otvorene

Situáciu v slovenskom zdravotníctve sme si včera popísali. Nejaké riešenia pripravuje vláda Róberta Fica, o tom nakoľko tieto kroky budú priaznivé pre občanov a nakoľko by boli efektívne pre slovenské zdravotníctvo, som napísala svoj názor včera.

Takže dnes budeme pokračovať v úvahe zo včerajšieho blogu tým, že sa pozrieme na nejaké riešenia, ktoré by z môjho pohľadu mohli vec zmeniť k lepšiemu.

Ako problém riešiť?

Jednoducho. Ústava SR, stále platná, hoci by ju niektorí tak radi okresali – garantuje občanom bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V rámci nej by štát mal zaistiť našu liečbu v potrebnom rozsahu. Nemali by preto existovať žiadne poplatky či doplatky, pretože sú to iba choré zadné vrátka, ktoré sa snaží do systému štát vpasovať. Ak nás lekár dokáže vyliečiť bez liekov, nuž nepotrebujeme na lieky doplácať. Ak sú však pre naše vyliečenie lieky nevyhnutné, potom sú a musia byť tieto lieky nevyhnutnou súčasťou ústavou garantovanej bezplatnej liečby.

Má ju zaistiť štát.

Je to jeho povinnosť. Samozrejme, že každá minca má dve strany, preto si myslím, že ak by štát nebol schopný plniť voči občanom svoje povinnosti, potom nemá čo voči nim uplatňovať ani svoje práva.

Ak štát nie je schopný svoje povinnosti voči občanom napríklad pri zaistení Ústavou SR garantovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti naplniť, trebárs kvôli nedostatku financií, bezodkladne musí začať realizovať úsporné opatrenia – napríklad obmedziť výdavky na zbrojenie, okresať pomoc migrantom, neposkytovať pôžičky iným krajinám EÚ – pretože kde nie je, tam ani čert neberie.

Myslím, že už samotná úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti u nás na podklade platenia zdravotných odvodov je v nesúlade s tou pôvodnou garanciou bezplatnej zdravotnej starostlivosti, pretože zákony štátu sú podriadené ústave ako jej najvyššiemu zákonu. A ak zákony upravujú bezplatnosť, potom môžu ísť nad jej rozsah ústavne vymedzený, ale nie podeň.

Navyše podmienenie poskytovania zdravotnej starostlivosti zdravotnými odvodmi podľa mňa logicky predpokladá, že musí ísť o odvody zaplatené (a nie len o teoretickú povinnosť platiť ich zo strany toho, kto zdravotnú starostlivosť prijíma), t. j. neplatiči by mali plne hradiť zdravotnú starostlivosť. Ak je neplatičom zamestnávateľ, logicky by mal tieto platby uhrádzať za svojich zamestnancov v plnej výške on sám – a nie ostatní solidarizujúci poistenci.

Ak niekto tvrdí, že iba bezodkladná zdravotná starostlivosť má byť bezplatná pre všetkých a odkladná nie, ide o nesprávny výklad Ústavy SR, kde sa nič podobné neuvádza.

Ak štát chce určiť časť zdravotnej starostlivosti ako „základný bezplatný balík“ a ku zvyšnej by si mali pacienti priplácať, potom je potrebná aj otvorená verejná diskusia o tom, čo bude obsahovať základný balík, hradený z poistných odvodov a komu sme na čo ochotní priplácať. Bude jednoznačne nutné zaviesť systém malusov a bonusov.

Predovšetkým ale je potrebné otvorene a verejne diskutovať o tom, či nezachovať garanciu služieb štátu v oblasti zdravotnej, sociálnej a vzdelávacej. V takom prípade je potrebné ich hradiť priamo zo štátneho rozpočtu, zrušiť platby povinných poistných odvodov a s tým zároveň ušetrí zdravotníctvo i obrovské sumy, ktoré v súčasnosti idú „ako zisk“ zdravotným poisťovniam. Pretože ak sa majú platiť nemocniciam a lekárom reálne sumy za služby a pacientom poskytovať služby podľa ich potrieb, bez obmedzovania pochybnými finančnými limitmi, môže to potom rovno uhrádzať ministerstvo zdravotníctva a môžeme úplne zrušiť zdravotné poisťovne. Hovoriť o zdravotných poisťovniach je totiž pri ich súčasnej podobe a fungovaní na Slovensku také absurdné, ako na Slovensku hovoriť o spravodlivosti. Čo vlastne poisťujú – základnú zdravotnú starostlivosť? Na tú predsa máme všetci nárok. Skrátka kde nič – tu nič.

Ja osobne si myslím, že sú oblasti, pri ktorých v štáte nemožno polemizovať o ruke trhu a ziskovosti. A že zisk by v nich nemal byť vôbec – jednou z nich je oblasť ochrany zdravia a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Pre koho dobro by popísané zmeny boli?

Predovšetkým v prospech občanov – pacientov, ktorí si poctivo platia zdravotné odvody. Pretože o ich dobro mi hlavne ide. A samozrejme prospeli by i celej sieti zdravotníctva – zdravotníckym pracovníkom, nemocniciam. Jediný, komu by neprospeli, sú zdravotné poisťovne, ktoré pokladám za prebytočný element a ťahač peňazi, keďže skutočne nerozumiem, čo pre nás poisťujú.

Pravdou je – na rovinu a nahlas – že keby som si mala sama kupovať takéto služby, aké za naše peniaze pre nás zdravotné poisťovne v slovenskom zdravotníctve zaisťujú, nikdy by som si ich nekúpila. Vy azda áno?

A čo záverom?

Človek, ktorý štátu platí po celý život čestne dane a odvody, si zaslúži od štátu kvalitnú starostlivosť.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 1.10.2016