Slová šepkané vo vetre 6. – Ľudskosť

 

Pán Boh mi nedal oči, aby som chodil slepý.“

                                     (Martin Martinček – Marián Pauer, Ako sa krúti svet)

Niekedy ani nevieme, aké veľké srdce máme a čo všetko sa v ňom ukrýva. Až keď raz začneme upratovať a vyťahujeme a vyťahujeme, vtedy pochopíme…

Ako ja teraz. Nuž, poviem vám dnes o tom mojom upratovaní srdca pravdu – v jedenástke blogov V mojom srdci mi zostal už len ten jediný, 11. – a ten už mám napísaný. Nič na ňom určite meniť nebudem. Ale ešte sú veci, ktoré by som ako dôležité pomenovala a chýbalo by mi, keby nezazneli. Jednou takou veľkou vecou – z môjho pohľadu mimoriadne cenenou hodnotou, ktorá v mojom srdci má nezastupiteľné miesto, je ľudskosť.

Takže v dnešnom blogu práve o nej a o všetkom, čom s ňou súvisí.

Milujem ľudí, ktorí sú ľudskí…

Takí ľudia nás fascinujú. Ťahá nás to k nim ako nočné motýle za svetlom. Akí ľudia sú „ľudskí“, ako ich spoznáme?

Sú ako rýdze zlato – pravdiví, úprimní, na nič sa nehrajú, nevyvyšujú sa nad iných, úprimne sa smejú a rovnako úprimne plačú, dokážu hlboko milovať i hlboko žialiť. Pôsobia úplne obyčajne – a aj sú úplne obyčajní, prirodzení, v tom je ich čaro. Máte pocit, že ich poznáme veľmi dlho, pretože si s nimi dobre rozumieme.

Sú ako plamienok sviečky v tme – láskaví a súcitní, hrejiví… Ach, áno, s takými ľuďmi sa stretávame hlboko a opravdivo.

Ako môžeme byť ľudskí…

Byť ľudský znamená byť pravdivý, byť sám sebou – nehrať sa na nič pred sebou, ani pred inými. Ale znamená to takisto byť tak trochu i druhým človekom, vedieť sa však i vžiť do jeho postavenia – odborníci v tejto súvislosti hovoria o empatii a súcite. Ja vravím o zdieľaní. Je to o schopnosti vytvoriť veľmi silné, hlboké puto medzi nami a druhým človekom, pochopiť jeho pocity a vcítiť sa do nich. Byť schopný kopať nielen za seba, ale i za toho druhého. Je to pre mňa skrátka aj o obrovskom srdci, ktoré sa s ľudskosťou spája – niečo v štýle „nie som šťastný ani ja, keď si Ty smutný“.

Sme rôzni. Sú ľudia, ktorým empatia a súcit chýbajú úplne, sú sústredení iba na seba a svoje vlastné pocity. Sú ľudia, ktorí sa dokážu vžiť len do pocitov im najbližších ľudí. Sú ľudia natoľko empatickí, že im spôsobuje utrpenie aj cudzia bolesť. Vnímajú smútok cudzej starenky, bezdomovca, či túlavej mačky. Sú nielen súcitní, pomáhajúci, ale dokážu aj empaticky aj prežívať ich bolesť.

Je či nie je dobré byť empatickým…

Ja si myslím, že je dôležité dokázať byť súcitný a empatický. Vedieť pochopiť pocity iných, ale ich aj precítiť. Domnievam sa, že i biblické „miluj blížneho ako seba samého“ vychádza vo svojej podstate práve zo súcitu a empatie, z pochopenia pocitov druhého človeka, aj z ich pravdivého precítenia a porozumenia jeho životnej situácii, aj z jeho následného úplného prijatia, takého aký je. Pretože iným z môjho pohľadu nepomôže ten, kto im bude sypať z rukáva múdre myšlienky a rady do života, ale iba ten, kto im otvorí svoje srdce.

Existuje aj úžasne vtipné a múdre video, ktoré nájdete na youtube.com Síla empatie – jak nejlépe pomoci někomu, kdo má potíže…. Hovorí presne o tom, že ak sme v náročnej životnej situácii, trpíme, sme smutní, tak nám nepomôžu poúčania, ako sa máme snažiť aspoň o to a to… Ani útechy, čím by sme sa mohli rozveseliť. Ale len zdieľanie – hlboké a úprimné – si smutný a ja to s Tebou teraz ustojím, podelím sa s Tebou o Tvoj smútok. To sú tí praví empatici, ktorí to s nami takto „žijú“.

Nuž, nie je to jednoduché – byť chápavý, zdieľať bolesť iných, „ísť v ich topánkach“.

Som empatik…

Čo už, viem to a žijem s tým celkom rada. Dojímavé príbehy v knihe (čítam ich rada), či určite i filmy v televízii (televíziu sledujem minimálne) u mňa vyvolávajú silnú odozvu. Viem sa do nich úplne ponoriť, mám pri nich oči plné sĺz.

Dokážem silne súcitiť, aj empaticky prežívať pocity s inými. Tí, ktorých sa to týka, to cítia. Tiahnu sa za mnou túlavé mačky. Ak niekde čakám za zastávke dlhšiu dobu, určite niekto so mnou začne debatovať a zdôverovať sa mi. Jasné, je to pre mňa bolestné, lebo ich rany cítim i ja.

Moji klienti vedia, že nikdy nepredstieram záujem a že „za nich kopem celým srdcom“. Takže ak vidíte v obchoďáku človeka, ku ktorému i pri nakupovaní pribehne zrazu niekto a hovorí rozžiarene „je to lepšie, je to lepšie, ďakujem“, tak to som ja. Vedia, že to s nimi zdieľam, teším sa s nimi úprimne. Áno, aj plačem s mojimi klientmi, mám niekedy slzy v očiach a hovorím o tom, že cítim ich smútok alebo bolesť. Pretože obvykle nepotrebujeme od iných múdre rady, ako máme svoje problémy riešiť (ja takéto rady klientom nedávam), ale je pre nás dôležitý pocit, že niekto chápe naše pocity a zdieľa ich s nami.

Záverom…

Jasné, rýchle by bolo dať jednu otázku a odpoveď k nej – jednak pre ten môj boľavý malíček, jednak čas pokročil a mám ešte nejaké povinnosti.

Ale nie, nedám žiadnu otázku. Je vo mne príliš veľa smútku a príliš málo dôvery.

Takže hodíme reč o nejakej úžasnej knihe. Vo vzťahu ku téme ľudskosti – pre mňa jednoznačne Martinček a jeho kniha Ako sa krúti svet. Už som ju kedysi spomenula v mojich blogoch ako obľúbenú. Úžasné fotopríbehy, dýcha z nich život a človečina. Sú to príbehy obyčajných ľudí a ich neobyčajnosti. Zachytávajú mosty od človeka k človeku, budujúce úctu k človeku. A Martinček nesie tento odkaz svojimi fotografiami – príbehmi života.

O názve knihy v úvode píše: „…Pritom majte, prosím, na zreteli, že báseň neznáša hluché bubny a pretvárku, okiadzanie a všelijaké lomozenie. Dosť ich je v živote. V životoch, ktoré žijeme a ktoré sú neraz na hony vzdialené od tých, ktoré by sme chceli žiť. Tak to už chodí. Tak sa krúti svet….“

Ach, hej, ľudskosť je aj o pravdivosti…

Elena K. Ištvánová       Predná Hora, 6.10.2016

Aj tu 4. – Slobodný vysielač, je mi smutno. . .

16.06.2025

Počúvala som Slobodný vysielač rada od tých čias, ako sme tam opakovane boli my mamy detí mŕtvych v dôsledku závažného pochybenia lekárov. No teraz som sklamaná a smutná z relácie s advokátmi Černáka – lebo čakala by som skôr, že dajú hlas obetiam, pozostalým po desiatkach ním zavraždených. Podobne sklamaní sa ozývali poslucháči i počas relácie. [...]

I tu 11. – Kedy odpustiť. . .

16.06.2025

Kedysi dávno som si kreslila dom, taký ideálny, dlho som ho dotvárala a prerábala. S nádhernou záhradou a s predzáhradkou plnou kvetov, ktorou sa kľukatil chodník od vchodu a plot bol nízky. Dnes si opäť kreslím plán domu – záhrada aj pred záhrada sa nezmenili, no plot je vysoký. Namiesto malej romantickej drevenej bránky je pevná kovová brána. Nie je to o [...]

Aj tu 3. – Teraz zatočíme s tými petíciami, pán prezident. . .

10.06.2025

Pustili sa podaktorí do prezidenta, že vraj petíciu o protiruských sankciách odmieta, referendum nevyhlási. Kadejaké výhrady uviedol – a podľa mňa možno veru s viacerými z nich súhlasiť. Poriešim najskôr protiruské sankcie. V prvom rade súhlasím s prezidentovou výhradou, že samotný Úrad vlády posudzuje škodlivosť sankcií pre nás [...]

Spolupráca USA - Južná Kórea

Pentagón: Päť percent HDP na obranu má byť štandard, aj pre spojencov v Ázii

19.06.2025 22:42

Pete Hegseth tento týždeň oznámil, že vznikol nový štandard výdavkov na obranu zo strany spojencov.

zaplavy

V JAR vyhlásili stav národnej katastrofy kvôli povodniam, ktoré zabili 92 ľudí

19.06.2025 22:08

Povodeň zmietla okrem iného aj školský autobus, v ktorom zomrelo najmenej osem detí.

Hennadij Šapovalov

Zelenskyj menoval za nového veliteľa pozemných síl generála, ktorý na juhu odrážal Rusov

19.06.2025 21:07

Šapovalov nahradí Mychajla Drapatého, ktorý sa vzdal postu v súvislosti s ruským útokom na vojenské cvičisko, ktorý si vyžiadal 12 mŕtvych a 60 zranených.

Vrchný diel plaviek s vystuženou podprsenkou značky River Island.

Žiadna podprsenka, žiadny vstup. Univerzitné pracovníčky ohmatávali študentkám prsia

19.06.2025 19:45

Kritici považujú postup za archaický a sexistický, prirovnávajú ho k sexuálnemu napadnutiu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,169
Celková čítanosť: 10496551x
Priemerná čítanosť článkov: 3312x

Kategórie

Archív