Založ si blog

Čas detstva 5. – Čaro domova. . .

Domov je čarokrásne slovo. Je to miesto, kde sa tešíte tak, že zapadnú dvere a svet skončil. V mojich predstavách je to také rodinné hniezdo – miesto pohody, bezpečia a lásky. A hej, pravdaže, je to aj hlboké puto.

Takže dnes o domove a o tom, že sa do neho vraciame s tancujúcim srdcom – ako ja dnes, z nemocnice po piatich dňoch…

 

Domov…

Znamená pre vás slovo domov toľko ako pre mňa? Čo sa vám pri tomto slove vynára?

Domov je pre mňa komplexný pojem – je to úplne konkrétny priestor, a pravdaže je aj o ľuďoch, ktorí sú v domove spolu. Tých by mali spájať pevné putá vzájomnej lásky a súdržnosti, mali by sa navzájom podporovať a chrániť. K domovu môjho detstva ma viaže mnoho úžasných spomienok, pestrofarebne žiaria, pretože domov je aj o spomienkach.

K slovu domov mám obrovskú úctu. Hlboko, hlboko, hlboko ho mám zapísaný v srdci, neviem o ničom, čo by mi domov dokázalo nahradiť. Hej, som rodinne a domácky založený človek, milujem domácu pohodu a rodinné tradície – napríklad musieť tráviť Vianoce mimo domova by pre mňa znamenalo úplne ich zničiť.

Odchody z domova ma nikdy netešia. Niekedy nariekam nahlas, niekedy plačem len ticho vnútorne, ale nariekam zakaždým. Domov ma pripútava kotvou srdca pevne, naozaj pevne.

 

Domáca strava…

Milujem domov, jeho farby a vône, domácu stravu.

Jasné, zrejme každá rodina má obľúbené tradičné domáce jedlá. Niekedy v tejto jedenástke napíšem ešte aj o tradičných jedlách mojej rodnej obce aj rodiny, ktoré si nesiem ako spomienku z detstva.

Doma v súčasnosti rada varím zeleninové jedlá – a ak teraz ohŕňate nos nad týmto výrokom ako „výsostní mäsožravci“, tak len preto, že ste nikdy neochutnali napríklad moje „čili kon karne“ (je naozaj bezmäsové a naozaj pikantné), alebo nejakú moju fantazijnú zeleninovú polievku (napríklad moja špargľová polievka pred týždňom bola zlatožltá, jemne pálivá – pretože na druhej strane o mne musíte vedieť, že ja ako typický Vodnár varím „od oka“, nemeriam presne receptovo a rada aj pri varení tvorím. Spomínam si na situáciu z dávnych čias – to som bola ešte slobodná a v úvode pracovnej kariéry, kedy bol na prázdninách môj brat Fero. Varila som mu večere a on sa potom aj doma od mamy domáhal španielskej omelety, či guláša od protinožcov – a márne, pretože som netušila, čo všetko som do tých jedál dala, menili sa deň odo dňa).

 

Ach, pripadám si ako Betty Bardová…

Hrdinka mojej obľúbenej knihy Čo život dal  a vzal sa vrátila z liečby TBC po roku do svojej milujúcej a radostnej rodiny. Ja som síce bola preč len 5 dní, no moje radostné deti sa postupne vracali domov po mne (prostredná Svetlanka z Košíc, kde si bola vziať z intráku časť vecí domov, prišla po 19,00 a najmladšia Jazmínka po 20,00 zo školského výletu na Oravu). A potom mi štebotali jedna cez druhú – a ja som sa vytešovala zvuku ich hlasov, ktoré mi zneli ako strieborné zvončeky…

 

V popradskej nemocnici…

Majú to tam pekné, čisté, všetko na oddelení fungovalo. A nemyslím tým len prístroje – naozaj profesionálne sa správali aj zamestnanci. Každá jedna sestra popisovala pri výkone pacientom čo práve idú robiť a robia, správali sa empaticky, všetko to fungovalo ako presne idúce hodinky. To isté obaja mladí a šikovní lekári, s ktorými som sa stretla, pracovali rýchlo a s prehľadom – dobre to tam ten pán primár riadi. Poviem vám – tak keby to takto vyzeralo vo všetkých slovenských nemocniciach, mal by minister zdravotníctva byť na čo hrdý.

Z nudy a v nočnom čase pri bolestiach som si pozerala stránky, čo moje dve mladšie dievčatá i sestra facebookovo sledujú. No nejako ma to neočarilo, kopa vulgárností a primitívnych hlášok tam, je, radšej by som bola keby sme sa vrátili do čias „pred facebookom“. To ja si radšej čítam, aj v nemocnici som mala so sebou knihu – prekrásnu, volá sa Divočina. Jasné, presne o putovalí prírodou, ktoré podnikla po smrti mamy jedna žena v Amerike.

 

Nuž, poviem pravdu – cítim teraz dych osudu…

Osud či Zámer sveta  má jasno, ako nám rozdáva karty. Ukazuje nám, ako veci majú správne ísť. Ak sa mu vzpierame, nájde si spôsob, ako nám vysvetliť veci ešte raz, či ešte pevnejšie ukázať, že to s tou cestou myslí vážne. Poučí nás. No zrejme ja som nebola dosť pokorná (poviem rovno – viem, nebola som, a to úplne vedome, tvrdohlavo), pretože som síce nahliadla, ako by veci správne mali byť, ale potom zapracovalo moje zranené Ja a povedala som si urazene – Nie, nedám si ubližovať, nechcem to takto, ani za nič.  

A rozhodla som sa pustiť do vlastnej verzie príbehu. Plánovala som, že pôjdem putovať lesom, hm, dokonca dva razy – najskôr cvičné dva-tri dni v lesoch v rodnom kraji, a potom spravím definitívu od výročia synovej smrti, ďalšie plány v rámci nej tu radšej nepomenujem. Ibaže všetky moje pokusy osud seká. Najprv sa mi zosypalo toľko pracovných povinností, že žiadny týždeň za celý ten čas by som nenašla ani  tie tri voľné dni na tú prvú krátku cestu do lesa. No celé zle. A keď som si vymyslela kreatívnu náhradnú verziu, tak ma osud sekol radikálne. Hodne silne ma zložil. Strávila som päť dní v popradskej nemocnici – vrátila som sa dnes podvečer.

Osud má skrátka so mnou ešte nejaké plány, ktoré sa s mojimi zjavne nezlučujú. Dáva mi jasne najavo, že si nepraje, aby som do toho lesa vyrážala. No teraz som spokornela, načo sa mu pätiť, aj tak príde, čo má prísť. Nech veci plynú, ako majú…

 

Elena  Predná Hora, 12.6.2017

 

 

Cesta duše 7. – Život je. . .

04.03.2024

Medzinárodný deň divokej prírody bol včera. Šaman Ivo Musil o tom píše nádherne na svojej stránke šamani.cz. Aj tento obrázok tam má, ako zdroj uvádza Zdroj: Native American Culture Regions https://www.facebook.com/groups/nativecutlure/ Mám aj ja v srdci jej nespútanú podobu [...]

Pravdu na stôl 1. – Buď spravodlivosť nastolí štát, alebo ju vezmú do rúk ľudia. . .

02.03.2024

Pravdu nezastavíte. Je to priveľká špinavosť – tá hra na kovidpandémiu. Je to zločin proti ľudskosti. Som si istá, že v tomto štáte nie je ozajstný záujem pravdivo vyšetriť kovidšpinavosti – NCZI mi odmietlo poskytnúť štatistiku o tom, v ktorej nemocnici ľudia zomierali na UPV najviac. A pýtam sa verejne, prečo by mala byť táto informácia dôverná, prečo [...]

Ale nooo 11. – Ako som analyzovala analýzu analytikov. . .

29.02.2024

Analytici sa pustili do bývalej vlády za dôchodky, ako píše článok v linku https://www.topky.sk/cl/10/2698371/Analytici-nalozili-byvalej-vlade–Kde-ma-teraz-na-toto-stat-brat-peniaze–Cierne-scenare-a-zle-spravy-pre-dochodcov vraj budú musieť žiť s minimálnou valorizáciou – symbolickou, terajšie dôchodky budú zmrazené. Mám už dosť toho, ako tu ktosi klame a [...]

Allen Weisselberg

Bývalý finančný riaditeľ Trump Organization sa priznal ku krivej výpovedi. Dostal päť mesiacov väzenia

04.03.2024 22:47

Allen Weisselberg sa priznal ku krivej výpovedi v občianskoprávnom procese, v ktorom je za podvod obžalovaný exprezident Donald Trump.

Izrael / Tunel / Hamas /

Hamas nevie, koľko rukojemníkov v Gaze je ešte nažive

04.03.2024 22:35

Otázka rukojemníkov je stredobodom rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, ktoré prebiehajú v Káhire.

Vladimir Putin

Únik nahrávky z Nemecka je podľa Bieleho domu pokus Ruska rozdeliť západných spojencov Kyjeva

04.03.2024 22:07

Prokremeľská RT zverejnila nahrávku, o ktorej tvrdí, že na nej predstavitelia nemeckej armády diskutujú o vojenských úderoch na Moskvou anektovaný ukrajinský Krym.

Télam

Argentínsky prezident Milei nechal zavrieť štátnu tlačovú agentúru Télam. Tvrdí, že je "hlasnou trúbou perónizmu"

04.03.2024 21:15

Podľa zamestnancov je uzavretie agentúry jedným z najhorších útokov na slobodu slova za posledných 40 rokov, teda od pádu vojenskej junty.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,830
Celková čítanosť: 8872365x
Priemerná čítanosť článkov: 3135x

Kategórie