otvorene

Dúhovo 2. – Žltá

Druhá z jedenástky farieb mojej dúhy vysiela zlatisté slnečné lúče a presvetľuje nimi všetko, naozaj všetko. Slnko žiari a hreje, je symbolom života, radosti, nádeje a budúcnosti. Pretože bez slnka by v tomto svete žiadny život nebol, neexistoval by a Zem by sa stala len mrazivou mŕtvou guľou, blúdiacou vesmírom.

A tak aj môj dnešný žltý blog je plný svetla a tepla, nádeje a úcty k životu.

Žltá…

Je to farba „slniečková“, farba slnka a slnečného svitu, svetla.

Psychológovia ju pokladajú za farbu optimistickú, spojenú s chuťou do života a ochotou učiť sa nové veci, farbu ľudí kráčajúcich v ústrety zmene a budúcnosti. Spájajú ju s tvorivosťou, dynamikou, energiou a túžbou rozvíjať sa, s humorom, ale i s koncentráciou a bdelosťou. Je to farba psychického oslobodenia sa, porozumenia a komunikácie. Aj ľudia, ktorí ju majú radi, sú takí „slniečkoví“, samozrejme ak je v príjemnom teplom odtieni.

Existuje dokonca psychologický test (prezradím vám, že sa volá Luscherov test – a je podľa mňa naozaj skvelý), ktorý hovorí o farbách (samozrejme v špecificky zvolených odtieňoch) a ich vzájomnej kombinácii, ktorá vypovedá naozaj veľa vo vzťahu ku vlastnostiam človeka a jeho správaniu. Prezradím vám z toho testu o žltej, že ľudia ju majú radi, kým majú nádej, odmietajú ju ľudia, ktorí zažívajú pocit sklamania.

A ešte vám prezradím, že ja som nosievala veľmi rada žlté tričká. Vlastne vám môžem prezradiť aj môj pozitívny luscherovský výber, beztak vám nič nepovie – obľúbená kombinácia farieb bola modrá, cyklámenová a žltá.

Čo mi pripomína žltá…

Citróny, citróny, citróny. Ako úplne malé dieťa som jedávala citróny veľmi rada. Stará mama spomínala, ako sa nad tým pozastavovali cudzí ľudia a snažili s a ju i mamu presvedčiť, aby mi radšej dali pomaranč alebo jabĺčko. Dodnes milujem limetkovú a citrónovú vôňu aj chuť. Jasné, mám i citrusový sprchový gel.

A milujem aj jesennú prírodu. Jeseň sfarbuje dozlata krajinu a vtedy pre mňa Predná Hora zozázračnie. Stromy akoby rozžiarili slnečné lúče, zlatožltá sa ťahá doďaleka. Listy pŕchnu a tvoria zlatožltú alej…

Žltý príbeh…

Čo iné by patrilo na toto miesto ako Žltý svet od Alberta Espinosu? Že nepoznáte tú knihu? Ja som ju už kedysi v mojom blogu spomenula. Je to autentický príbeh, plný humoru a lásky. Albert je pozoruhodný človek. Ako dospievajúci prežil rakovinu a v knihe rozpráva o tejto svojej životnej skúsenosti, aj o tom, ako sa on sám díva na život.

Kniha je plná „slniečok“ – Albert tak nazýva ľudí, s ktorými sa vo svojom živote stretával a inšpiroval sa nimi, učil sa od nich. Píše, pravdaže, aj o smrti, ale o tej ja budem písať inokedy.

Sám hovorí o svojej knihe ako o veľkej kapitole, ktorá obsahuje ponaučenia, zhrnuté pod titulom Život. Žltý svet je podľa neho meno, ktoré dal Albert istému spôsobu života a ktorým rozumie ako vidieť život, ako sa riadiť ponaučeniami, ktoré človek získa v zlých aj v dobrých chvíľach.

Rozhodne sa mi páči, že Albert spája smiech a dýchanie, pretože sú to aj podľa mňa dve veci nevyhnutne potrebné pre život. Ani dýchanie a rovnako ani smiech podľa neho nie sú ľahké a neexistujú na ne nijaké školy. Ale jeho životné krédo je – „kráčaj, dýchaj, smej sa a teš sa zo života“.

A nepochybne sa mi páči tiež jeho finta, ako môžeme s istotou zistiť, či niekoho ozaj ľúbime. Stačí podľa neho zatvoriť oči a tak si položiť túto otázku, pretože vtedy akoby sme filtrovali údaje potrebné na to, aby sme sa rozhodli správne.

Ach, hej, Albert je úžasný človek, rovnako ako jeho kniha…

Citát z knihy, ktorý sa mi páči…

„Ak veríš v sny, premenia sa na skutočnosť“.

Veľmi sa mi páči práve tento jeho citát, aj keď je pravdou, že tie moje sny, ktoré by som teraz snívala, sa na skutočnosť nepremenili a ďalšie som akosi prestala snívať.

Žltá záverom…

Nie, nie, nie, hra na jednu otázku dnes nie.

Tak dám ešte jeden citát z Espinosovej knihy, ktorý ma teraz lepšie vystihuje.

„“Útržky spomienok“ sú našim najväčším pokladom. Predstavujú to, čo sme.“

Áno, ja sa ponáram do spomienok. Je to bolestné i krásne zároveň.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 20. 10.2016

P. S.: Zlatožlté jesenné sny na Prednej Hore. Tá druhá je výhľadom z nášho balkóna pred tromi rokmi. To ešte Maroško žil a s dievčatami sme si veľa fotili…

Fotografie dnes sú mojich dcér – prvá je Kikina, druhá Jazmínkina.