otvorene

Lekári nie sú nedotknuteľní bohovia. Dokonca aj keď ide o profesiu založenú na vysokej etike,ich správanie z môjho pohľadu dnes už nie je etické. O tom, ako sú podaktorí „nasledovníci Hippokrata“ u nás zameraní výlučne na peniaze, peniaze a peniaze pre seba svedčí aj tá skutočnosť, že po zrušení pôvodných poplatkov v ambulanciách mnohí z nich okamžite zavádzajú platby iné. Hľadajú akúkoľvek štrbinu v zákone, snažia sa zákony pokriviť či ohnúť, len aby na úkor pacientov vyťažili.

Mimochodom vysoko neetické je na celej veci i to, že lekárom vonkoncom neprekáža, že tie všemožné poplatky vyberajú od chorých ľudí (t. j. v stave núdze), ktorí za svoju poctivú prácu majú často mesačný príjem mnohonásobne menší ako oni.

Médiá uviedli ako príklad „poplatok za konzultačné hodiny“ – podľa denníka Pravda z 15.8.2015 ide o inovovanú verziu zrušeného poplatku za prednostné ošetrenie, pravdaže u niektorých lekárov až dvojnásobne drahšiu pre pacienta ako bol pôvodný poplatok. Dokonca si na objednávanie ku konzultáciám na pacientov najali súkromné firmy – tie to tiež nerobia zadarmo (a na ich chod sa poskladajú pacienti – ako výdavok navyše). Je to jednoducho sprosté ryžovisko  – to ich „vytváranie platených konzultácií pre pacientov“, či dokonca zazmluvnenie sprostredkovacích firiem k nim. V chápaní podaktorých slovenských lekárov etika zrejme znamená, že „môžem robiť to, čo viem vhodne prekrútiť v platnej legislatíve“ – hoci ani zďaleka to nie je v súlade s morálkou či dobrými mravmi.

Ak ide o konzultáciu po ordinačných hodinách, potom nielenže zdravotné poisťovne nemajú čo hradiť liečbu a lieky, ale ide zrejme o prax vykonávanú lekárom mimo povoleného rozsahu. Sú tu vlastne možnosti dve – buď má lekár schválený výkon praxe na 24 hodín denne – a potom neexistuje žiadne mimo ordinačných hodín, alebo má jasne a pevne stanovený čas výkonu praxe v rámci ordinačných hodín a mimo neho nemá čo ordinovať navyše. Neviem, čo na túto skutočnosť hovorí Ústredie inšpektorátu práce SR či slovenskí ústavní právnici, ale ja sa domnievam, že ak nejaký lekár pracovne (t. j. v súvislosti so zdravotným stavom a poisťovňou hradenou liečbou) konzultuje s pacientom po pracovnom čase na svojom pracovisku, tak stále vykonáva pracovný výkon – a potom ho treba rátať do jeho celkového limitu pracovného času.

Vykonávať liečebnú činnosť má lekár počas ordinačných hodín, preto sa to volá ordinačné hodiny. Ak konzultácie nie sú liečebnou činnosťou, tak neviem ktorý z lekárov má v predmete činnosti uvedené napríklad neliečebné poradenstvo.

Takýto postup lekárov navyše vytvára jednoznačne nebezpečný precedens – alebo azda môžu nad zákonom stanovený limit pracovnej doby začať vykonávať aj ostatné profesie? Napríklad taký šofér počas stanovenej bezpečnostnej prestávky bude spokojne šoférovať ďalej, pričom to zastreší nejaká firma zameraná na marketing???!

Ak takýto postup u lekárov nie je v súčasnosti v rozpore so zákonom a v slovenskom zdravotníctve môžu bez obmedzení a beztrestne šalabachtrovať firmy, ktoré vonkoncom nemajú v predmete podnikania poskytovanie zdravotnej starostlivosti, mal by minister zdravotníctva a vláda bezodkladne konať. Pretože všetky aktivity, ktoré sa v slovenskom zdravotníctve akýmkoľvek spôsobom(i nepriamo) napájajú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, je nutné urýchlene dostať pod kontrolu. V záujme bezpečia pacientov aj poriadku v systéme.

A o nič lepšie to s etikou nie je ani u podaktorých lekárov v nemocniciach. Spomeňme si na ich vydieranie kvôli platom v situácii, kedy ostatní ľudia sa zachovali morálne a štát kvôli platom nevydierali, hoci majú príjmy podstatne nižšie ako lekári.

Ich zamestnávatelia – neštátne zariadenia mnohým z nich nehradia odvody Sociálnej poisťovni.Ale následne z toho, čo do Sociálnej poisťovne naskladáme my ostatní,raz doktori vysoké dôchodkyz vysokých platov plynúce nepochybne spokojne zhrabnú. Ako uvádzajú vo výpovediach manažéri týchto nemocníc (v rámci vyšetrovania, ktoré na základe môjho podnetu rozbehlo voči neštátnym nemocniciam, dlhujúcim odvody Sociálnej poisťovni) – peňazí mali dlhodobo nedostatok, neplatili odvody Sociálnej poisťovni za svojich zamestnancov ako zamestnávateľ, pretože všetky peniaze minuli na platy personálu a zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu boli v troch etapách nútení zvyšovať platy lekárov bez dostatočného prísunu peňazí. Takže hádajte, ľudia, z čoho táto skvelá sociálna vláda zvyšovala štedro platy lekárov? Bolo to na úkor našej zdravotnej starostlivosti.

Takže mnohí tí veľkí bojovníci za svoje platy sú v skutočnosti hnusní vydierači, ktorí sa nehanbia pozrieť vám do očí a rovnako spokojne sa v nemocnici prizerať deň za dňom na to, ako na ich „nabalenie sa“ čoraz viac pacienti doplácajú. Predsa chcú mať platy ako na Západe – a tak čo tam po pacientoch.

Mimochodom, tiež tým vytvorili precedens, pretože zvyšovanie ich platov pokladám za rovnako protiústavné ako Ústavným súdom zablokované zvyšovanie platov sestier. A vôbec nerozumiem tomu, prečo doteraz vo veci Generálna prokuratúra nekonala.

Čo k tomu všetkému marazmu v zdravotníctve dodať za nás pacientov? Je hanba, ak tento štát nezadefinuje naše práva v oblasti zdravotníctva – a núti nás robiť skladačky na čoraz vyššie platy nemocničných lekárov na úkor našej zdravotnej starostlivosti, alebo na rôzne poplatky, ak sú v súkromnej praxi. Namieste by bolo zavedenie rodinných zdravotných účtov, z ktorých by sme hradili aj všetky zákonné poplatky – tak by sa dostali pod kontrolu.

Je to nehorázne, ak sa takto lekári správajú – a to nielen ku pacientom, svedčí to aj o ich arogancii voči ministrovi i vláde, ktorej zámer uľahčiť situáciu pacientom svojimi krokmi pošliapavajú.       Na Ficovom mieste by som im sekla po pazúroch veľmi tvrdo, pretože kvôli takýmto ich kúskom stráca dôveryhodnosť aj u svojich voličov tesne pred voľbami.

E.K. I. Predná Hora, 31.8.2015