Každý z nás v živote zažíva rôzne straty. Reagujeme rôzne – no jedno máme všetci spoločné – bolesť a smútok. Mimoriadne ťažkou stratou je smrť blízkeho človeka, najmä dieťaťa. Poznám to – a osud pozná mňa, vie ako ma nakopnúť čosi napísať. A tak mi na facebooku priplavil osudy niekoľkých matiek ktoré bojujú s rakovinou u svojich detí. Alebo neúspešne bojovali, aj to sa stáva – a je mi to ľúto.
No hej, to jediné ma teraz mohlo rozhýbať z mlčania. A tak pre ne – i pre všetkých ostatných, ktorým zomrel niekto blízky, pár slov o knihách, ktoré im možno budú užitočné v dňoch bolesti…
Čo čítať, ak mi zomrel niekto blízky?
Ľudia pri strate blízkeho často čítajú knihy od Moodyho napríklad Život po živote, Barryho Eatona Život na druhom brehu, a podobne. Ja vám teraz chcem napísať o knihách, ktoré pomáhali mne po smrti syna.
Zaujímavé a prínosné sú knihy Elisabeth Kübler-Rossovej Světlo na konci tunelu, Lekce života, či ďalšie. Nájdete v nich hodne zaujímavého o smrti, ale aj o živote.
Mne sa moc páčil príbeh Ruka na zrkadle, ktorý napísala Janis Heaphy Durhamová – príbeh jej života po manželovej smrti, v ktorom okrem iného vysvetľuje, prečo netreba hovoriť trúchliacemu rodičovi, že čas všetko zahojí…
Ja som veľa čítala aj o problematike minulých životov a prechode zo života do života – napríklad knihu Jen láska je skutečná od Briana Weissa, tá hovorí o ľuďoch, ktorých naše srdce pozná, pretože s nimi putujeme zo života do života. Najviac užitočná z kníh s touto tématikou pre mňa bola kniha od Miry Kelleyovej Za hranicou minulých životov – nielenže obsahuje viacero dobrých cvičení a návodov, ale v nej jedinej som našla informácie o štepení duše.
Silná kniha o smrti a zomieraní je Posledná prednáška od Randyho Pauscha, v ktorej popisuje život svojej rodiny v situácii, kedy zomieral na nevyliečiteľnú chorobu. Chlap, ktorý zanechal vo svete stopu…
Ak niekto blízky zomrel a potrebuje sa s jeho smrťou vyrovnať vaše dieťa – existuje kniha Když dinosaurům někdo umře. Je obrázková a pomocou nej môžete vysvetliť smrť blízkeho a veci s tým spojené (alebo ak si netrúfate zo zvládnuť sami – v niektorých poradenských zariadeniach (centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) sú odborníci vyškolení v oblasti smútkového poradenstva a môžu vám s tým pomôcť). Pre staršie deti je veľmi dobrá kniha Slon v pokoji – dieťa ju môže čítať samé a rozprávať o tom s vami, alebo ju môžete čítať spolu a zhovárať sa o tom všetkom.
Pravdu povediac, hovoriť je dôležité. Môcť hovoriť, nemlčať. Ľudia niekedy nevedia, ako sa majú správať ku človeku, ktorý trpí stratou blízkeho – a tak sa radšej izolujú, snažia sa tej téme vyhýbať. Platí opak, – smútiaci človek potrebuje hovoriť, a potrebuje veľa hovoriť i o blízkom, ktorý zomrel.
Sú knihy nariekacie a i tie, pri ktorých sa smejeme, napriek žiaľu…
Ja čítam často úplne ponorene, vžívam sa do čítaného hlboko, hlboko. Moja srdcovka je Kniha o živote a smrti od Muntheho, je to silná kniha o silnom človeku s obrovským srdcom – podaktorí ho dokonca označujú za európskeho šamana, pretože si rozumel aj so zvieratami, aj vlci za ním šli ako ovečky…
Ak sa chcem rozveseliť, čítam trilógiu od Jana Šmída (Čisté radosti, Návrat čistých radostí, Údolí nejčistších radostí), je to úžasná kniha.
V poličke mojich srdcoviek mám aj knihu od Betty Mc Donnaldovej Co život dal a vzal, plnú iskrivého humoru. Aj knihy Stanislava Vodičku Planina ticha, Tam, kde usínají motýlové, Jepičí okamžiky, z ktorých doširoka – doďaleka cítiť človečinu, ako slaninku opečenú na ohníku. Mám tam samozrejme aj ďalšie knihy, ktoré sú blízke môjmu srdcu, napríklad Kathy Lettteovej O mé rodině a jiných mimozemšťanech, či Durellovu knihu O mé rodině a jiné zvířeně, alebo Karvašovu Nedokončenú pre detský hlas. To sú knihy, ktoré sú dojímavé a láskavé, zapáčia sa skoro každému.
Niektoré z mojich poličkových kníh rozhodne nie sú pre každého – napríklad kniha Johna Moora Zabij a zachraň, plná svojrázneho humoru, alebo Světy bez hranic od Martenssena, ktorá je zvláštnym rozprávkovým príbehom, tá očarí len takých snívačov ako ja.
A hej, nebudem uhýbať – keď si chcem naozaj poplakať, tak čítam Planzdorfa Legendu o šťastí. No preto, lebo je o láske, ozajstnej, hlbokej a čistej, nefalšovanej – a pravdaže, aj o smrti.
Záverom…
Áno, pochopila som, dnešná situácia ma mala postrčiť, aby som práve teraz intenzívne zapracovala na dokončení Smutníka, lebo dni plynú a ja…
Úloha akceptovaná, Zámer sveta, počuješ?
A ak máte nejaké osvedčené knihy na svetabôl, pokojne prihoďte názvy do diskusie pod článok, kto si ich má nájsť, tak si ich nájde…
Elena Predná Hora, 9.8.2017
Celá debata | RSS tejto debaty