Hm, hm, hm – v úvode dnešného blogu, a vlastne i začiatku ešte jednej jedenástky, vám o sebe prezradím také tajomstvo – netajomstvo. Milujem líšky – polárne a i tie obyčajné, mám ich naozaj rada už oddávna.
Že prečo práve Cesta líšky? Uvažujte logicky, existuje cesta bojovníka, tak prečo by neexistovala cesta líšky? Je tak trochu o tom, ako sa stať líškou, možno. V tejto jedenástke budem rozprávať príbehy o líškach a o tom, ako ich vidím ja, pretože ja ich vidím srdcom.
Čo blog jedenástky, to jedna vlastnosť líšky. Dnes – líška vie snívať. Tak o tom hovorí dnešný blog.
Milujem líšky…
Už oddávna. Kedysi hodne dávno som si kúpila Těsnohlídkovú knihu Liška Bystrouška. Vedeli ste, že práve tá jeho kniha bola podkladom slávnej Janáčkovej opery? No, to ste možno vedeli, ale určite neviete, že jeden úžasný obraz líšky, sediacej na kope slamy a dívajúcej sa smutne za túžobne za horizont, som vmontovala dokonca ku predhovoru mojej diplomovej práce – to už tiež hodne dávno, pravdaže (v ktoromsi z blogov som moju diplomku už spomenula, bola o priateľstve a o tom, ako si ľudia vytvárajú kompatabilné, t. j. dlhodobo udržateľné vzťahy. A tak tá líška v diplomke bola symbolom verného čakania na Malého princa).
Zbieram líšky…
Teda samozrejme, že nie tie živé, aj keď sú to úžasné stvorenia. Zbieram ich fotografie, už dlho, dlho (popri obrázkoch koní a ešte nejakých ďalších témach). Ibaže sa mi podarilo nedopatrením vymazať z hardisku moju zbierku – celý obrovský priečinok a tak zbierku dávam dokopy odznovu.
Moc a moc teraz hľadám jeden obrázok, ktorý som mala v mojej stratenej zbierke veľmi rada – maličkú spiacu polárnu líšku, schúlenú do klbiečka – takú krehkú, že pri pohľade na ňu zakaždým zatajím dych. Zatiaľ som ju nenašla, takže ak ju niekde náhodou objavíte a hodíte mi na ňu sem link v diskusii, dopredu prípadnému dobrodincovi šepkám „ďakujem, ďakujem, ďakujem“.
Líška vie snívať…
Daj život svojmu snu – hovorí cesta líšky.
Snívať znamená žiť so svojimi príbehmi. Indiáni kmeňa Hopi majú príslovie, že ten, kto rozpráva príbehy, vládne svetu. Nie, nie je to o moci, ale o sile. Nemôžeme spraviť pre seba a svoj život nič cennejšie ako snívať. A ani pre svet. Snívanie je sila, ktorá chráni nás samých i svet.
Snívanie nás vedie k tomu, čo potrebujeme vedieť. Môžeme hľadať životnú múdrosť mnohými spôsobmi, ale snenie prostredníctvom nášho srdca hovorí so Zemou a s vesmírom.
Snívaj – hej, to je prvá zásada cesty líšky.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 9.1.2016
P. S.: Jasné, fotografie líšiek v tejto jedenástke nie sú moje.
K diskusii: Ďakujem, Nautilus, opravila som.
A ďakujem vám všetkým za tie linky, stadiaľ si aj ja zbierku robím postupne. A ešte i z facebooku – tú líšku som raz našla na nejakej facebookovej komunite.
veľmi milý blog, hľadala som ho aj ja dlhšie, ...
Prepac aj Ja som poslal to iste,Tvoj som nevidel. ...
https://www.google.com/search?q=polar+fox+pi… ...
Pekné...ale po slovensky Líščie sny... ...
Tu posielam par polarnych lisiek. https://www.google.co.uk/search?q=polar+fox&…... ...
Celá debata | RSS tejto debaty