otvorene

Mám rada rozprávky. A vždy – už ako dieťa – ma zaujímalo to, ako to bolo ďalej. Ďalej, keď skončila tá rozprávka a zazvonil zvonec. Lebo už vtedy som vedela, že rozprávky bol síce koniec, ale príbehu nie. Ten predsa žije ďalej. Tak ako? Kde je ten most, ktorý spája príbeh s ďalším pokračovaním v štýle Veľkého príbehu?

Aj dnes mi beží hlavou občas otázka, ako ten príbeh ide ďalej.

Lebo príbehy ani v rozprávkach, ani v živote nekončia zazvonením zvonca. Končia často našou nerozvážnosťou, malosťou, strachom, predsudkami, kadejako – len nie zazvonením zvonca, po ktorom nasleduje pokračovanie Veľkého príbehu šťastne. Niektoré príbehy vraj aj dobre pokračujú, ak sú podporené našou životnou odvahou, nádejou a dôverou k osudu. Ak dokážeme ako rozprávkový hrdina kráčať neznámou cestou so srdcom, ktoré nám svieti na cestu a vedie nás tým správnym smerom.  No ale jasné, že to nie je jednoduché a ľahké, inak by  všetci takto robili. Vyžaduje si to morálnu silu, čistotu skutkov a zámerov. Práve tie sú našim mostom k budúcnosti, v ktorej je Veľký príbeh. Hovoria nám o tom rozprávky, to len my nenačúvame dostatočne ich tichému hlasu.

Mosty sú dôležité…

Pretože nám v živote pomáhajú preklenúť vzdialenosti. Putujeme nimi z jednej strany rieky na druhú. Vedú odtiaľ tam. A celý rad otázok sa nám v spojitosti s tým otvára. Načo by sme tam liezli, ak nás na druhom brehu nečaká zmysluplná cesta – šepká nám náš strach. To je predsa cesta Veľkého príbehu, tak si posvieť srdcom a vykroč konečne, šepká nám naša nádej.

Mosty sú…

Sú prechodom i medzi obdobiami života človeka – prepájajú ich. Aj šamani hovoria o siedmych životných prechodoch, v ktorých si volíme zakaždým medzi dvojicami anjel – démon, ktorí predstavujú konkrétnu cnosť a hriech. Zvláštne mi pripadá, ako sa to prepája s kresťanskou predstavou siedmych hlavných hriechov.

I medzi ľuďmi mosty vedú. Spájajú nás s tými, ktorí už zomreli, aj s tými, na ktorých nám záleží. Prepájajú nás s minulosťou a spomienkami. Medzi dvojplameňmi existuje zlatý most. A niektorí tvrdia, že sme všetci prepojení, medzi sebou a so všetkým existujúcim.

Málo mostov budujeme, ale veľa múrov – v dnešnej dobe je to veká pravda. Ach, ale to nikoho nenapomínam, ja sama som sa usadila na ostrove, ku ktorému vedie  iba jediný most  – dôvera.

Elena  6.11.2020