otvorene

Keby nás „extrémistov“ boli počúvali „odborníci Európy“ včas, v úvode migrantskej krízy, tak by teraz fungovali efektívne opatrenia voči migrantom, ktoré by mnohým terajším – a hlavne budúcim – ťažkostiam predišli. Bolo nutné prijať v tej dobe dôsledné opatrenia na zamedzenie ich príchodu – nič iné totiž fungovať nebude. V hre je totiž budúcnosť Európy po všetkých stránkach – bezpečnostná, spoločenská, ale i hospodárska a sociálna.

V dnešnom článku ešte raz pouvažujem – ako niekoľko krát predtým v mojom blogu – o migrantoch a ako to s nimi pôjde ďalej…

Bude migrantov pribúdať?

Migranti z Blízkeho východu a Afriky do Európy putovať neprestanú. Pokúšajú sa do Európy nejakým spôsobom prekĺznuť, či preraziť hranice i nasilu. Prichádzajú čoraz menej vzdelaní, čoraz menej ochotní a schopní pracovať, čoraz menej prístupní predstave prispôsobiť sa životu v tunajšej spoločnosti. Navyše zároveň v rámci politiky prisťahovania rodín by potom za každým „už prišlým“ prišla kopa ďalších ľudí – jeho rodinných príslušníkov.

Dokážeme ich začleniť?

Väčšinu určite nie. Nekvalifikovaných,  nevzdelaných a dokonca často i nevzdelateľných ľudí, bez ochoty pracovať nedokáže vo väčšom množstve začleniť bez ťažkostí žiadny, ani neviem ako vyspelý, štát.

Európa nie je pripravená zvládnuť ani začlenenie moslimov, ktorí sú na rozdiel od nej nábožensky silne podchytení, majú úplne odlišné predstavy o spôsobe života spoločnosti, aj nízku toleranciu k iným náboženstvám či odlišnému spôsobu života – a problémov s nimi preto bude podľa môjho názoru pribúdať.

Už teraz je mnoho obyvateľov Európy vystrašených a znechutených, takže sa kumuluje napätie. Namiesto prispôsobovania sa „prišelcov“ totiž spoločnosť nútia prispôsobovať sa im, obmedzovať svoje tunajšie zvyklosti, „aby sme ich neurážali“… Takáto multikulturalita určite fungovať nemôže – a z môjho pohľadu platí jediný spôsob integrácie kohokoľvek kamkoľvek – ak niekto niekam príde a chce tam zostať, musí sa miestnym zvyklostiam prispôsobiť.

Nájde sa spoločné účinné európske riešenie?

Neschopnosť európskych predstaviteľov spraviť rázne kroky a celý rad ich nezmyselných krokov (ako pozývanie migrantov Merkelovou, nanucované kvóty) doviedla k tomu, že namiesto spoločného účinného postupu sa jednotlivé štáty logicky snažia zaistiť vlastné hranice a obyvateľstvo týchto krajín chce utekať z takéhoto spolku.

Neverím, že dokážu spoločné efektívne riešenie krajiny EÚ prijať. Určite nie je riešením strieľanie migrantov, dokonca ani ich prevádzačov – pretože aj také návrhy už zaznievajú. Napriek tomu sa obávam – ako som napísala už pred časom  – že takéto tragické situácie prídu a veľmi rýchlo rozpútajú peklo.

Uvažujme spolu, aké riešenie by bolo rozumné v tejto situácii.

Turecko nie, nie, nie…

Povedzme si rovno – to už sme na tom tak zle, že sa budeme tváriť, že bezpečnosť Európy a jej budúcnosť zaistí spoľahlivo krajina, ktorá ani členom únie nie je?

Žiadna zmluva EÚ s Tureckom nebude záchranou, lebo neverím v jej dlhodobejšie fungovanie a už vôbec nepokladám za únosné riešenie dávať na nich dlhodobo miliardy…

Navyše nápad tváriť sa, že Turecko je akože krajinou EÚ, pokladám za hotovú katastrofu. Veď to poznáte – keď máte v živote niečo „akože“, tak to je celé zle… 

Bezvízový styk pre Turkov pokladám za veľmi zlý krok. A podľa môjho názoru je nešťastným riešením akýkoľvek spôsob spoločného európskeho riešenia problematiky migrantstva s Turkami, pretože jasne prezentujú svoju neochotu plniť podmienky, sú nespoľahliví a už teraz sa snažia vydierať.

Grécko nie, nie, nie…

Ani podpora Grécka, aby sa na jeho hraniciach spravili zátarasy a vojenské hliadky, nepostačí. Sú to zbytočne vyhodené peniaze len na upchatie jednej z dier.

A čo hranice s Talianskom – veď ono sa stáva pre migrantov výhodnou možnosťou práve pre podstatne členitejší terén ako Grécko – ako ich ustrážime? A čo ďalšie možné cestičky prechodu? A zásadná otázka – koľko sme ochotní a schopní obetovať, investovať do neustáleho stráženia hraníc? Ak budú podmienky a možnosti pre migrantov lákavé, budú hľadať akékoľvek spôsoby a možnosti, aby sa za svojim vysnívaným životom rozbehli. Nebudú pri nich brať ohľad na nikoho a na nič.

Kvóty nie, nie, nie…

Nadeliť migrantov v akomkoľvek množstve ako „darčeky“ krajinám, ktoré ich odmietajú prijať, pokladám za úplne scestný nápad. Navyše by sa museli deliť ich veľké počty a „už navždy“. Ani včera odmietnuté „vyplácanie sa z povinnej kvóty“ by nebolo vhodným riešením – odkiaľ by sme nabrali stámilióny eur ročne? Ibaže aká je alternatíva – nútené prijímanie tisícov ľudí, ktorých nám sem niekto proti našej vôli pošle?

Niet ich z čoho u nás živiť, naši vlastní občania živoria. Ako by sme prišli k tomu, že na migranta dáme niekoľkonásobok toho, čo má na živobytie dôchodca po desiatkach rokov poctivej práce, či pracujúci človek za živobytie celej svojej rodiny?!

Pri ich nútenom príchode by sme museli investovať obrovské peniaze do ich života – predpokladám navyše, že bratské krajiny spoločenstva by nám nadelili „ten zvyšok“ – nevzdelaných a nevzdelateľných, kriminálnych, problémových ľudí. Ale zasa nie natoľko padnutých na hlavu, že by chceli celoživotne zostať na Slovensku, snáď by sme vynakladali peniaze na to, aby sme ich strážili, nech nejdú inam a nebúria sa tu, nevystrájajú?

Ak chcú mimovládky porovnávať našu životnú úroveň s úrovňou afrických krajín, „že sa máme lepšie“, tak sa pýtam, prečo nás neporovnávajú s lepšími, ale len s horšími… Potrvá vraj podľa odborníkov ďalšie polstoročie, kým by naše mzdy dosiahli približnú úroveň európskych – aj bez migrantov. Navyše by sme ich mali prijímať v situácii, že nemáme na dôchodky našich vlastných občanov a štát ich plánuje ešte znižovať, začína od budúceho roka zvyšovať vek odchodu do dôchodku každoročne o tri mesiace, čo by si podľa môjho názoru zaslúžilo súdny proces s tými, čo za takéto opatrenia proti vlastným občanom dvíhali ruky.

Nespokojnosť občanov narastá. A to sme ešte nezačali splácať grécky dlh (ale určite začneme – od roku 2022), veď sme si  požičali, aby sme im mohli požičať…

Nemyslím si ani – ak odmyslíme ekonomickú stránku problematiky, či by sa migranti na Slovensku dobrovoľne alebo nútene usídlili – že by tu ich väčšie počty žili v pokoji. Rušiť Vianoce, chov prasiat a zabíjačky, stavať mešity – ktorý politický samovrah by to tu chcel zavádzať?

Iste, šlo by to, keby sme tu mali „stále základne NATO“, o čo náš terajší prezident na summite požiadal na základe neviem čieho splnomocnenia. To by občania museli držať hubu a krok a „migranti by húfne chodili pomáhať našej ekonomike“ tým, že by sme živili ich početné rodiny. Nechcem zanechať svojim deťom takú budúcnosť a takú krajinu. Preto ja prvá by som zdvihla ruku za predčasné voľby, predčasné prezidentské voľby, aj za odchod z EÚ.

Čo s migrantmi ďalej?

Je to mimoriadna situácia a v nej musia platiť mimoriadne opatrenia.Ide o opatrenia navrhované bezpečnostnými analytikmi, pokladám ich za rozumné a nevyhnutné.

Jediné účinné riešenie je spraviť okamžite zmeny v prístupe a migrantov nepúšťať do Európy. Prehodnotiť pravidlá pôvodného európskeho prístupu k migrantom, vykladať všetkých za hranice a neposkytovať im žiadnu pomoc, inak sa celý ten príval nezastaví, bude narastať. Mali by byť presúvaní do zberných táborov s poskytnutím iba základných hygienických potrieb a jedla, nič viac. Migranti jednoducho musia pochopiť, že zlepšovať si ekonomickú situáciu sociálnymi dávkami v Európe nie je prijateľné riešenie. Že tadiaľto cesta nepovedie. Že v konečnom dôsledku musia oni sami prevziať zodpovednosť za svoj vlastný osud a vybojovať si zmenu k lepšiemu vo vlastnej krajine.

A ako bonus riešenia by som ja doplnila zaviesť ihneď trestnoprávnu zodpovednosť politikov, vrátane predstaviteľov EÚ, za nesprávne rozhodnutia a tým spôsobenú škodu. Nie je predsa mysliteľné, aby sme donekonečna tolerovali, že niekto bude navrhovať sprostosti, na ktoré my bežní občania doplácame, škodia nám – a potom spokojne nabalený odíde na politický dôchodok.

Terajšia situácia je časovanou rozbuškou.

Predpokladám, že nestabilita, neudržateľnosť tejto situácie a narastajúce napätie k nejakej zmene povedú. Je však otázne, aká to bude zmena – či bude v prospech obyvateľov Európy i migrantov samotných.

O tých ľudí ako o ľudí totiž nikomu nejde.

Niektorí v nich vidia lacnú pracovnú silu, v cudzom prostredí navyše ľahšie zneužiteľnú, veď to vidíme na situácii našich ľudí, ktorí šli za prácou „do vyspelých krajín“ – v porovnaní s miestnymi sú vždy kdesi na chvoste. Migranti by veľmi rýchlo zistili, že im tu ruže nepokvitnú.

Podľa medializovaných údajov až takmer dve tretiny z nich (60%) sú migrantmi ekonomickými. A už nám je jasná podstata u nás v poslednej dobe prezentovanej rétoriky „ako nevyhnutne potrebujeme ekonomických migrantov“ – nefunguje totiž politika ich návratu, pôvodné krajiny ich prijať zväčša odmietajú. Čo sa potom s nimi deje – zostanú v krajine, do ktorej prišli? Verím, že tieto bratské krajiny EÚ by sa mnohých z nich chceli zbaviť a presunúť ich k nám.

Navyše, pracovať nielenže podaktorí migranti nevedia (vzhľadom na nízku úroveň vzdelania a kvalifikovanosti), ale hlavne nechcú. Pre veľkú časť z nich je výhodné zostať na sociálnych dávkach, médiami prebehla i správa o rodine migrantov, poberajúcej v Rakúsku podporu 8250 eur mesačne.

Do budúcna však aj migráciu podporujúci prístup v štýle „tí šikovnejší nech prídu“ znamená hotovú katastrofu pre ich domovskú krajinu. Zanecháva totiž v krajine, odkiaľ sa uteká, veľmi zlú perspektívu budúcnosti. Čo s tými krajinami bude, ak tí šikovní odídu? Neverím, že by sa vracali späť „po zlepšení situácie, raz nevedno kedy“.

Na čo sa treba pripraviť

Slovensko teraz čelí nezmyselnej kritike za jasne oprávnený zásah s postrelenou migrantkou, ktorá porušila nezákonne naše hranice. Pritom každý štát má nielen právo, ale aj povinnosť svoje hranice chrániť a paradoxne – len v marci a apríli na turecko-sýrskych hraniciach prišlo o život 5 migrantov, z toho jedno dieťa a 14 boli vážne zranení.

Budeme určite vystavení i rastúcemu tlaku stiahnuť žalobu za kvóty v súvislosti so slovenským predsedníctvom v únii od 1. júla 2016 a „viac integrovať migrantov“, pretože únia nevie čo s nimi a nedokázala so doteraz rozhýbať k nutným racionálnym opatreniam, ktoré som popísala.

A určite aj „opatreniam proti extrémizmu“ – hoci ide len o reakciu na dlhodobé neriešenie rastúcej nespokojnosti občanov s vlastnou životnou situáciou, aj s riešením migrantskej situácie. Ibaže je to len hra o čas, hlúpa a nezmyselná, pretože ekonomické vydieranie  ani politický nátlak a hrozby fungovať nemôžu.

Je to len o čase, kedy sa domček z karát zosype – ako som už kedysi napísala v článku DNES  106. Kedy padne prvý výstrel tejto vojny… 

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2015/10/26/dnes-106-kedy-padne-prvy-vystrel-tejto-vojny/

Potom rýchlo uvidíme zmenu rétoriky našich „odsudzovateľov“…

Nemyslím si tiež, že je vhodnou stratégiou zo strany Slovenska vyčkávať na hľadanie múdreho riešenia v rámci EÚ. Zjavne by sme sa mali pripraviť na uzavretie hraníc a ochranu svojho územia proti nelegálnemu prieniku. Postaviť ploty včas.

Nie, riešenie situácie nie je ľudsky jednoduché. Neteší ma. Ale je nutné. A čím dlhšie s ním budeme otáľať, tým horšie.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 12.5.2016