Rozprávky na dobrú noc 11. – A na kameni stálo. . . - otvorene - Blog

Rozprávky na dobrú noc 11. – A na kameni stálo. . .

22. februára 2017 12:12, Prečítané 2 963x, elenaistvanova, Rozprávky na dobrú noc

Temnota sa rozprestrela všade dookola. Zatiahla nepriehľadnú sieť hviezdnou oblohou, aj hladinou mora, vietor zmĺkol. Zavládla tma a ticho.

Modromodrý vták sa chúlil v temnote. Ukrývala tisíceré modrasté odtienky jeho peria, no i v tej čiernočiernej tme boli stále jeho súčasťou. Horúce slzy prerazili chlad noci. Modromodrý vták podišiel ku kameňu a napísal naň svoju poslednú, jedenástu myšlienku:

Pravdu máme po celý čas pred očami.

Záverom…

Pravdu máme v živote po celý čas pred očami. Ak ju nevidíme, nie je to chyba pravdy, ale nášho pohľadu. A pravdou je tiež, že veci, ktoré nechceme vidieť, bývajú pre nás vždy tie, na ktoré by sme sa mali najpozornejšie dívať.

A čo bolo ďalej…

Svitanie presvetlilo breh. More šumelo, nad jeho hladinu vylietali s hlasným krikom čajky, vietor šíril omamnú vôňu kvetov. Nebom sa pokojne vznášali oblaky, trblietavo biele.

Prvé slnečné lúče dopadli na kameň, kde sedával vták. Postupne osvetlilo vychádzajúce slnko celý kameň. V bielom piesku vedľa kameňa sa trblietalo pierko modrého vtáka.

A na kameni stálo:

Hodnota dobrého skutku sa nemeria jeho veľkosťou, ale jeho úmyslom.

K cieľu vedie vždy len priama cesta.

Najďalej sa na svojej ceste dostaneme poznávaním pravej hodnoty vecí.

Iba časti celku tvoria celok.

Cesta z bodu A do bodu B je rovnako dlhá ako cesta z bodu do B do bodu A.

Ak chceme niekam dôjsť, musíme tam vykročiť.

Aj vták Fénix sa opätovne rodí v plameni ohňa, a nie vo svetle sviečky.

Nepotrebujeme odpúšťať, ak neposudzujeme.

Jediná pravá pieseň je pieseň nášho srdca.

Najúžasnejším svetlom je plamienok v temnote.

Pravdu máme po celý čas pred očami.