otvorene

Michal Tučný bol dobrý spevák a statočný človek. Svoj neľahký životný osud znášal čestne. Jeho pesnička Měl jsem rád znela námestím predminulú sobotu na Hubertovej jazde v Revúcej, kam sme zašli s mojou najstaršou (dcérou Kikou) podporiť moju najmladšiu – jazdkyňu Jazmínku. Jasné, túto pieseň si pamätám z mladosti, možno aj vy. A tak keď si teraz bilancujem kto a čo všetko má dvierka v mojom srdci, uvedomujem si ako veľa som toho, čo mám rada, v srdci mala – zďaleka by to nezahrnula jedenástka blogov – a tak to dnes zhŕňam do dvierok s názvom „měl jsem rád…“.

Měl jsem rád…

Měl jsem rád pár písní, v nich jsem žil… Cesty toulavý – tý, o kterých jsem snil, … tenhle kraj, práci,… Stín stromů, říční proud, štíty hor,… dětský smích… vlání koňských hřív… něco moudrých vět, co měl jsem znát už dřív… slunce zář, když hřála do tvých zad… i tenhle svět…

Nuž, mala som v mladosti iné srdcovky – Žbirkove pesničky, ale počúvala som i country, Roxette, Mercuryho. Neskôr i keltskú hudbu, relaxačnú so zvukmi prírody. Mojou srdcovkou z posledných rokov bola Scarborough Fair. Z klasiky som milovala Čajkovského hudbu k opere Sadko – lode plávajú na mori a spieva tam vták šťastia…

Mňa lákali severské krajiny – Írsko, Island, možno aj Francúzsko. Ale som človek, ktorý hlboko zapustí korene vo svojom rodnom kraji a netúži putovať z miesta na miesto. Uvedomujem si, aká je sila rodiny a rodných koreňov, kde každého poznáme a sme „rodáci“. Páči sa mi život viacerých generácií spoločne a taký silný rodinný odkaz, ktorý si dokážu odovzdávať. Sú to putá, ktoré si nesmierne vážim a myslím, že každý, kto odchádza z rodiska za prácou a usadí sa mimo rodného kraja, tak ako ja, je istým spôsobom v tomto smere ochudobnený.

O mojej láske k prírode som už písala (V mojom srdci 6. – Lesovanie). Deti pokladám za moje najväčšie životné bohatstvo, aj za mojich najväčších životných učiteľov. Milujem kone, k tomu niet čo dodať. Múdre vety do života a hodnoty, ktoré pokladám v živote za podstatné, som popísala v blogu V mojom srdci 7. Horúce leto a úpek nemám rada, najviac milujem ranné slnečné lúče, presvetľujúce tmu. A dívam sa na svet šamansky, mám hlbokú úctu k Zemi a Životu, takže tenhle svět nosím vo svojom srdci.

Ibaže do šuflíka „měl jsem rád“ by som toho mohla ja osobne zahrnúť ešte oveľa, oveľa viac.

To, čo som mala naozaj veľmi, veľmi rada, bolo snívanie.

Som naozaj romantická duša, veľa som snívala. Jasné, všetky moje sny neboli také veľké ako ten o dome so záhradou. Alebo ako sen o budovaní Územia anjelov to bol teda obrovský sen.

Boli aj menšie sny, či aj úplne malé sny, ako ten o gaštane s ružovými kvetmi (u nás všetky gaštany majú kvety biele, ale zato v Rimavskej Sobote v parku sú gaštany s ružovými kvetmi – vždy som túžila zájsť tam v období padania gaštanov a zo dva si doniesť, zasadiť a vytešovať sa z nich – nejako som to ale nestihla spraviť).

Čo ešte by bolo v mojom priečinku „měl jsem rád“…

Mohla by som do priečinka „měl jsem rád“ priradiť i moje obľúbené farby, jedlá, vône, kadečo – je toho ozaj veľa.

Pravdaže by som vám o tom všetkom mohla písať dlho, ale v sobotu som si poranila prst – malíček, veľmi rozsiahlo a veľmi bolestivo – a tak ma to teraz obmedzuje pri písaní. Takže stručne. Farby – belasá, cyklámenová, žltá, oranžová, biela, aj zelená v niektorých odtieňoch. Vôňa divej ruže, čierneho hrozna a čiernych ríbezlí. Jedlá – domáce, slovenské, ovocie, v pohode sekaný šalát z Tesca, nie vývary a nie mäsá. Hm, možno by bolo jednoduchšie písať o tom, čo som rada nemala, je toho ďaleko menej.

To, čo máme radi, o nás veľa vypovedá.

Záverom…

Hru na jednu otázku? Jasné, lebo zasa krvácam z toho poraneného malíčka. Takže otázka v štýle „Měl jsem rád“ – hmmm, neviem, žeby „čo mám rada natoľko, že ma na to vždy nalákate“? . Otázka je to zaujímavá, ale naozaj neviem – žeby už nič také nebolo?

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 2.10.2016

P. S.: Ach, pravdaže, z Hubertky v Revúcej z minulého víkendu. Tak už viem, mňa môžete nalákať na trochu romantiky a trochu pochabosti. Ale oba občas.

Moja jazdkyňa Jazmínka tam bola tiež. A zopár momentov z toho úžasného podujatia. Bola tam i nádherná výstava tekvíc, detských kresieb, živí vtáci – orol, obrovská sova, úžasný krkavec…