otvorene

Keď sa prevalil škandál okolo bašternákovčin, už vtedy tí múdrejší občania zhnusene krútili hlavami. Teraz, po prevalení informácie o tom, ako sa prijímajú zamestnanci na podaktoré ministerstvá a ako sa úsporne robia akcie v štýle „zo štátneho krv netečie“, rady tých, ktorí si zhnusene odpľúvajú, sa poriadne rozšírili.

A keďže minister Lajčák tvrdí mediálne,

(rozhovor s ním priniesol napríklad časopis Plus 7 dní v článku Lajčák prehovoril: Čo má Ťapáková s Ficom?

www.pluska.sk/plus-7-dni//rozhovory/minister-lajcak-je-po-skandale-predrazenym-predsednictvom-prekvapivo-pokojny-vsetko-je-k.html?forward=sk

že všetko, čo sa na jeho ministerstve deje, je plne v súlade so zákonom, ja verejne prehlasujem, že mu verím.

A v mojom dnešnom blogu vám samozrejme vysvetlím stručne a jasne, prečo mu to naozaj verím.

Všetko je v súlade so zákonom…

Pán minister Lajčák, verejne vyhlasujem, že máte úplnú pravdu a preukáže to nepochybne aj akokoľvek dôsledné vyšetrovanie kauzy. Veď prečo by aj nie? Takmer všetky zlodejiny, ktoré sa v tomto štáte dejú, v súlade so zákonmi sú.

To len naše zákony nie sú v poriadku. A slovenské súdnictvo, ktoré som pred časom v mojom blogu pravdivo nazvala Augiášovým chlievom a odvtedy tak činí mnoho ľudí, ktorí sa s týmto názorom stotožňujú. A vymáhateľnosť práva. A morálne hranice niektorých jednotlivcov, ktorí sú pri moci.

Na margo diplomatickej komunikácie ministra Lajčáka…

Chlap by podľa mňa mal mať odvahu. Ak sa už zapletie do darebáčiny, mal by mať aspoň odvahu povedať „mrzí ma to, je to pravda“. Vy ju nemáte – a my všetci dobre vieme, že Vaša odpoveď „bez odpovede“ znamená „je to pravda, len nemám odvahu to potvrdiť“.

Poviem to na rovinu, bola by som radšej, keby sa ministerkou namiesto Vás stala tá Zuzana Hlávková, ja si hlboko vážim jej zmysel pre čestnosť. Lepšie by pochodila táto spoločnosť, keby sme mali viac takých ľudí ako je ona niekde „tam hore“.

Porozprávam Vám jeden príbeh, pán minister, pravdivý, zo života – pri mojej ceste z práce minule jeden pán, pravidelne sedáva v autobuse za mnou, hovoril o tom, že keď on spraví v živote chybu, tak ju otvorene pomenuje, pretože keby to nespravil, tak vie, že by tým spravil druhú chybu, že by sa mu zle žilo s klamstvom, no aj ľudia by mu prestali veriť. Moc sa mi to páčilo, pretože podľa mňa priznanie si chyby nie je slabosťou, ale silou v živote – každý z nás môže v živote spraviť chybu, no len ak si ju úprimne priznáme, môžu nám tí druhí zasa skúsiť dôverovať. Ten pán to pochopil. Vy zjavne nie, pán minister.

Chlap by podľa mňa mal mať odvahu. Ak spraví chybu, mal by dokázať povedať „mrzí ma to, spravil som chybu“. Otvorene a úprimne. Nuž, pán minister Lajčák, Vy ste to nespravili.

Všetko je v súlade so zákonom…

A poviem Vám ešte jeden príbeh, pán minister, hodne škaredý. Aj všetkým ostatným, mojim čitateľom.

Keď som už dávnejšie podala trestné oznámenie voči nemocniciam – neplatičom poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, poviem úprimne, nečakala som žiadny výsledok zo strany vyšetrujúcich štátnych orgánov. Pretože si realisticky uvedomujem, v akom hlbokom bahne je tento štát namočený. Ale nemohla som mlčať, podala som ten podnet v mene svojho syna, ktorého smrť zavinila lekárka, som nemohla mlčať. Aby sa konečne o darebáčinách v slovenskom zdravotníctve aspoň začalo hovoriť a aby som mala v rukách podklady, že vládna moc nemá žiadny záujem o účinné riešenie tých špinavostí.
Mimochodom, lekárka, ktorá zavinila smrť môjho dieťaťa  a rozsudok voči nej je už právoplatný, chce prísť na náš súd s nemocnicou za odškodnenie, aby sme vraj nedostali príliš vysoké odškodnenie. Je to naozaj ťažko amorálne, pán minister Lajčák, ale v súlade so zákonom, na Slovensku…

Nemocnice (podotýkam, že aj neštátne) neplatia odvody Sociálnej poisťovni – a to i v situácii, kedy by objektívne mali z čoho. Ich zamestnanci pri odchode na dôchodok spokojne poberajú zo spoločného dôchodky (a pripomínam, že lekári získali vydieraním spoločnosti vysoké platy, t. j. i dôchodky budú z nich vysoké). Pritom narastá nedostatok financií v Sociálnej poisťovni a nám všetkým sa predlžuje vek odchodu do dôchodku, terajší dôchodcovia živoria a podľa medializovaných vyjadrení ohľadne dôchodkov, tí budúci dôchodcovia vraj budú živoriť ešte viac, pretože štát nemá z čoho dávať. Vinou tohto štátu sa všetci poctivo pracujúci a platiaci odvody Sociálnej poisťovni stávame sponzormi zamestnancov súkromných nemocníc, ktoré jej dlhujú odvody.

Vyšetrovatelia nedokázali zistiť porušenie zákona zo strany nemocníc – neplatičov. Predstavte si, uspokojili sa s tvrdením, že nemocnice dávajú väčšinu peňazí na platy. A vyšetrovatelia nezisťovali ani takú základnú vec, či tie platy vyplácajú len v základnej tarifnej mzde, ktorá je nárokovateľná, a či nedávajú nadtarifné zložky, osobné príplatky, odmeny.

Lebo ak nemocnica má príjmy naplnené na nejakých 90-95%, vypláca aj nadtarifné zložky mzdy a pritom neplatí ani cent na povinné poistné odvody, tak podľa mňa jej manažér by mal už dávno sedieť. Inak totiž vzniká nebezpečný precedens, však?

A keď sa človek pozrie na situáciu podaktorých nemocníc lepšie, a ja sa na slovenské zdravotníctvo snažím pozerať naozaj dôsledne – veď nechcem, aby sa jeho obeťou stali i vaše deti, rodičia, partneri, je to jednoducho hrôza. Ale všetko je v súlade so zákonom – máte úplnú pravdu, pán minister Lajčák. Nikde sa nezistí žiadne pochybenie.

Hej, v nemocniciach sa kadejako šafári, v súlade so zákonom. A porozprávame ešte na tú tému, nie dnes.

Ľudia, mnohí ani neviete, o koľkých prípadoch pochybení a smrti ľudí, ktorí bez „odbornej pomoci“ lekárov mohli žiť, sa píše napríklad na websídle Pacientske kauzy na Slovensku, veľmi súcitím s každým z pozostalých, chápem ich situáciu, pretože to dôverne poznám. A viete, koľko lekárov bolo za preukázanú smrť pacienta ním zavinenú potrestaných na Slovensku nepodmienečným trestom? Žiadny.

Dokedy sa budeme riadiť len súladom so zákonom, ľudia? Sú aj morálne zákony, tie všeplatné. Také, v rámci ktorých by čestný človek povedal „mrzí ma to, nezachoval som sa čestne, prepáčte“ – a odstúpil by z postu ministra. Lebo podľa mňa je lepšie a dôležitejšie v živote zostať slušným človekom, ako ministrom.

Všetko je v súlade so zákonom…

To len naše zákony nie sú v poriadku. A slovenské súdnictvo, ktoré som pred časom v mojom blogu pravdivo nazvala Augiášovým chlievom – a odvtedy tak činí mnoho ľudí, ktorí sa s týmto mojim názorom na súdnictvo stotožňujú. A vymáhateľnosť práva. A morálne hranice niektorých jednotlivcov, ktorí sú pri moci. To sme si už povedali, len to opakujem, aby sme na to nezabudli…

A hej, ani ľahostajnosť nás všetkých, naše mlčanie, naša neschopnosť postaviť sa zlu a čeliť mu, ani to nie je v poriadku.

Záverom…

Pán minister Lajčák, verejne vyhlasujem, že verím Vašim slovám, že žiadne vyšetrovanie nepreukáže nijaké vyslovené podozrenie.

A je mi to ľúto…

Hanbím sa namiesto Vás – za štát, v ktorom je možné zametať takéto prípady pod koberec a ničiť posledné zvyšky ideálov o čestnosti moci, úplne bravúrne, lege artis…

Ale čo by sme vlastne chceli? Veď predsa všetko je v súlade so zákonom…

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 25.11.2016