Médiá dnes priniesli správu o tom, ako evakuovali súdy, pretože nejaký anonym volal, že na súde je bomba. „Keďže volajúci neuviedol konkrétny súd, polícia okamžite prijala potrebné opatrenia na všetkých krajských súdoch,“ uviedli topky.sk.
Som za to, aby páchateľ bol postihnutý mimoriadne tvrdo. Takéto „parády“ nielenže idú do peňazí, ktorí tí poctivo pracujúci v tomto štáte musia naskladať na úkor vlastnej životnej úrovne, ale tiež zdržujú činnosť súdov.
A dnes vám v mojom blogu vysvetlím, prečo ma to tak štve, ako sa ma to priamo týka.
Nekonečné čakanie na spravodlivosť…
Ja už od začiatku decembra čakám na vyjadrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kam sa obrátila lekárka, ktorá zavinila smrť môjho syna, pretože na Okresnom súde v Revúcej zamietla sudkyňa jej žiadosť, aby sa nekonalo vo veci odškodnenia proti nemocnici, kým Najvyšší súd nerozhodne o jej odvolaní. Zdržiava preto čas doriešenia veci odvolaním na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
Morálka a etika pracovníka (už bývalého) na etike založenej profesie…
Páchateľka je od leta právoplatne odsúdená, ibaže sa snaží zdržiavať doriešenie celej veci – po pár mesiacoch prišla s „plodným nápadom“, že vraj na súde jej sudca nedal posledné slovo – doslova uvádza
„súd prvého stupňa predtým, než ma uznal vinnou, neumožnil mi prednes záverečnej reči a využitie práva posledného slova.“
čo je klamstvo, pretože existuje zápisnica a aj záznam z pojednávania. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Revúca v trestnej veci 1T/3/15 zo dňa 24.2.2016, na strane 7 je výslovne uvedené: „Obžalovaná v rámci záverečnej reči a posledného slova udáva: nemám čo uviesť“.
A ďalšia vec, ktorú namieta, bol postup vyšetrovateľa, ktorý mala možnosť komunikovať počas vyšetrovania, aj pojednávania celého prípadu viac ako dva a pol roka, keďže je po celý čas zastupovaná právnym zástupcom.
Mimoriadne opravné prostriedky majú umožniť potrebný a nevyhnutný zásah do právoplatného rozhodnutia, ak existujú pre takýto zásah dôležité dôvody, zákonodarca mal legislatívu doriešiť tak, aby odsúdení páchatelia nemali bezbrehú možnosť zneužívať súdny systém a zdržiavaním konečného uzavretia veci retraumatizovať obete znovu a znovu, brániť im zavŕšiť proces a začať ďalej žiť.
A čo ešte k tomu poviem…
Počas pojednávanie lekárka, ktorá svojim neodborným postupom zavinila smrť môjho jediného syna, nielenže odmietla vypovedať v rámci trestného stíhania a následného súdneho pojednávania, ktoré inicioval prokurátor, neospravedlnila sa nám osobne, ale dokonca mala tú drzosť, že na základe svojej žiadosti vstúpila do nášho pojednávania voči nemocnici za odškodnenie – ako intervenientka v druhom rade o vstup. Pri predstave, že by moje deti boli vystavené pri súdnom pojednávaní traumatizácii pohľadom na osobu, ktorá vzala život ich bratovi, som oslovila i viaceré ľudsko-právne medzinárodné inštitúcie. Nakoniec prišiel na pojednávanie len jej právnik – zatiaľ.
Navyše – vstúpila do pojednávania s tým písomným vyjadrením, že podľa jej názoru škoda uhradená za smrť nášho jediného syna by nemala presiahnuť 1700 eur. Zaujíma ma, keby som zabila dieťa v jej rodine, tiež by chcela, aby som zaplatila len 1700 eur?
Ako by ste sa cítili vy na mojom mieste? Aké morálne právo má páchateľka sa vyjadrovať k odškodneniu za život dieťaťa, ktorý mu sama vzala? V akej amorálnej spoločnosti to žijeme? Dokedy bude tento štát chrániť viac práva páchateľov, ako ich obetí???!
Jej čin mal a má pritom mimoriadne závažné dopady na celú moju rodinu, zničil celý život, ktorý sme dovtedy budovali – so synom celých 15 rokov. Tí, ktorí viete, čo je to starať sa o postihnuté dieťa, dobre viete a chápete, že to puto dieťaťa a jeho rodičov je mimoriadne silné, to potvrdzujú i odborné psychologické výskumy.
Slušný človek, ktorý spraví v živote nejakú závažnú chybu, sa za ňu ospravedlní a snaží sa napraviť dôsledky čo najviac. Táto osoba sa však dlhodobo len snaží čo najviac zhoršiť našu situáciu a opakovane nás svojimi postupmi retraumatizuje. Nemá žiadny pocit hanby a viny, ako by ho v takej situácii podľa mňa každý slušný človek mal. Dokonca požiadala (prostredníctvom právnika) súd, aby nemala zákaz činnosti – krajský súd samozrejme tomu nevyhovel).
Na túto obludnosť slovenského justičného systému poukazujem…
Snažila som sa dovolať odbornej pomoci obetiam na Ministerstve spravodlivosti SR od smrti môjho dieťaťa do dnešných čias opakovane. Práva páchateľov v právnom štáte nesmú byť nad právami obetí.
Doteraz Slovenská republika nebola schopná zaistiť práva obetí komplexným podporným prístupom a schválením potrebnej legislatívy za bezmála tri roky od smrti môjho dieťaťa. Snažila som sa tej osobe odpustiť a ísť ďalej, ale páchateľka nás svojimi postupmi opätovne retraumatizuje. Nedá sa takto žiť ďalej a nechať si jatriť rany znovu a znovu, len aby tento štát spraviť zadosť všemožným právam páchateľky, ktorá zavinila smrť môjho jediného syna. Chcem, aby ste vedeli, že nedovolím, aby to takto šlo ďalej po celé roky a moje deti tým trpeli donekonečna.
Verejná výzva Najvyššiemu súdu SR…
Odsúdená sa obrátila na Vás ohľadne vyjadrenia. Ja a moja rodina sme obete jej činu, my sme nikoho nezabili. Sme to však v tomto štáte práve my – obete, kto na jej čin dopláca.
Vyzývam Vás, aby ste bezodkladne rozhodli o veci, aby nemohla vinníčka smrti nášho jediného syna robiť ďalšie prieťahy vo veci.
A koledovala, až vykoledovala…
Odsúdená lekárka vykoledovala pre lekárov na Slovensku jedno – na medzinárodnú konferenciu idem s prácou o tom, aká je morálka slovenského lekára, ktorý zaviní smrť jediného syna rodičom, neospravedlní sa a len účelovo zdržiava doriešenie veci. Ja si totiž myslím, že profesia lekára mám byť postavená nielen na „platoch ako na Západe“, ale i na vysokej morálnej – ľudskej, aj etickej – profesijnej aj odbornej – úrovni.
Kde je v tomto prípade vyjadrenie Lekárskej komory SR na môj list komore, už dávno mali o etike a morálke postupu v prípade závažného pochybenia dovzdelávať svojich členov???!!
Je to veľká hanba a vizitka morálnej úbohosti slovenského zdravotníctva, ktoré sa takto stavia ku svojim chybám. Ja o tom budem hovoriť – a keď môj hlas nepočúvajú v tomto štáte, budem sa obracať na medzinárodné inštitúcie s poukazovaním na tento slovenský zdravotnícky bordel.
A vykoledovala…
Upozornila som Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že neodborným stanoviskom v prípade preukázaného závažného pochybenia revúcka nemocnica signalizuje, že zrejme nedošla ku pochopeniu chyby, ktorú spravili a mohli by preto v budúcnosti rovnakou chybou zaviniť smrť ďalšieho dieťaťa. Je nutné ich preškolenie, aby neodbornosť postupu svojho zariadenia v prípade môjho dieťaťa náležite pochopili.
A ešte niečo vykoledovala, ale o tom vám, pravdaže, teraz všetko nenapíšem.
Záver…
Takže, hej – ty bezohľadný primitív, ktorý si zdržal tie krajské súdy dnes táraním o bombe, ja by som ti verejne napľula do tváre. Ak sa ukáže, že malo ísť o riešenie sporu, v ktorom si zainteresovaný a šlo o „zdržiavačku“, tak by som ti pokojne naparila dvojnásobnú sadzbu. A hej, ozaj, také indivíduá oslovujem len s malými písmenami, žiadne „Ti“ a „Ťa“. Vďaka takým ako si ty môžu páchatelia obetiam dlhšie kradnúť z ich života nedoriešením veci
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 11.1.2017
P.S.: Môj článok okrem jeho uverejnenia v mojom blogu samozrejme aj zasielam Najvyššiemu súdu. Súdy by mali chrániť spravodlivosť a obete. Neviem, kedy a ako sa súdnictvo v Slovenskej republike zvrhlo tak, že chráni práva páchateľov nad práva ich obetí. Je najvyšší čas to zmeniť.
... Riešil som podvodný zmluvný vzťah s ...
Dnes dala ministerka spravodlivosti o sebe vedieť... ...
Celá debata | RSS tejto debaty