otvorene

Fúha, aby som vás neuviedla do omylu – tých sčítaných a vzdelaných, nejde o knihu Kde je zakopán pes od Kohouta. V tomto článku ide o to, kde je zakopaný základ problémov v slovenskom zdravotníctve podľa môjho názoru.

Kde je pes zakopaný?

Nuž problémov je v slovenskom zdravotníctve viac ako dosť. Aby sme sa vyhli obvineniam z jednostranného subjektívneho pohľadu mňa ako autorky – citujme iných.

Zaujímavý článok priniesla SITA  dňa 27.1.2016 pod názvom Politici pomenovali problémy zdravotníctva

http://vzdravotnictve.sk/politici-pomenovali-problemy-zdravotnictva/

V ňom poskytla informácie z konferencie, ktorú zorganizoval konzervatívny denník Postoj v spolupráci s Lekárskym odborovým združením (LOZ) a expertov opozičných strán. Podľa expertov opozičných strán medzi problémy slovenského zdravotníctva patria  – samotné MZ, ďalej dlhy, neinformovanosť, stanovené nároky pacienta, vplyv štátu, cenotvorba, ale aj morálny úpadok a chýbajúca hmotná zodpovednosť.

No čo poviete, je to výstižné? Súhlasíte? Ak sa vyznáte v problematike, tak zrejme áno.

Jednoznačne najväčší problém…

Áno, čítate správne –jednoznačne najväčším problémom slovenského zdravotníctva je podľa Tibora Hlavatého z hnutia OĽaNO-NOVA samotné Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.“Postupne sa pretransformovalo na hniezdo kšeftárov, až priamo zlodejov. Stalo sa liahňou najväčších korupčných káuz na Slovensku za posledné roky”. Podľa Hlavatého ministerstvo zdravotníctva zlyháva v regulácii celého systému.

No, čo k tomu dodať?

Ako veci naprávať…

Marián Faktor z KDH na vyššie spomenutej konferencii uviedol, že pomôcť zlepšiť hospodárenie v štátnych nemocniciach môže aj hmotná zodpovednosť manažmentu, kolektívne orgány a benchmarking. Áno, ja si tiež myslím, že predovšetkým zavedenie hmotnej zodpovednosti manažmentu by bolo prínosné.

To by ste videli tie fukoty, ako by sa podaktorí pratali z funkcií… A prišli by tam naozaj odborníci, konečne.

Podľa vyhlásenia zástupcu národniarov Štefana Zelníka (tiež v rámci spomenutej konferencie) zo zdravotných odvodov by sa nemal tvoriť zisk. Strana SNS chce preto jednu zdravotnú poisťovňu ako verejno-právnu inštitúciu. Nuž, veď teraz sú vo vláde, tak čo im v tom bráni?

Ja si skutočne tiež myslím, že jedinou správnou cestou je zrušiť možnosť tvoriť zisk zo zdravotných odvodov, postačí dať podnet v mene poistencov hromadne na Ústavný súd.  Vládne strany majú na to dosť poslancov – poďme do toho, vážení, veď to bola vaša predvolebná sľubotechna… A potom prípadne i na súd medzinárodný, keby ústavníci zaváhali, verím tomu, že tam uspejeme.

Mal by byť stanovený slušný balík základnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom bude predovšetkým kvalitná starostlivosť pre ľudí platiacich zdravotné odvody. Aby si nemuseli priplácať majlant na liečbu chrípku a liečba závislostí bude hradená bez limitov s fungovaním v štýle bezplatnej rekreácie. Ak neštátne poisťovne, tak len na nadštandardné pripoistenie, dobrovoľné.

A rovnako je potrebné prinavrátiť lukratívne činnosti do rúk štátnemu zdravotníctvu. Dialýzy, záchranky, lekárne, CT a MR vyšetrenia, ale i ďalšie oblasti, napríklad liečbu neplodnosti (http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-48/preco-liecba-neplodnosti-laka-oligarchov.html).

Alebo poďme rovno a otvorene pohovoriť verejne o Ústavou SR garantovanej zdravotnej starostlivosti. Pretože zákonmi do Ústavy dopisovať možno len nad rámec garantovaného, a nie pod rámec.

A čo je ešte ťaživým problémom slovenského zdravotníctva…

Okrem ekonomických problémov má slovenské zdravotníctvo aj iný problém, podľa Valeriána Potičného z SDKÚ-DS (tiež o tom pohovoril na vyššie spomenutej konferencii) je ním morálny úpadok – „pár desiatok rokov dozadu, kňaz, lekár a učiteľ boli tri základné piliere fungovania komunít. Lekári a zdravotníci sú v súčasností daní na úroveň vyberačov daní, poplatkov”.

O narušenej morálke a u podaktorých zdravotníkov chýbajúcej etike v tejto na vysokej etike založenej profesii, som už toho napísala hodne v mojom blogu, takže stačí zalistovať dozadu. Keby mali všetci zdravotníci etiku a morálku v poriadku, správali by sa inak, ľudsky.

Takže tak.

A skončíme pri peniazoch, ako inak. Ale o tých je toho toľko, že to rozanalyzujeme nabudúce.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 28.10.2016