otvorene

No o čom inom ako o rádioaktivite v našom živote? Je jej iba zanedbateľné množstvo a vôbec, ale vôbec neškodí? Takže hej, o tom v dnešnom blogu.

Začiatok februára…

Začiatok februára bol neradostný – médiá priniesli informácie o zvýšenej úrovni radionuklidu jódu 131, ktorý namerali v niektorých európskych krajinách. Je vraj úplne neškodný (načo ho potom merajú?) a je ho vo vzduchu len veľmi, veľmi malé množstvo podľa francúzskych úradov.  Zachytávajú ho občas len preto, že meracie prístroje sú príliš citlivé.

Nuž, toľko protichodností. Ja som na klamstvá hodne citlivá, neznášam ich. O Slovensku niet ani zmienky, nenamerali sme ho, alebo nič nemeriame? Alebo len jednoducho čušíme a občanov neinformujeme? Navyše  namerané zvýšenie 5, 90Bq/m3 rozhodne nemožno vyhlásiť za zanedbateľné či nepatrné zvýšenie (ako to označovali naše médiá). A do tretice – prečo sa správy šírili až začiatkom februára, keď bol nameraný už počas januára?

Dokazuje to článok Detection of radioactive iodine at trace levels in Europe in January 2017

http://www.irsn.fr/EN/newsroom/News/Pages/20170213_Detection-of-radioactive-iodine-at-trace-levels-in-Europe-in-January-2017.aspx Článok priniesol aj detaily, namerané hodnoty.

Preskakuje nám, alebo im?

Predstavte si, minimum toho jódu je vraj v ovzduší, a je navyše úplne neškodný. Tí Američania sa určite úplne pomiatli, keď vyslali svoje lietadlo WC-135 do Európy merať rádioaktivitu v atmosfére – pomocou takých merali úniky radiácie i po Černobyle a Fukušime. Veď my sami predsa máme také citlivé prístroje, ktoré zachytia rádioaktivitu prehnane citlivo, tak čo už oni chcú namerať?

Alebo že by to všetko bolo inak? Že Američania veľmi dobre vedia, na rozdiel od nás, čo sa bude diať v ovzduší v najbližšom čase? Po Černobyle bol spád údajne najintenzívnejší po cca pol roku…

Až by človek povedal, že by sme možno mali zaviesť nové príslovie – „klame ako Francúz“…

A kdeže sa rádioaktivita vzala?

No to je skutočne záhada. „Merania z niekoľkých miest v Európe môžu naznačovať, že rádioaktívne mračno prišlo z východnej Európy,“ citoval portál The Independent Barents Observer Astrid Lilandovú z nórskeho úradu radiačnej ochrany.

Iné zdroje poukazujú, že problém pochádza zrejme z ruskej ponorky, či z nukleárneho testu v Antarktíde (Rusov, samozrejme, ibaže musel byť supertajný, dokonca ani seizmografy ho nezaregistrovali). Ako inak, tí zlí Rusi, kde by sa tí nenabrali…

Ako vtipne podotkol jeden diskutér k problematike k článku v Pravde – nakoniec obvinia Kotlebu, že rádioaktívne prdí…

A čo sa stalo naozaj…

No, to sa zatiaľ nevie.

Podľa vedcov mohlo ísť o problém s jadrovým reaktorom, jadrovou muníciou, či problém v nejakom laboratóriu. Odhadujú, že sa odohral tak cca jeden a pol týždňa pred tým mrakom.

Niektorí hovoria o údajnej havárii z 9.2.2017 vo francúzskom Flamanville, kde je jadrová elektráreň. Iné zdroje tvrdia, že im to tam buchlo už skôr, len to tajili. Dokonca tam údajne malo dôjsť ku teroristickému útoku s odpálením primárneho chladiaceho okruhu, čo Francúzi predvolebne v krajine priznať nechcú  – veď to už by prezidentské voľby ani robiť nemuseli, ich výsledok by bol jasný.

O rádioaktivite…

Juraj Kotulič Bunta, expert na rádioaktívne materiály, v článku Máme sa báť rádioaktivity? hovorí o miestach prirodzenej zemskej radiácie, spomína rádioaktívnu brazílsku pláž, kde rádioaktivita vyššia 160-násobne oproti Černobyľu, no nemá následky a dokonca má vraj liečebné účinky. Poukazuje aj na kozmické žiarenie  a ďalšie zdroje prirodzenej rádioaktivity. Údajne tvorí až 85 percent celkovej rádioaktivity, ktorá na nás pôsobí. Bez prirodzenej radiácie by vraj už život na Zemi vyhubilo kozmické žiarenie. Vyjadruje sa aj k černobyľskej tragédii, ktorá podľa neho síce tragédiou bola, ale až také následky ako vedci očakávali vraj nezanechala – údajne v oblasti reaktora vznikla prírodná rezervácia s bujnejúcim životom. Príroda bez prítomnosti človeka rozkvitla a žije tam množstvo chránených a vzácnych druhov živočíchov.

Podľa neho na tej brazílskej pláži za týždeň dostaneme viac radiácie, ako za tri roky života v meste Pripiať, ktoré je vysťahované v mŕtvej zóne Černobyľu. Poukazuje i na liečebné účinky radiácie, aj na to, že radiácia je hybnou silou vývoja, lebo vedie ku vzniku zmien, mutácií.

Jadrové elektrárne podľa neho nie sú jediné elektrárne uvoľňujúce rádioaktívne látky. Viac uránu, tória a rádioaktívneho draslíka uvoľňujú do prostredia elektrárne tepelné, pretože v uhlí sú tiež obsiahnuté rádioaktívne prvky a jeho spaľovaním sa uvoľnia do atmosféry alebo zostanú skoncentrované v popole. Podľa autora článku ľudstvo dnes v tepelných elektrárňach spaľuje viac než štyri miliardy ton uhlia ročne, preto sú súčasné jadrové elektrárne menšími znečisťovateľmi aj z hľadiska množstva uvoľňovaných rádioaktívnych prvkov. Ľudia žijúci v blízkosti tepelných elektrární či skládok popolčeka tak dostávajú vyššiu dávku radiácie, ako keby žili pri plote jadrovej elektrárne (expert však podotýka, že hoci tepelné elektrárne uvoľňujú viac radiácie, stále je dávka ožiarenia v ich okolí hlboko pod limitmi zdravotného rizika a škodlivejšie sú plyny a napríklad ortuť, arzén alebo olovo, ktoré sa spaľovaním uhlia uvoľňujú).

Toľko slová experta.

Ja týmto ešte raz srdečne ďakujem pánovi premiérovi, že sa vďaka jeho vláde skladáme na ťažbu hnedého uhlia (čo nám predražuje cenu elektriny,ako som to popísala vo včerajšom blogu) a zjavne neprospieva ani zdraviu prostredia a občanov..

A na druhej strane podaktorí skeptici…

Na druhej strane zasa podaktorí skeptici hovoria, že francúzske jogurty by teraz nejaký čas určite nekupovali – a aj jablká pri oberačke z vlastnej záhradky by si tiež prečesli dozimetrom…

A skeptické hlasy pripomínajú i to, že je vo svete podozrivé ticho o údajnom ustavičnom úniku rádioaktivity do mora vo Fukušime… Takže konzumácia rýb pre zlepšenie svojho zdravie je tiež prinajmenšom otázna.

Záverom…

Nuž, čo už k tomuto dodať?  Zdá sa, že či vieme alebo nevieme, chceme alebo nechceme, už žijeme aktívne rádioaktívne…

Ach, áno, na rozdiel od toho experta na radiáciu, ja mám strach o tento svet…

Áno, mám strach o tento svet.

Elena Ištvánová      Predná Hora, 23.2.2017

P. S.: Ach, hej – k tomu Černobyľu – neprezradila som vám, že tam je v súčasnosti jediné na svete voľne žijúce veľké stádo koní Przewalského, ktoré už takmer vyhynuli vďaka spolužitiu s človekom. Nuž, hej, príroda bez nás žiť bude, my bez nej nie…

Z celého srdca prajem Zemi uzdravenie. Len verím, že k nemu príde aj rozumným pričinením ľudí, a nie až ich neexistenciou, podobne ako v Černobyle.