždým zomrieť chcem zase. Volám ťa a môj krik vnútorný bolestne nesie sa tichom, budem ťa hľadať všade na svete aj s mojim […]

Nemeckou veľvyslankyňou na Slovensku je žena. Barbara Wolf. Pôsobí cieľavedome. A podľa životopisu pracuje výkonne – z referentky ministerstva sa vypracovala na veľvyslankyňu. A dokonca verím, že skutočne vlastnou zodpovednou prácou sa dostala kariérne tam, kde je. Predtým pôsobila dokonca v regióne Kurdistan – Irak, takže sa nevyhýba prevzatiu zodpovednosti za […]

Stála som pri bytovke v prednohorskom tichu a tme. Sú špeciálne, tomu rozumejú len tí, ktorí žijú v náručí prírody. Ďaleko od mesta utícha ustavičné hučanie áut, ruch a osvetielkovanie mesta, ktoré nahrádza v dedinách nanajvýš tak ruch miestnej krčmy a sporadické verejné osvetlenie, prechádza pozvoľna do ticha miest, ako je to naše. Ticha a tmy, ktoré možno […]

Slnko hrialo, priezračný jesenný vzduch lákal k modrastým horizontom. Aj napriek teplou náručou objímajúcemu dňu som upratala balkón pred zimou. Muškáty našli miesto vo veľkom kvetináči na schodoch bytovky. Ale majorán i zeler v truhlíku na zemi sú sklom chránené pred chladom. A biele kresielka so stolíkom spolu so mnou veria, že príde ešte pár slnečných dní. […]

Niekedy vidíme to, čo nie je vidieť. Niekedy sa pozeráme, a pritom nevidíme ani to, čo je vidieť. A niekedy vidíme, hoci sa nepozeráme. Naozaj vidieť a vidieť a pozerať sa. Aký je rozdiel medzi týmito slovami? Tak sa na to pozrime. Dívame sa všetci, každý z nás má oči a okrem nevidiacich nimi každý vidí svet, no nie ten istý. Vidíme rozdielne veci v ňom. Lebo sú […]

Mám rada rozprávky. A vždy – už ako dieťa – ma zaujímalo to, ako to bolo ďalej. Ďalej, keď skončila tá rozprávka a zazvonil zvonec. Lebo už vtedy som vedela, že rozprávky bol síce koniec, ale príbehu nie. Ten predsa žije ďalej. Tak ako? Kde je ten most, ktorý spája príbeh s ďalším pokračovaním v štýle Veľkého príbehu? Aj dnes mi beží hlavou […]

Zasa pár slov o korone, ustavične je o čom. Tento raz je udalosťou avízované trestné stíhanie poslanca Kotlebu za šírenie nákazy. Údajne porušil karanténu https://www.aktuality.sk/clanok/835803/policia-preveruje-kotlebu-pre-mozne-porusenie-izolacie/ Ak porušil karanténu, nevystupujem proti tomu, spravodlivé potrestanie patrí každému, kto tak koná. Ibaže ja sa pýtam otvorene […]

Malé vysvetlenie, prečo by ste určite nemali chodiť do okolia Prednej Hory a Muráňa, ani prechádzať tadiaľ vôbec, vám teraz dám. Tak si kúpme autobus, povedalo moje najstaršie dieťa včera, keď sme sa vracali v tme domov. Ach, ach – veci často nie sú také, ako sa nám javia na prvý pohľad. Nie, nie je to o tom, že už nevieme čo od dobroty a topíme sa v […]

Vo chvíľach, keď mi je ťažko, snažím sa sledovať kvapky Dobra. Pripomenúť si, že sú ľudia, ktorí robia dobré veci nezištne a láskavo. Vietor rozvieva ich skutky ako semienka púpav, hovorím si. Som už raz taký naivný idealista, ktorý si praje, aby sme sa všetci správali čestne, aby svet bol bezpečným a láskavým miestom pre všetkých. Aby Dobro vo svete vyhralo nad […]