otvorene

My „známi extrémisti a rasisti“ – ktorí sme v úvode tohto veľkolepého cirkusu poukazovali na možné riziká, spojené s príchodom veľkého počtu málo identifikovaných „utečencov“ do Európy –  sme sa doteraz nedočkali žiadneho verejného ospravedlnenia od nikoho z tých, čo verejne urážali všetkých ľudí, ktorí sa opovážili slušným spôsobom prejaviť iný ako „vítačmi migrantov“ presadzovaný názor. Hoci sa dnes zreteľne preukázalo, že nešlo rozhodne o planý poplach, zbytočné obavy a žiaľ, skutočnosť veľmi rýchlo predbehla aj tie najhoršie negatívne predstavy.

Veď niet sa za čo ospravedlňovať, nemôžeme predsa zovšeobecňovať na všetkých migrantov, že tisíce z nich sú gaunermi a kriminálnymi živlami, nie?

Kto to sem prichádza?

Nie, všetci migranti nie sú kriminálne živly a teroristi. Ibaže veľká časť tých slušných migrantov, ktorí sem prichádzali naozaj so svojimi rodinami začať nový život (a je jedno či kvôli rizikám vojny alebo z ekonomických dôvodov), sa veľmi rýchlo zvrtla a šla späť nielen po zistení, že boli klamaní a zavádzaní informáciami o podmienkach, ktoré ich tu čakajú. Ale tiež aj po rozhliadnutí sa okolo seba – kto všetko sa s nimi sem pritmolil.

Rozhodne už verím článku, medializovanému na sociálnych sieťach, v ktorom istý africký predstaviteľ upozorňoval, že do Európy sa vybrala veľká časť problémovej populácie Afriky (v tom lepšom prípade typu „miestny povaľač“, v tom horšom „kriminálnik“), ktorá sa nedokázala za desiatky rokov svojho doterajšieho života bezproblémovo zaradiť ani do jednoduchého života vo svojej vlasti, nie to adaptovať sa bez ťažkostí v ešte náročnejších podmienkach cudzej vyspelejšej a kulturálne značne odlišnej spoločnosti. Nečudujem sa preto, že ich pôvodné domovské krajiny späť po vyhostení prijímať nechcú – sú totiž radi, že sa ich zbavili.

Čo ukazuje súčasnosť?

Práve na dnešnej situácii – ktorá je zatiaľ smutná a zamyslenia hodná, ale naberá na tragickosti a podľa mňa dostane veľmi rýchly spád (ako som v mojom blogu napísala v článku DNES 106. – Kedy padne prvý výstrel tejto vojny? z 26.10.2015) – sa jasne ukazuje nesprávnosť a absurdnosť predstáv o tom, ako máme otvoriť hranice a srdečne vítať všetkých, ktorí sem chcú prísť, starať sa o nich všemožne a neprejavovať žiadnu opatrnosť, neklásť im žiadne podmienky, pripraviť im „chudákom“ pohodlný a šťastný život. Napriek všetkým výhodám a ústretovosti – alebo možno práve preto – totiž medzi migrantmi nevládne hlboká vďaka za poskytnutú pomoc, ale objavujú sa ich neadekvátne očakávania  a požiadavky, agresívnosť, nevďačnosť, arogancia a neúcta, výsmech. A ja si kladiem otázku, či je namieste v takejto situácii finančná pomoc a starostlivosť, poskytovaná týmto ľuďom. Chcete sa azda na úkor základnej životnej úrovne vlastných detí celoživotne skladať na pohodlný život bandy kriminálnikov a ešte aj platiť zvýšené náklady na políciu, ktorá nás ostatných bude pred nimi chrániť (navyše nedostatočne?!). Ja teda rozhodne nie.

Nemáme dosť financií na dôstojný život našich vlastných občanov, je potrebné zastaviť aj akúkoľvek finančnú pomoc pre takéto indivíduá a vynaložiť tie peniaze radšej na ochranu hraníc pred nimi, v tom má Fico pravdu.

Postoje Merkelovej, ktorá tvrdošijne (na základe vlastnej hlúposti alebo pod niečím tlakom?!) privolávala davy bez toho, aby zvážila dôsledky aj možné riziká a teraz zrazu otáča, vyhlasuje prísne zmeny, svedčia o jedinom – o tragickej skutočnosti, že u nej o žiadnu premyslenú koncepciu vedenia štátu nejde. Z jej terajšieho vyhlásenia o chýbajúcej kontrole nad migrantmi vyplýva jediné – že snáď pochopila konečne to, čo všetci už dávno vieme. Namiesto reálnych a ráznych krokov pri kriminálnych výčinoch migrantov – nediskriminačne „padni komu padni“ – však jej vláda použila vodné delá voči svojim občanom, ktorí proti ich výčinom protestovali. Už informácie o cenzúre, príkaze tajiť najskôr kriminálne výčiny, potom aspoň totožnosť kriminálnikov, aby sa postoje verejnosti voči migrantom nezhoršili, sú varovné – stavať politiku multikulturality na klamstvách a podvodoch, na zatajovaní pravdy – to veru podľa mňa nie je dobrý začiatok spolunažívania.

Navyše sa Merkelová snaží lepiť všetkým oči akýmsi „gulášom dôvodov“, kvôli ktorým tú hŕbu migrantov do Nemecka (a prenesene do celej EÚ) privolávala – sú to migranti, zúfalo unikajúci pred vojnou a hladom, ktorým my poskytujeme láskavosť, alebo lacná pracovná sila, ktorú si sem cielene pozývame? To je totiž dosť podstatný rozdiel – či niekomu poskytnem na krátku dobu pomoc a má byť za to vďačný, alebo či si vyberám pracovníkov – v takej situácii mám hádam nejaké kritériá, ktoré títo ľudia musia spĺňať aj svojim vzdelaním, aj pracovnými návykmi, aj jazykovou zdatnosťou  – a hlavne nekriminálnou minulosťou?!

A rovnako ako s Merkelovou je to s celou Európskou úniou, ktorej predstavitelia sa vyhrážajú „tým neposlušným“ odňatím eurofondov. Na to existuje jediná odpoveď – ak neexistuje seriózny a stabilný mechanizmus ich prerozdeľovania, potom vkladať tam peniaze našich občanov je zločinom, vlastizradou. Peniaze vkladané do fondov EÚ, kde sa o nich snažia rozhodovať vedúci predstavitelia EÚ ako o vlastnom vreckovom, by sme si mali radšej ponechať tu a podporiť za ne naše rodiny s deťmi, zvýšiť detské prídavky pre pracujúcich rodičov, skvalitniť životnú situáciu dôchodcov, zvýšiť platovú úroveň našich pracujúcich.

Kam smeruje takéto multi-kulti?

Fico má pravdu vo vyhlásení, že multi-kulti predstava o Európe zlyhala. Ibaže nezlyhala teraz – to sa len dlhý čas snažili niektoré krajiny túto očividnú pravdu maskovať. Klamali svojich občanov.

Práve druhé a tretie generácie prisťahovalcov robia paseku krajinám, ktoré ich prijali, takže to rozhodne nie je o dočasnej adaptácii. Títo ľudia sa stávajú teroristami a odmietajú kultúru krajiny, v ktorej žijú, nestotožňujú sa s ňou. Namiesto prispôsobenia sa krajine, ktorá ich prijala, sa migranti snažia vytvárať si tu druhý domov – problémové zóny, do ktorých sa bojí vstupovať už aj polícia domovských krajín. V nich teraz totiž de facto so súhlasom štátu (keďže nekoná a účinne nezasiahne, aby veci zmenil) neplatia pravidlá a zákony domovskej krajiny, ale vlastné zákony a zvyky, je to akoby štát v štáte. Lenže krajinu, v ktorej neplatia jasné pravidlá a zákony pre všetkých občanov rovnako, nemožno nazvať právnym štátom.  Je najvyšší čas takéto popletené chápanie „multi-kulti sveta“ vrátiť do tých správnych koľají.

Položme si otázku – ako ďalej?

Mali by sme pokračovať v doteraz neúspešných experimentoch „multikulti spolužitia“ s čoraz väčšou vervou a obeťami, ako sa nás k tomu snažia manipulovať tí, ktorí sem migrantov ťahajú? Aká by bola cena hľadania lepšieho modelu spolužitia a ústretovosti voči migrantom pre nás a k čomu by to viedlo? K tomu, že budeme brať ohľady a donekonečna sa prispôsobovať prisťahovalcom, len aby sme ich nenahnevali a neurazili – rušiť svoje tradície, prispôsobovať sa ich požiadavkám? K tomu, že vo vyspelej Európe dievčatá a ženy budú chodiť len v skupinách, prípadne s ochrankou? Že si nebudú môcť obliecť minisukňu či tielko v lete, že sa nebudú cítiť vo svojej vlasti bezpečne? Že ľudia nebudú chodiť na prechádzku so psom či zdobiť vianočný stromček, aby náhodou neurážali nejakých „hostí“ (no to nie je celkom správny výraz – hostí si sami pozveme, sú u nás krátko, pár dní, a snažíme sa vzájomne prispôsobiť – my aj oni), či skôr prisťahovalcov???!

Toto by sa len zhoršovalo – ak už teraz hordy gaunerov robia takúto paseku, čo by bolo o päť či desať rokov, keď by sa tu davy migrantov pohodlne usalašili a získali pevnú pôdu pod nohami? Kto z vás verí tomu, že títo ľudia tu začnú zodpovedne pracovať a slušne žiť? A toto nie je správna cesta, ako ich v Európe udomácniť – jediným možným reálnym riešením je pre každého migranta pravidlo – „ak tu chceš prísť, začneš žiť spôsobom života, ktorý je tu bežný, inak radšej neprichádzaj vôbec“. Ak niekto chce prísť sem, musí akceptovať tie zvyky a kultúru, ktoré tu máme. Inak tu chodiť nemusí.

Rovnako rýchlo je nutné vyviesť z Európy každého, ktoré poruší nejakým spôsobom zákon – aj s jeho rodinou. Pretože ľudskoprávne hľadisko hovorí, že „rodina má právo byť pokope“ – keď tu nenecháme kriminálnika, v záujme ochrany jeho ľudských práv by sme mali jeho rodinu poslať preč s ním, aby nezostal bez rodinného zázemia.

Taktiež urýchlene je potrebné dať do správnych koľají účinnú a efektívnu pomoc migrantom. Pre mnohých migrantov je náročné – až zjavne nad ich sily – prispôsobiť sa tunajšej spoločnosti a kultúre. Ak chce ktokoľvek migrantom naozaj pomáhať, nech ide s nimi do ich vlasti a tam nech sa realizuje, vytvára pre nich v ich domovskom prostredí podmienky.

Položme si tiež otázku – šlo o jednorazové zlyhanie?

Šlo o situáciu, že chudáci migranti sa ožrali a oslavovali Nový rok? Nie, ja si nemyslím, že toto bola situácia v štýle „prehnali sme to s oslavami“. Objavili sa úvahy, že šlo o „testovanie“ – kam môžu hranicu v spoločnosti posunúť, ako rýchlo a ako účinne dokážu zasiahnuť policajné hliadky, ak ich bude veľa. Myslím si, že šlo o premyslené zisťovanie ako zachytiť slabé stránky polície a jej možností v rôznych krajinách. A – žiaľ – zrejme veľmi rýchlo uvidíme, či sa mýlim.

A čo Európska únia a jej perspektívy?

Namiesto efektívneho spolku reálne hospodársky životaschopných a progredujúcich štátov sa stala EÚ spolkom združujúcim štáty hospodársky upadajúce, už od začiatku schopné účelových klamstiev, zavádzajúce o svojich hospodárskych výsledkoch typu Grécko, ktoré už dávno mali z EÚ vyhodiť – radšej im však zapchávajú ústa obrovskými „pôžičkami“. Pridružiť do spolku by sa navyše mala aj Ukrajina (už teraz im dávame „pôžičky“ a dotujeme cenu plynu!!!), či neskôr Turecko – no, to by teda bola partia. A ak Európska únia navyše tlačí Slovensko, aby dobrovoľne či nasilu prijalo časť z tej bandy, ktorá bez zábran napáda miestnych obyvateľov, v krajinách, kde ich prijali, drancuje a znásilňuje ženy, potom je najvyšší čas z takého spolku vystúpiť.

Prepáčte, nie vystúpiť – utekať.

Elena K. I.   Predná Hora, 13.1.2016