Založ si blog

Slnko za mrakmi 11. – Zatmenie slnka

 

Začiatok horúceho dňa sa ohlasuje dnes už skoro ráno aj u nás  v horách. A ja v mojom blogu uvažujem o tom, aký ten dnešný deň bude pre mňa…

Ešte včera…

Stáva sa pomaly tradíciou, že cestou z Blavy v autobuse plačem. Premietala som si kadečo tou cestou – necestou, skutočne nič v živote nie je náhodné – a zjavne ani to, že cestujem domov tou dlhou dolnou trasou, celým juhom Slovenska. Prezradím vám niečo – dostala som krásne posolstvo od VD, ďakujem zaň z celého srdca – odpoveď na moju najhlbšiu otázku. S nikým som o tom nehovorila a zrejme ani nikto z vás nechápe o čom teraz hovorím, ale lámal ma strach, čo je s mojim dieťaťom. Ako ho mám nechať ísť samého a kam sa dostane – trápilo ma to až natoľko silne, že som bola pripravená zomrieť – aby som ho mohla sprevádzať, aby tam nešiel sám. Áno, to je môj najväčší strach – čo je s mojim synom. A prišla odpoveď – nečakane, náhle, uprostred niečoho iného – a preto presvedčivo.

Včera som sa nedokázala zmôcť ani na slovo – som rada, že som to dnes dokázala pomenovať.

 

Dnes…

Od svitania štebotajú vtáci, bzučia včely, všetko to intenzívne šumí a žije, kým nenastane uspávajúca denná páľava.Vzduch rána je ešte ľadovo chladný, neprehriaty, vyrazila som doň len v čiernych minišatách bez rukávov a legínach – takže pri kráčaní sa to dá zniesť, ale pri ležaní na lavičke v parku ma uchopil chlad do svojej ľadovej náruče. Čas plynul neskutočne pomaly. Potom priletela vrana, krúžila nado mnou a krákala (zvláštna koincidencia, vrany tu bežne nie sú, a táto krúžila a krúžila presne nado mnou, krákala, bol to silný okamih). Práve to mi pomohlo naozaj zmobilizovať sily, aby som vstala a vyrazila pod kopec k autobusu.

No hej, dnes máme súdne pojednávanie s nemocnicou za odškodnenie, zrejme sa povlečie celý deň.

Neznášam nečestnosť… Niekto vám zabije dieťa a potom odmieta nielenže niesť následky, ale chýba mu i základná ľudská slušnosť. Lekárka, ktorá smrť nášho syna zavinila (a je to už definitívne právoplatné rozhodnutie), sa doteraz ani len osobne neospravedlnila – trápi ju jediné, aby nemusela platiť v prípade odškodnenia nemocnici sumu do výšky jej dvoch platov, za škodu, ktorú jej spôsobila ako zamestnankyňa. Áno, to je o tej vysokej etike v medicíne…

A nemocnica nie odchodnejšie – napriek preukázanému pochybeniu sa vykrúcajú táraním o svojej nevine – mali by im pozastaviť činnosť do doby, kým nepochopia, akú chybu spravili – inak hrozí riziko, že môžu zabiť ďalšie dieťa. Skutočne nám chýba aj základná ľudská morálka, že sa dokážeme priznať ku chybe, ktorú sme spôsobili a neberieme žiadny ohľad na tých, ktorým naše konanie ublížilo?

Dnes budú na súde vypočúvať nás, ale aj Maroškovu pani učiteľku, nášho suseda. Som nahnevaná na tento postup – veď sa nejedná o prípad zanedbania rodičovskej výchovy, ale o zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Mala by vypovedať páchateľa – ako si robila prvú a ako druhú atestáciu, ako sa školila v oblasti práce s deťmi so shuntom a ako sa školila v oblasti etiky prístupu ku pacientom.

Je mi zle už z tej predstavy, že to všetko budeme musieť dnes počúvať – viete si predstaviť, aké je bolestné počúvať hovoriť o tých chvíľach, ktoré sa vám už nikdy nevrátia a nie vašou vinou?

 

 

Záverom…

Svet je miesto, kde sa dejú naozaj zvláštne veci.

Dorazila som ráno pod kopec – a tam som zažila ďalšiu, pre mňa veľmi silnú koincidenciu. V slnkom prežiarenej krajine náhle prilietali dve vrany, krúžili nad mojou hlavou, krákali a krúžili, krúžili a krákali. Nemohla som od nich odtrhnúť oči.

Mala som v tej chvíli intenzívny pocit – že som sa ocitla v mojom vlastnom rozprávkovom príbehu Rozprávať príbehov – a že som jeho súčasťou od dávnych čias a navždy. A že raz sama pochopím celý ten príbeh.

Trvalo to neskutočne dlho, spamätala som sa až keď prichádzal autobus, že si ich odfotím. V tej chvíli to celé skončilo a odleteli…

 

Teraz odpovedám na včerajšiu otázku ja –  a znamená to naozaj veľa – v tejto chvíli úprimne verím, že svet je taký, aký má byť… (

 


18700034_1033211446815377_1678243084305524275_n 18740191_1033211636815358_5358220886420709102_n

Elena   Predná Hora, 28.5.2017

Iba ja 9. – Naozaj vidieť. . .

25.09.2021

Ručanie jeleňa sa nieslo podvečerom. Ozvena v prednohorskom tichu zosilnila jeho hlas, dunel akoby jeleň bol tu medzi stromami. Ozýval sa mu sok niekde v diaľke na protiľahlom svahu. Obloha číra, len s drobným bielym obláčikom. Slnečné lúče prenikajúce pomedzi stromy zlátili krajinu s pozvoľna padajúcimi listami. Krúžili pochabo v dychu vetra. Ach, jeseň je tu – [...]

Jednou ranou 8. – Prezidentka Čaputová potrebuje okuliare?

24.09.2021

Ach, som dnes milá a mierna. Prezidentke treba asi okuliare, lebo ďalekohľad – ten zjavne má. Vidí aj tie najmenšie porušenia ľudských práv – lenže v iných krajinách. Krajiny OSN musia podľa nej podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv, vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania. “Občania musia mať možnosť tieto [...]

Jednou ranou 7. – Tri z piatich. . .

23.09.2021

Nie,nie, prevzatie zodpovednosti sa v tomto štáte nenosí… A hej, viac ako tri z piatich… V minulom blogu som sľúbila dať ešte pár slov v súvislosti s Matovičovým výrokom, či majú zodpovední donekonečna doplácať na nezodpovedných. Príkladov je v tomto štáte vo vzťahu ku korone a súčasnej situácii viac ako dosť – šíritelia nákazy a v prvom rade [...]

Izrael, valcína, očkovanie

ONLINE: Rôzne skúsenosti zaočkovaných krajín. Izrael sprísňuje, Nórsko uvoľňuje

25.09.2021 07:30

Tretia dávka vakcíny, sprísnenie opatrení voči neočkovaným učiteľom. Izrael znepokojuje rast počtu úmrtí. Naopak, Nórsko si bude užívať voľnosť.

Miroslav Kollár, Juraj Hipš

Strana Spolu si volí nového šéfa. Každý ju chce ťahať inam

25.09.2021 07:00

Jeden z kandidátov verí, že strana Spolu má priestor na samostatnú existenciu, ďalší si myslí, že sa treba spojiť s Progresívnym Slovenskom.

Juraj Hipš

Hipš: Jedinú cestu vidím v spolupráci s Progresívnym Slovenskom

25.09.2021 06:45

Bývalý predseda strany Spolu Juraj Hipš, ktorý na tento post opäť kandiduje, si myslí, že rozdiely medzi Spolu a Progresívnym Slovenskom sú minimálne.

Miroslav Kollár

Kollár: Zlúčeniu Spolu a Progresívneho Slovenska hovorím nie

25.09.2021 06:45

Podľa kandidáta Miroslava Kollára, ak by chcel ísť do Progresívneho Slovenska, urobil by tak už na jar a nie teraz - okľukou cez Spolu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,161
Celková čítanosť: 5583391x
Priemerná čítanosť článkov: 2584x

Kategórie