otvorene

V poslednej dobe sa slová „fašista“ a „fašizmus“ pretriasajú čoraz častejšie v slovenských médiách. Nálepkujú nimi novinári i politici bezhlavo a neprimerane – na rozdiel od pôvodne odborne vymedzeného významu tohto pojmu – čokoľvek, čo sa im nepáči a nie je im po vôli. Hovoria o hnutí, ktoré potláča ľudské práva a neakceptuje ľudské slobody, neberie do úvahy práva niektorých skupín občanov, t. j. vytvára nerovnosti.

Používajú ho ako urážku, nadávku.

Na jednej strane ich profanácia uvedených pojmov vedie k tomu, že málokto už takéto označenie berie vážne, že sa stáva otrepaným a stráca svoj význam. Prestávame ho „počuť“.

Na strane druhej však sú týmto spôsobom na Slovensku v snahe o zastrašenie označovaní ľudia vládnej moci nepohodlní, ktorí sa neboja zaujať otvorene občiansky aktívny postoj a vyjadriť kritický, nesúhlasný názor s tým, čo sa deje.

A že sa toho na Slovensku deje…

V prvom rade sa ale pozrime na to, čo fašizmom naozaj môžeme rozumieť.

Fašizmus je prepojením záujmov podnikateľských a vládnych kruhov, je korporativistický a imperialistický. Z môjho pohľadu jednoducho pochopiteľný popis fašizmu poskytuje Martin Bullák v článku Fašizmus je reálny a živý na websídlemenejstatu.sk – vychádza pritom z Flynnovho diela „As we go marching“ (1944), uvádza jeho 8 základných rozpoznávacích znakov.  A čuduj sa svet –  v štáte, ktorý možno označiť ako fašistický  –  charakteristické znaky sú:

• cenová a mzdová kontrola, ktorá zahŕňa reguláciu všetkých priemyselných odvetví, kategorizáciu a organizáciu všetkých profesií, zdanenie všetkých tovarov a služieb,
• sústavné míňanie a zadlžovanie, rast štátnych dlhov,
• obrovská byrokracia,
• militarizmus – nekonečné vojenské vyzbrojovanie a neustále vojenské akcie proti „cudzím nepriateľom“.

Ak sa pozrieme optikou dneška – milí spoluobčania, dobre sa rozhliadnite okolo seba, nič vám to nepripomína?

A teraz sa pozrime bližšie na problematiku fašizmu, ako to vidím ja.

 Praví fašisti sú podľa môjho názoru tí, ktorí

• sa správajú bezohľadne a necitlivo práve voči najslabším skupinám obyvateľstva – rodinám s viacerými deťmi, starým ľuďom, ľuďom zdravotne postihnutým či inak vážne chorým…
• sa spokojne dívajú na úpadok zdravotníctva, sociálnej oblasti, školstva, potravinovej sebestačnosti s vedomím, že oni sami naryžujú a potom raz spokojne odkráčajú, bez akýchkoľvek dôsledkov za devastáciu krajiny a ľudí v nej,
• z nás zdierajú vysoké zdravotné odvody, no za ne nám zaisťujú nekvalitné služby, prestarnutý a neschopný personál, plesnivé postele a politický dosadený manažment, vyrábajúci nehorázne dlhy, ktoré následne platíme „my všetci“,
• nútia nás vkladať do dôchodkového systému čoraz viac poistných odvodov na dôchodok, no hovoria o znižovaní už beztak úbohých dôchodkov v budúcnosti,
• popri rozkrádaní stoviek miliónov eur v tomto štáte ohlupujú národ rečami, že je skvelé pridať dôchodcom mesačne 1,90 eura,
• na kriminálnika vo väzení vynaložia z našich daní denne aj vyše 70 eur, na „liečbu“ alkoholika viac ako 45 eur denne, na migranta i 1500 eur mesačne, no rodinám ošetrujúcim svoje postihnuté dieťa, manžela či rodiča po celé roky nezvyšujú žobrácky cca 250 eurový príspevok mesačne, pretože „niet z čoho“ a rodičom vážne chorých detí odkážu, aby sa súdili so štátom,
• sa chvália žobráckymi mzdami Slovákov ako našou „výhodou“, a vyrábajú čoraz viac „chudobných pracujúcich“ – a to i VŠ vzdelaných,
• nezaisťujú ľuďom v práci dôstojné pracovné podmienky a spravodlivú cenu za ich prácu,
• nielenže nerobia účinné kroky proti gaunerom, podnikajúcim podvodne, ale poskytujú im ešte aj štátnu pomoc,
• majú na rukách krv tisícok ľudí, ktorí si siahli na život v dôsledku zlej sociálnej situácie či bezvýchodiskovosti v dôsledku exekúcií,
• nás ženú do zbrojenia, vojenskej spoluúčasti a budovania vojenských základní,
• ponechajú na slobode kriminálnika, škrtiaceho vo vlaku bezbranné dievča a osočujú ľudí, ochotných na úkor vlastného času a peňazí pomáhať chrániť bezpečie cestujúcich,
• priznávajú ľudské práva páchateľom, vrahom, a nie aj ich obetiam.

Takých ľudí ja pokladám za pravých fašistov.

Elena Ištvánová   Predná Hora, 26.4.2016