Rozprávky na dobrú noc 9. – O tichej piesni. ..
20. februára 2017 20:14,
Prečítané 4 015x,
elenaistvanova,
Rozprávky na dobrú noc
Slnko sa pomaly skláňalo k obzoru, zlatisté lúče pohládzali pobrežné skaliská a vrhali predlžujúce sa tiene na piesčitý breh. Vetrík nabral na sile a nedočkavo pobiehal ponad morskú hladinu. More šumelo, vlnky ticho tancovali v ústrety blížiacemu sa večeru.
Čajky poletovali ponad more ako biele šípy, plné energie po popoludňajšom oddychu. Ich volanie sa nieslo do diaľky. Rýchlo, rýchlo, vznášať sa ešte svetlom dňa, kým príde noc…
Podvečerným nebom plynuli oblaky rýchlym tempom, slnečné lúče ich sfarbili do zlatistočervena.
Modromodrý vták sa zamyslene díval na oblaky – na ich meniace sa tvary a trblietavo pozlátené okraje. Plynul s nimi oblohou celým svojim srdcom, až k horizontu… Potom podišiel ku kameňu a vpísal naň svoju deviatu myšlienku:
Jediná pravá pieseň je pieseň nášho srdca.
Záverom…
V skutočnosti si všetko pre nás dôležité nesieme vo svojom srdci.
Náš dom môže zhorieť a veci sú pominuteľné. Jediné, čo všetko pretrvá a zostáva stále s nami, je to, čo nesieme vo svojom srdci. Je preto hodne dôležité, čím ho naplníme…
Dobrú noc.
Elena K. Ištvánová Predná Hora, 20.2.2017
17.01.2026
Slovensko musíme premenovať. A to hneď z dvoch dôvodov – oba vám samozrejme prezradím. Jedným z nich je evidentná skutočnosť, že si tu Matovič drzo prisvojil názov krajiny pre svoju politickú stranu. Skutočne si myslím, že niektoré názvy by stranám nikto schváliť nemal – a mali by sme o tom v spoločnosti hovoriť otvorene a nahlas rýchlo. Lebo veď jedenásť [...]
16.01.2026
No tak kto by už oral – jasné že Naď. A hádajte čo vyoral za brázdu – Heredoš o tom píše Miro Heredoš 11 h · JAROSLAV NAĎ (DEMOKRATI) DLHUJE SLOVENSKEJ REPUBLIKE 1 126 898 EUR Vážení spoluobčania, vo verejnom záujme zverejňujeme ako občianske združenie VOĽNÁ ZÓNA informácie týkajúce sa Jaroslava Naďa pri ktorých Slovenská republika prišla o vyše [...]
15.01.2026
Niekedy iba tak tíško sedíme a okolo nás krúžia naše sny. Tíško som sedela v predvčerajšom neskorom večere unavená po dňoch a nociach intenzívnej termínovanej práce. Teraz chvíľu budem robiť to, čo chcem – zašepkala som Zámeru sveta vďačne. Tie knihy, prikývol. Nebola to pravda, pustila som sa do prerábky obývačky – no bola to príležitosť na [...]
Celá debata | RSS tejto debaty