otvorene

No čo myslíte, čo znamená 24 000? Mohlo by to znamenať naozaj kadečo.

Môže ísť o objektívne fakty. Napríklad 24 000-krát sa vraj priemerne denne nadýchneme. 24 000 dielikov má vraj puzzle s názvom Život (teda, ja som také niečo veľké ešte nikdy neskladala…). I istý poslanec Národnej rady SR za Smer-SD mal podľa medializovaných informácií zaplatiť pokuty spolu vo výške 24 000 eur za to, že počas viacerých rokov nemal pozastavenú živnosť, a navyše bol aj konateľom obchodnej spoločnosti.

Môže ísť o subjektívne pocity. 24 000-krát za minútu zomierame, keď máme strach z niečoho, 24 000-krát za deň myslíme na toho, koho milujeme. 24 000-krát môžeme vidieť východ slnka – a predsa vždy bude odlišný.

Nuž, ako vidíme 24 000 môže znamenať naozaj kadečo, zďaleka som nevymenovala všetko. Alebo to môže to byť i niečo iné…

Tak o tom „alebo“ – niečom inom, čo je 24 000,  v mojom blogu píšem dnes…

24 000…

Alebo 24 000 znamená, že potrvá ešte taký čas, kým prestane byť aktívny izotop plutónia 239, čo odborníci pokladajú za hlavný zdroj rádioaktívneho zamorenia v Černobyle, ako uviedla ČTK v novembri minulého roku. Fúha, to je doba, však? Pre mňa je to desivá predstava. Nuž, poteším vás – ironicky, stroncium 90 prestane údajne byť rádioaktívne už v roku 2214.

Uvažujete niekedy nad tým, akú Zem zanecháme ďalším generáciám? Ja teda áno. Uvažovala som o tom aj včera v autobuse, cestou do Ružomberka. Som skrátka taký pochabý romantik – znamená pre mňa viac čistý potok, lúka plná kvetov a živý les, ako luxusná rekreačná chata a párty. Milujem prírodu a zvieratá, takže ma to trápi, ako prežijú. Už ako dieťa som sa vyznala v kvetoch, bola to jedna z mojich záľub – doteraz si pamätám, kde rástol horec, prvosienka pomúčená, ľalia – žltohlav. A pôjdem sa pozrieť na tie miesta budúci mesiac, čo sa tam zmenilo (hej, momentálne cítim silný časový tlak povinností, takže si neviem urvať pre seba dva – tri dni na to).

Cestou do Ružomberka som sa dívala a dívala, aby som si na mojich celomesačných výjazdoch našla niečo pozitívne. Prezradím vám niečo – cestou od Popradu som v jednej chvíli mala úžasný pocit – bol tam neskutočne krásny výhľad. Keď tadiaľ pôjdem nabudúce – čo bude budúci štvrtok – tak si to miesto  odfotím. Možno práve na tom mieste by som si vedela predstaviť vybudovať Územie anjelov. Je to zvláštne miesto, prekrásne,  dýcha z neho sloboda.

Niekedy uvažujem o tom, ako málo sme vďační za prírodu. Prestali sme vidieť krásu okolo seba vo všednosti dní? Pripadá mi to tak i so vzťahmi niekedy – vytráca sa potom úcta, ohľaduplnosť – a to je vlastne koniec všetkého.

Je to cenný dar od Života, osudu, Boha – ja neviem – bývať na mieste, ktoré má nádherný výhľad. Odborníci poukazujú, že prostredie ovplyvňuje človeka významným spôsobom – život medzi kopami betónu bez dostatku zelene má skrátka inú kvalitu, ako život v blízkosti prírody. A formuje inak ľudí, ktorí v takom prostredí vyrastajú a žijú. Žila som na Prednej Hore hlavne kvôli tomu, že moje deti mali bezpečie a prírodu na dosah. A naozaj často som uvažovala o tom, o čo sú ukrátené mestské deti, keď som šla do mesta.

Úcta k Zemi…

Príbehy o zamorenej vode, pôde, ovzduší, potravinách nešíria iba konšpirátori. Je to smutná skutočnosť, o ktorej sa síce sem-tam hovorí, ale nič naozaj zásadné na jej zlepšenie sa nerobí (zo strany oficiálnych kruhov, vlád štátov). Mali by sa podľa mňa dôraznejšie ozývať hlasy vedcov, odborníkov, aby sa  zastavilo toto pustošenie a drancovanie.

Existuje krásny dokumentárny film, natočený v roku 1982 s názvom Koyaanisqatsi, neskôr k nemu pribudli ešte dva ďalšie voľne nadväzujúce filmy Powaqqatsi a Naqoyqatsi. A určite aj celý rad ďalších zaujímavých dokumentov. Zamýšľam sa nad tým, či by minister školstva nemal namiesto hodiny dejepisu týždenne navyše a debát o minulosti pre žiakov zaistiť pre nich radšej hodinu úcty k životu a životnému prostrediu, kde by sledovali takéto filmy a učili sa chrániť prírodu a život na Zemi…

Len múdry a citlivý človek sa dokáže s pokorou skloniť pre Zemou, ktorá nám zaisťuje život. A uvedomiť si, že je potrebné sa správať k prírode šetrne. Mám úctu k Zemi a Životu. Mám úctu k takým ľuďom.

A hej, prajem vám všetkým deň plný pokoja a pohody…

Elena    Ružomberok, 13.5.2017

P.S.: Včera som vám sľúbila prekvapenie. Ach, veď je – ale dalo zabrať, hodne som občas bola prekvapená aj ja (nechcite vedieť, čo som schopná spraviť, keď narábam s technikou), ďakujem moc za pomoc adminovi.