otvorene

Dar od Boha si predstavujeme niekedy ako darček k narodeninám, či k Vianociam – vieme, čo chceme, prajeme si to, porozprávame sa s tým, kto nás chce obdarovať – a tak nám darca vyplní naše prianie a kúpi nám práve to, čo chceme. Presne také, ako chceme.

Ibaže nie, nie, nie – takto to s darmi od Boha nefunguje. Veď o tom v dnešnom blogu porozprávame.

Ako dnes…

Niekedy sú popoludnia ako dnešné. Fúka nimi ostrý rýchly vietor času, no ja sa nenáhlim – to nebýva často. Plynú svojským pomalo-rýchlym tempom, ako ružovkasté oblaky v dychu ostrého horského vetra sa prevaľujúce oblohou kamsi k horizontu. Slnečné lúče prežiarili malý kúsok stráne na zdychavských lazoch – zlatisto žiarivý bod v sychravošedej krajine, bolo to úžasne krásne – a ja som ho chvíľu pozorovala so zatajeným dychom tak intenzívne, až som mala pocit, že som sa v tom vodopáde slnečného svetla na okamih ocitla.

A potom som si na chvíľu sadla a prokrastinovala som (odkladala som prácu, ktorú mám termínovanú a čas ma pritom hodne tlačí – termín dozajtra, to v takej situácii nezvyknem často robiť – snažím sa obvykle byť disciplinovaná). Ale dnes som si sadla a venovala som polhoďku najúžasnejšiemu chlapovi na svete (podľa mňa) – mentalistovi Patrikovi. Je to moja krvná skupina, páči sa mi jeho zmysel pre humor a máme toho hodne spoločného –  ibaže ten seriál sledujem len výnimočne, naozaj výnimočne (nestíham, a keď by som aj niekedy stíhala,  tak u nás v telke beží vždy niečo iné).

Kladiete si teraz otázku, či som mentalistu Patrika mienila ako ten dar od Boha?

Nie, kdeže, to bola len chvíľa pohody, s tými darmi od Boha je to trochu inak…

.

Ako je to s darmi od Boha…

Dar od Boha si predstavujeme niekedy ako darček k narodeninám, či k Vianociam – ja som tak dostávala darček obvykle od manžela k Vianociam, pýtal sa ma, akú knihu by som chcela a tú mi potom kúpil.

Dary od Boha sú však iné ako tie bežné darčeky. Boh nám nedáva prvoplánovo veci, ktoré chceme a nedáva nám veci jednoducho, len tak. Dary od Boha sú obvykle veci, ktoré nie sú pohodlnými darmi, zabalenými v lesklom papieri s ligotavou stužkou – často dokonca prehliadame, že ide o dar. Nebývajú dočasným, chvíľkovým šťastím, obvykle majú hlbší zmysel, ale vyžadujú si naše úsilie.

Dar od Boha je pre nás vždy šancou. Je jeho pomocnou rukou, aby sme sa stali lepšími a spravili krok na svojej pravej ceste – ak pochopíme pravdu a jeho daru sa chopíme, obetujeme pohodlie a pohodlnosť, predsudky a hodnotenia, otvoríme oči a srdce… Vtedy dokážeme šancu danú darom od Boha využiť a raz, skôr či neskôr pochopíme zmysel a cennosť toho daru…

Môj včerajší dar do Boha…

Poviem vám – doktorka – realistka mi nasadila predvčerom dvojaké antibiotiká, no moje problémy s dýchaním (a žiaľom) trvajú – a tak skoro ráno, keď idem do práce, mrazivý vzduch páli pri každom nádychu.

Včera ráno v mrazivom temne skorého rána som na zastávke v Revúcej videla mačiatko. Čisto čierne, so svietivo žltými očami. Zúfalo nariekalo schúlené v kúte vchodu do autobusovej stanice. Prihovorila som sa mu. Okolostojaci skonštatovali, že ktosi ho vyhodil z auta. Nie, nenechám zviera bez pomoci, neviem len tak prejsť a tváriť sa, že nevidím. A tak vystrašené mača mi skočilo šťastne do náručia, keď som ho zavolala a hlasno priadlo zo stresu. Musela som premyslieť stratégiu, ako mačku uschovať na dopoludnie, pretože som vyšetrovala v Tornali a tam som ju vziať nemohla. Ale kde je vôľa, tam je cesta – a mačiatko skončilo u nás popoludní u nás doma. Viem, že nevykynožím všetko zlo sveta, ani nezachránim všetky trpiace zvieratá. Ale keď môžem, pomôžem.

Také dary nám pomáhajú rásť, byť lepší, ísť dopredu. Hovorím tomu „kreatívny darček“.

Záverom…

Boh nám dáva úžasné dary. Ak nie sme zaslepení a dokážeme ich vidieť, sú pre nás veľkou životnou šancou. Ach, hej, takto vyzerá ten správny dar od Boha…

Prajem vám, aby ste tie svoje dary od Boha dokázali vidieť a prijímať…

Elena K. Ištvánová  Predná Hora, 25.1.2017