otvorene

Na úvod poviem jasne – podporujem oprávnenú požiadavku sestier o zvýšenie platov. (Nerobia nič iné, len sa porovnávajú s lekármi, ktorí si nárokovali od tohto štátu „platy ako na Západe“. A keďže sestry pracujú bok po boku s lekármi, pokladám za prirodzené, že sa porovnávajú s nimi.). Chybou vlády bolo neúmerne zvýšiť platy lekárov oproti ostatným kategóriám zamestnancov, pretože to vyvoláva oprávnenú nespokojnosť sestier.

Rovnako by si mali začať nárokovať zvýšenie platov aj všetci pracujúci – taktiež oprávnene. Túžba po vyššom plate je u zamestnancov z môjho pohľadu prirodzená aj motivačná, ide o to, aby bola aj realistická. Nemožno mať v jednom a tom istom štáte pre niektorých platy „ako na Západe“ – a pre iných podmienky ako v otrokárskej spoločnosti.

Ibaže čo sa deje?

Zo sestier, ktoré sa snažili o zvýšenie svojich platov naozaj už veľmi dlho a naozaj veľmi slušným spôsobom, sa teraz stávajú v očiach pacientov hnusné vydieračky. Pre pacienta je totiž dôležité, aby bol k nemu personál milý, dostal dobrú starostlivosť, nemusel nosiť do nemocnice toaletný papier, atď.  – platy sestier ho zaujímať nemusia, je mu to jedno. Aby sa pacient postavil na stranu sestier musí vidieť, že ony bojujú za JEHO ZÁUJMY a nie, že on má bojovať za záujmy ich.

Mediálna manipulácia víri vo vzduchu, cez sociálne diskusie sú podhadzované zavádzajúce informácie.

Je to však spôsobené nielen šikovnou mediálnou manipuláciou, ale aj nedomyslenými krokmi vedenia sestier, ktoré týmto spôsobom ku zvýšeniu platov určite nedôjdu. Môj názor na nešikovnosť, až zúfalú neschopnosť, ich vedenia nijako netajím – a odkedy som ho verejne pomenovala v jednom mojom článku (Dnes 37. – Bezmenný z 8.12.2014) sa to z môjho pohľadu len potvrdzuje.

Čo robia sestry nesprávne?

Nápad sestier s masovými dovolenkami či PN nebol vôbec šťastný. Rovnako zlý je ich spôsob komunikácie a prezentácie ich nárokov verejnosti. Nemajú dostatok sily, aby teraz nátlakovo získali úspech – príliš dlho váhali s radikálnym riešením, ak ho chceli naozaj použiť. Ich jediná šanca je, že nestratia podporu verejnosti, respektíve, že ju získajú (pretože teraz o nej niet ani reči).

Dokonca si myslím, že im hrozí to, že časť cúvne, časť bude „pre výstrahu“ tým ostatným potrestaná tak, že zostane bez práce. Uvidíme, či to tak bude – je to môj predpoklad.

Teraz sa tie menej uvažujúce môžu rovno napaprčiť a prestať čítať. Tie rozumnejšie nech ale čítajú a uvažujú.

Prečo sestry nemajú podporu verejnosti pre svoje požiadavky?

Pretože sa nikdy efektívne nesnažili získať ju. Nemohli myslieť vážne nápad s protestným zhromaždením, v ktorom chceli účasť verejnosti s požiadavkou „zvýšiť platy zdravotníkov“ – aj to tak s účasťou verejnosti dopadlo.

Verejnosť si pre svoje požiadavky komunikáciou vôbec nezískali. Komunikácia jednoducho bola a zostáva veľmi slabou stránkou slovenského zdravotníctva ako takého – počnúc manažérmi nemocníc a končiac – ako vidno, sestrami. To si, sestry, vážne nedokážete za ten čas postaviť do čela niekoho, kto vás bude kvalitne prezentovať a reprezentovať?

Navyše postoje pacientov a ich blízkych sa v tejto situácii voči sestrám postupne znegatívňujú – čo je celkom prirodzené a bolo potrebné s tým rátať – veď majú strach o zdravie i život seba samého, či svojich najbližších.

Na druhej strane aj tam ide o šikovný ťah, ako v súčasnej situácii zhodiť špinu na sestry, ktoré „náhle si vzali dovolenky a tým ohrozili starostlivosť o pacientov“.

Ako je to naozaj?

Každý, kto ovláda Zákonník práce, dobre vie, že zamestnávateľ musí dovolenku schváliť, potvrdiť svojim podpisom, môže vás z nej aj stiahnuť v prípade potreby pracoviska, takže výpadok sestier na dovolenky by naozaj nemal byť dôvodom k presunu pacientov do iných zariadení, ale v prípade problémov s tým súvisiacich by mal viesť k odvolaniu riaditeľa aj  celého vedenia nemocnice.

Každý z nás môže náhle ochorieť, či ako ženy dobre vedia – môže nám náhle ochorieť dieťa. Ibaže takýto masový rozsah práve v tejto situácii vzbudzuje naozaj podozrenie z nečestného postupu.

Neohlásené absencie v práci v dôsledku účelových PN pokladám aj ja za nečestnú hru – a určite by som takého zamestnanca v budúcnosti nezamestnala. Jednoducho je potrebné rozlíšiť zdravú hranicu a dôsledky svojho konania – slušný človek zostáva slušným v každej situácii. A neslušný sa síce nejaký čas pretvaruje, ale raz sa prejaví.

Časť sestier si to uvedomuje a zaisťujú prevádzku nemocníc za cenu čoraz väčšej únavy (a pravdaže aj hnevu voči „nezodpovedným“ kolegyniam). Podaktoré z nich nemajú kam odísť, nechcú za prácou do zahraničia a boja sa straty miesta, podaktoré neveria v úspech podujatia (a dávam im za pravdu – terajší spôsob realizácie úspech prudko znižuje, až vylučuje).

Ako by to mohli zdravotné sestry robiť správne?

Kritizovať je ľahko, to je každý múdry. Lenže ja uvediem aj postup, ktorý z môjho pohľadu môže byť úspešný – t. j. ktorý by som realizovala, keby som ich viedla ja (je to iba vyjadrenie skutočnosti, že u mňa konám bez prospechárskeho záujmu, keďže nemám žiadne mocenské ambície a sestry viesť určite nebudem).

Píšem, že vedenie sestier komunikuje s verejnosťou nesprávne.

Určite viac sympatií verejnosti by si sestry zachovali vytrvalou mediálnou komunikáciou v štýle – snažili sme sa slušne takto dlho, výsledok bol takýto. Lekári vydierali, získali platy .. a pozrite, ľudia, čo im vláda dala…“

K tomu by mohli uviesť pár čísiel ako to vyzerá v nemocniciach voči pacientom – „či sú naplnené stavy personálu početne aj odborne, čo všetko má robiť lekár a robí to sestra… A čo to pre pacientov znamená“. Viete to vy, sestry – a viem to aj ja, takže prečo s tým neoboznámiť masy národa?

Ak zameriavate komunikáciou pozornosť verejnosti na to, že Váš odchod spôsobí ohrozenie pacientov, tak za prvé to obracia zlosť pacientov proti vám a za druhé, to nie je pravda. Ohrozenie pacientov je tu už dlhodobo, systém sa znefunkčňuje.

Alebo je v poriadku, že u nás zomierajú aj ľudia, ktorí by zomierať nemuseli (napríklad na liečiteľné choroby!)?

Je podľa vás v poriadku, ak sa ľudské hyeny obohacujú na pacientoch (viď kauza onkologické lieky, úplatky, atď…)?

Je podľa vás v poriadku, ak sú „vykosťovaní“ mŕtvi?

Je podľa vás v poriadku, ak sa kopia dlhy aj v neštátnych nemocniciach a dlhujú odvody Sociálnej poisťovni, čím sa de facto musia skladať tí poctivo platiaci poistenci aj na dôchodky zdravotníkov týchto nemocníc?

Je podľa vás v poriadku, ak je prebytok lekárov na niektorých oddeleniach, hoci lepšiu starostlivosť by bolo možné zaistiť, ak by sa namiesto nich pridali sestry a peňazí by tým následne nemocnici na ich platy zostalo viac?

Je podľa vás v poriadku, ak sami zdravotníci nemajú zväčša odvahu hovoriť o bordeli, ktorý v zdravotníctve  vládne a snahu meniť ho?

Je podľa vás v poriadku, že za závažné pochybenia voči pacientom nebol doteraz odsúdený žiadny lekár na nepodmienečný trest?

Je správny spôsob zvyšovania platov, ak sa uprednostní zvýšenie platov menšieho počtu sestier pred prijatím ďalšej sestry?

Je podľa vás v poriadku, ak sa v niektorých zariadeniach píšu šichty lekárov na papieri inak (tak aby to sedelo legislatívne), ako sa v skutočnosti realizujú?

Je podľa vás v poriadku, ak sa znalecká činnosť (ktorá je pokladaná za náročnú a zodpovednú činnosť), či ďalšie aktivity vykonávané lekármi nezarátavajú do celkového času práce, ktorý môže zamestnanec odpracovať? …

Peniaze sa zo systému zdravotníctva závratnou rýchlosťou tratia. Sú to aj vaše peniaze, nerozumiete tomu? Dostať môžete iba z toho, čo sa do systému dostane a ostane v rámci neho pre vás – no riešením nie je dávať čoraz viac. Je nevyhnutné pomenovať všetky zlodejiny, ktoré peniaze odčerpávajú. Písala som o tom v toľkých článkoch na mojom blogu…

Ako by som to robila ja?

To ja by som ako vaša vodkyňa zamerala komunikáciou pozornosť verejnosti na to, že ohrozenie pacientov je tu už dlhodobo – a chceme to, my sestry, meniť.

Pomenovala by som verejne všetky nedostatky a nezačínala by som určite zvýšením platov. Vyzvala by som do naživo vysielanej diskusie premiéra Fica, ministra zdravotníctva,  generálneho prokurátora a vedenie zdravotných poisťovní, aby so mnou k národu pohovorili o situácii v zdravotníctve, na ktorú by som sa dôkladne faktograficky pripravila, uvádzala analýzy a porovnávania s inými krajinami.

1. Položila by som premiérovi Ficovi otázku, prečo sa všetky rozkrádačky odhalili len vďaka statočným zamestnancom, zvedavým novinárom či občanom alebo ich spolkom??? Komu tento bordel vyhovuje? Čo robia kontrolné úrady, ktoré sú draho platené z našich daní? Načo sú nemocniciam dozorné rady? A prečo nebol nikto doteraz potrestaný za tieto darebáčiny – naozaj máme takú bezzubú legislatívu a takých bystrých zlodejov? A dokedy ju budeme mať bezzubú, však je pán Fico právnik, snáď rozumie, čo je potrebné legislatívne zmeniť?ň

Dala by som Ficovi priamu otázku, nech na ňu odpovie národu –  prečo zvyšoval platy sudcom a prokurátorom a pridával im ďalšie výhody(de facto 15 plat!!!) – bolo za čo ich v tejto situácii oceniť, spravili pre národ natoľko záslužné veci, že ich chcel týmto spôsobom odmeniť???!!? Nemajú dôveru národa, ani podporu zvyšovania ich platov – kto a kvôli čomu teda podporoval zvýšenie ich platov?

2. Požiadala by som ministra zdravotníctva o vysvetlenie, prečo niektoré krajiny majú podstatne kvalitnejší systém zdravotnej starostlivosti, hoci my máme jedny z najlacnejších liekov, platíme zdravotné odvody aj rôzne poplatky, máme napríklad menej sestier na 1000 pacientov ako v podaktorých krajinách (oproti takému Fínsku je ich takmer len polovičný počet) – tak kam miznú všetky tie peniaze v slovenskom zdravotníctve?

3. Požiadala by som zdravotné poisťovne pohovoriť národu o cene CT a MR vyšetrení na Slovensku a aby ho porovnali s cenami v iných vyspelých krajinách (kde sú tieto poplatky aj niekoľkonásobne nižšie). Tým by sestry získali obrovský bod v očiach verejnosti.

4. Vyzvala by som verejne národ, aby podporil bezodkladné zrušenie súkromných poisťovní, pretože to nie je charita a jediný zisk, ktorý môžu tvoriť, je ten, že si berú časť peňazí zo zdravotných odvodov pre seba namiesto ich použitia v zdravotnej starostlivosti.

5. Oslovila by som zdravotné sestry, aby sa zo zdravotníckeho personálu zmenili na zdravotné sestry, ústretové a láskavé, aj keď sú vyčerpané a znechutené podmienkami v zdravotníctve, pacienti za to nemôžu.

6. A vo vzťahu ku platom by som určite vyzvala generálneho prokurátora dať podnet na Ústavný súd preveriť ústavnosť zvyšovania platov lekárov. Mám dôkazový materiál z oficiálneho vyšetrovania nemocníc – dlžníkov odvodov Sociálnej poisťovni a som ochotná dôkazy Ústavnému súdu poskytnúť.

Dávam do vašej pozornosti, sestry, že bod, týkajúci sa otázky platov, je až na poslednom mieste. Vtedy by som už totiž pre vás mala dostatočnú podporu verejnosti, ktorá by mala pocit, že si to sestry za to všetko, čo spravili pre zmenu, zaslúžia.

(Pre menej pozorných čitateľov ešte raz opakujem, že sa sestrám ako vodkyňa rozhodne neponúkam a len ich uvádzam do obrazu, ako by to mohlo byť lepšie. A myslím si, že nikto so zdravým rozumom si nevyberie vodcu, ktorý nemá rovnakú pozíciu a neriskuje rovnako ako ostatní, t. j. má stabilné miesto aj v prípade neúspechu – na rozdiel od nich!).

Takto – ako svoje požiadavky presadzujete teraz, sestry – ste na najlepšej ceste znepriateliť si verejnosť a zablokovať si šancu na zmenu na veľmi, veľmi dlhý čas.

Elena K. I.    Predná Hora,    15.1.2016