Kdeže, v žiadnom prípade – nebudem vám vysvetľovať teóriu relativity – veď ja sama som z nej zatiaľ pochopila len to, že som ju
nepochopila. Ale viete, kedy a ako pochopil teóriu relativity samotný Einstein? Hm, ja vám to dnes prezradím, ak to naozaj neviete…
V dnešnom blogu budeme hovoriť o ceste, ceste srdca, pripletiem tam Einsteina. A ešte prihodím jedného zaujímavého chlapa, presnejšie jeho knihu. Ako to všetko ide dokopy? Veď uvidíte.
Ľudia často stavajú do protikladu srdce a rozum…
Obvykle sa na človeka, ktorý tvrdí, že sa v živote riadi srdcom (ako to robím ja) pozerá tak trochu cez prsty. Stretne sa občas so súcitnými pohľadmi a pokývaním hlavou (asi nepobrala veľa rozumu, to je nápad – riadiť sa srdcom v dnešnej dobe, to je zjavne nejaká streštená idealistka). Prípadne sa podaktorí vytasia aj s argumentmi „veď hej, srdce je dôležité, ale predsa len veci treba zvažovať rozumom…“, „Na cestu si sebou treba okrem srdca vziať i rozum – a hlavne ten používať…, “Treba stavať veci na zdravom rozume, veď fakty sú fakty..“ A tak by sme mohli ešte nejakú chvíľu pokračovať.
Myslíme si skrátka, že ak je niečo podložené rozumovo, je to lepšie, múdrejšie, spoľahlivejšie, vedeckejšie…
Ibaže, naozaj je rozum ten rozhodujúci, ktorým by sme sa mali riadiť? Ja som už párkrát písala o intuícii, ktorá sa nemýli a myslí to s nami vždy dobre. A tá sa riadi hlasom srdca. Tie naše správne životné kroky a voľby by preto vždy mali vychádzať z neho.
Verte, obvykle je najsprávnejší ten prvý pohľad na človeka, vo chvíli, keď ho po prvý raz vidíme. Ak v tej prvej chvíli máme z neho obavu, tak nech sa správa akokoľvek milo, obvykle sa v živote voči nám skôr či neskôr v živote zachová v nejakej situácii zle. A na druhej strane, ak k niekomu pocítime v prvej chvíli dôveru, je to človek, s ktorým môžeme nájsť spoločnú reč a podobnosť. Naša intuícia skrátka veľmi dobre vie pochopiť – a nemýli sa.
Domnievame sa, že ak je niečo podložené rozumovo, je to lepšie, múdrejšie, spoľahlivejšie, vedeckejšie…
Je to skôr mužský typ myslenia – robiť analýzy, posudzovať, hodnotiť, hľadať logické riešenia…
V skutočnosti k nám správne riešenia prichádzajú samé, srdce nám ich ukazuje, len ich musíme „začať vidieť“ – potrebujeme sa ich naučiť prijímať.
Tak poďme k tomu zaujímavému chlapovi a jeho knihe. Paul Virilio, filozof, ktorý vo svojej práci Estetika mizení hovorí o kanále cítenia. Kým v minulosti podľa neho bolo poznatkov menej, ale boli v rámci istoty vedenia celistvejšie, dnes je údajov viac, no sú fragmentované, nesúrodé, neúplné. Pritom veľké udalosti sú udalosťami viac v rade vedomia ako v rade vedy.
Vedeli ste napríklad, že Einstein cítil princíp relativity, keď pozoroval čajky letiace nad morom? Ach, hej, tak to je. Mám ho naozaj rada, toho starého rebela, lebo to bol moc múdry, aj do špiku kostí čestný a odvážny človek, dokázal sa v živote postaviť za správnu vec.
Najlepšia je osobná skúsenosť…
Aká je vaša osobná skúsenosť? Počúvate obvykle hlas rozumu? A skúsili ste niekedy poslúchnuť hlas svojho srdca? Ak nie, čo vám v tom doteraz bránilo?
Odpojte sa aspoň na chvíľu z cesty prísnej racionality. Naučím vás teraz, ako môžete hlasu svojho srdca porozumieť.
Zatvorte si na chvíľu oči a len tak dýchajte, uvoľnene, pomaly, pokojne. Sústreďujte sa chvíľu iba na svoj dych, pomalý a uvoľnený, hlboký. Vnímate svoj dych, dýcha to samo, bez napätia, ste v spojení sami so sebou, vaše podvedomie vám pomáha nadobudnúť pocit pokoja a vnútornej pohody, hlbokého uvoľnenia. V jednej chvíli sa vám pred vnútorným zrakom objaví obraz – to je to, čo vaše srdce pokladá za dôležité riešiť, čo vám chce povedať.
Chvíľu sa na ten obraz dívajte, alebo ten pocit vnímajte, úplne sa mu otvorte, prijmite ho. To je všetko. Ak ho naozaj prijmete, zrazu nájdete tú správnu odpoveď, pochopenie príde samo…
Ja sa rozhodujem a vyberám si srdcom dávno. Veď si predstavte – na základe akého rozumového argumentu by som si mohla domov dovliecť namiesto šteniatka dospelého psa – dogu, ktorú chcel majiteľ utratiť, pretože ho pes napadol? Pritom som ten krok nikdy neoľutovala,Keď som ho viezla domov preplneným diaľkovým autobusom, oprel si s dôverou hlavu o moje plece, bola to skrátka obojstranná láska na prvý pohľad. Louš bol úžasný pes a mám na neho mnoho krásnych spomienok. A mohla by som uviesť celý rad ďalších takých príkladov mojich rozhodnutí srdcom, ktoré mi v živote pomohli… Jasné, mňa rozumovými argumentmi nechytíte, ak moje srdce nepresvedčíte, že je niečo správne a že to tak má byť…
Záverom…
Takže – chcete pochopiť teóriu relativity? Pozorujte čajky, letiace nad morom…
Hej, je to také exupéryovské – “to, čo je správne, je očiam neviditeľné, správne vidíme srdcom…“
Tak sa poriadne dívajte…
Celá debata | RSS tejto debaty