otvorene

Často sa hovorieva, že domov je miesto a ľudia a pocit. Ja si myslím, že je to aj jedlo, ktoré je s domovom hlboko prepojené.

Spomínate si na jedlá, ktoré ste jedávali doma ako deti? Mali ste také typické jedlá domova? A máte ich teraz, také vlastné úžasné domáce výtvory? Možno nejaké tajné rodinné recepty, generačne prenášané?

Tak presne o tom dnes zaspomínam.

Jedlá domova…

Väčšine z nás okamžite vystane pred očami domáca vianočná kapustnica, taká našská, nenapodobiteľná, jedinečná. U nás ju varieval manžel – býval to slávnostný rituál v štýle „ocko varí kapustnicu“. Mne sa páči také delenie úloh, pretože v rodine sa potom každý cíti nejakým spôsobom potrebný a dôležitý. Prenechala som mu túto dôležitú rolu od začiatku manželstva, zemiakový šalát som robievala ja. Zhostil sa tej úlohy dôstojne – naša kapustnica sa varila od rána do štedrovečerného podvečera, a deti netrpezlivo vyčkávali, kedy už budeme večerať, lebo príde Ježiško… V niektorých domácnostiach kapustnicu skladajú z pôvodných kapustníc domova, no u nás to bol problém, lebo obe boli síce plné voňavých sušených dubákov, no breznianska kapustnica bola plná mäsa, naša štrbská len s klobásou, ale zato v nej boli sušené slivky, aj krupicové halušky a zahustená bola surovým zemiakom. Uznajte, to nešlo zlúčiť. Jeden rok bola u nás kapustnica taká, druhý rok onaká – nakoniec sme skončili pri dvoch kapustniciach, z ktorých sa jedlo až do Silvestra, kto akú chcel.

A určite by sme mohli takto pokračovať pri iných štedrovečerných jedlách – zemiakovom šaláte, tam sme vytvorili tiež vlastnú domácu dvojverziu, nie štrbsko-brezniansku, kvôli dcére Kike, ktorá nemá rada vajíčka, bola jedna verzia šalátu bezvajíčková.

Ale nielen štedrovečerné jedlá sú tie jedlá domova. Z detských čias sa mi ako „doma“ vynára hustý čír, typické štrbské jedlo (zemiaková kaša s múkou, poliata rozpraženým maslom a s mliekom, fučka), podobne i kukuričná kaša, starejmamina hustá fazuľová polievka z tmavej fazule so sušenými slivkami a smotanou, mliečna zamrvková polievka, či polievka podkyslo so smotanou, klobásou a zapusteným vajcom (tú robím naozaj výborne aj ja), alebo mamine koláče (ako prvý sa mi vynoril v spomienke orechovník so žĺtkovou polevou). Nasucho vyúdené klobásy z domácej zabíjačky. A mnohé ďalšie jedlá – chlieb s hustou domácou smotanou, posypaný kryštálovým cukrom, moja detská obľúbená večera bol chlieb s maslom a medom alebo džemom a strúhanými jablkami. Na raňajky sme ako deti mávali často chlieb s maslom, praženicu so slaninou a kakao (dodnes mi to pripadá ako výborná kombinácia).

Z tých našich bežných jedál, ktoré si ponesú deti v pamäti ako odkaz domova, je to určite domáce chilli (bezmäsové, s bielou aj tmavou fazuľou, jemne pikantné), mrkvová krémová polievka, jablká v župane, či občasné čerstvé kompóty ku obedu. A Kika prevzala to moje kreatívne vodnárske varenie v štýle „od oka, tak trochu to uprav, načo ti je návod, keď máš vlastnú hlavu“, kým Svetlanka všetko robí dôsledne podľa receptu, presne váži a všetko je zakaždým dokonalo rovnaké.

Záverom…

Ach, pravdaže, domov sú aj jedlá, ktoré si nesieme v spomienkach. No tak, zaspomínajte, ktoré sú tie jedlá, ktorú vás sprevádzali detstvom? Viete si ich vybaviť pred očami? Cítite ich vôňu, chuť a všetko to, čo pripomína domov vášho detstva?

Detstvo, ten čarokrásny čas zázrakov, starých mám a starých otcov, nech vás dnes večer zasýpa trblietavými hviezdičkami radostných spomienok…

Krásny večer všetkým prajem…

.

Elena   Predná Hora, 10.8.2017